Sýrski vzbúrenci v Homse 'takticky' ustúpili

Do štvrtka bol Homs mestom dvoch tvárí. Tvrdia to aspoň očití svedkovia. Zatiaľ čo v niektorých štvrtiach bojovali vládne jednotky s odporcami režimu, v iných pulzoval normálny život aj keď za zvukov kanonády.

„Na vlastné oči sme videli vo štvrtiach kontrolujúcich armádou fungujúce trhoviská a otvorené obchody. Keď sme v stredu o jednej popoludní dorazili do Homsu, videli sme deti vracajúce sa zo školy domov,“ tvrdí vyslaný spravodajca Komsomolskej pravdy Dmitrij Stepašin. Spoločne s ďalšími kolegami mu úrady napokon dovolili preniknúť do štvrtka hermeticky uzavretého mesta.

„Časť mesta žije normálne, ale v pozadí počuť kanonádu vládnych zbraní. Len sto metrov od línie bojov sme sa rozprávali s obyvateľmi. Ak im vraj dnes čosi hrozí, tak je to humanitárna katastrofa. Elektrinu síce majú, ale na uliciach sa množia hromady odpadu,“ informoval spravodajca deň pred „taktickým ústupom“ vzbúrencov z mesta. Podľa neho vládne jednotky prečesávajú obsadené ulice, domy a pivnice. Hľadajú ozbrojencov, ktorými sú predovšetkým vojenskí dezertéri.

Do mesta sa novinári priviezli ešte v stredu linkovým autobusom, ktorý mal na čelnom skle prilepený plagát s nápisom VIP. „Cesta bola bez problémov. Až v meste sme zažili delostreleckú kanonádu,“ informoval z Homsu spravodajca Rossijskej gazety. Rozprávali sa aj s miestnymi policajtmi, ktorí im pred pádom mesta potvrdili, že „na druhej strane barikády, slušne povedané, nemajú v láske Rusov“.

Podľa mužov zákona ihneď po nástupe vládnych jednotiek sa vzbúrenci stiahli do dobre opevnených obranných pozícií. „Len čo sa začala delostrelecká príprava, ozbrojenci zmizli v podzemných tuneloch s priemerom asi 4 metre, vybudovaných v minulosti na rôzne druhy mestskej komunikácie,“ vraví jeden z policajtov. Pôvodne sa vojaci vraj usilovali nezasiahnuť streľbou civilistov, z ktorých si povstalci urobili živé štíty.

„Dnes sa situácia zmenila. Neviem, či je už civilistov menej, alebo vládnym silám došla trpezlivosť, ale prestali brať akýkoľvek ohľad. Obrnené vozidlá bez prestávky chrlia oheň na štvrte stále kontrolované vzbúrencami,“ dodal uniformovaný muž deň pred ich „taktickým“ ústupom. Podľa jeho kolegu bojujú proti nim aj profesionáli z Afganistanu, Líbye, Saudskej Arábie, ale aj z Jordánska.

V súvislosti s prítomnosťou zahraničných ozbrojencov bojujúcich na strane vzbúrencov sa čoraz viac hovorí o záťahu vládnych jednotiek, pri ktorom zajali ľudí s francúzskymi pasmi. Sýrčania tvrdia, že ide o skupinu vojakov vrátane plukovníka. Podľa francúzskych médií ich zajali ešte 26. februára, keď vládne jednotky v Homse obkľúčili asi 1 500 vzbúrencov.

Časť ozbrojencov sa obrátila na velenie špeciálnych jednotiek vedených Mahérom Asadom, bratom sýrskeho prezidenta. Vraj sú príslušníkmi francúzskeho špeciálneho komanda, a teda žiadajú, aby sa na nich vzťahoval štatút vojnových zajatcov. Ich žiadosť odmietli, pretože podľa spomínanej platnej normy musí každý vojnový zajatec nazvať svoju hodnosť, jednotku, v ktorej slúži a cieľ misie.

Muži s francúzskymi pasmi to odmietli. Navyše, ako pripomínajú viacerí pozorovatelia, Haagska konvencia sa na nich nevzťahuje, pretože Francúzsko a Sýria nie sú vo vojnovom stave a Francúzi sa so zbraňou v ruke ocitli ilegálne na sýrskom území a sú teda žoldniermi, ktorí zbraňami a výcvikom pomáhali povstalcom.

V každom prípade zadržaní Francúzi, ako aj ich žiadosť považovať ich za vojnových zajatcov potvrdzujú, že Paríž už dávno vedie otvorenú vojnu proti Damasku. „Ak sa ukáže, že nejde o francúzskych vojakov, tak Paríž môže Damasku iba poďakovať, že sýrski vojaci zajali niekoľkých rebelov s francúzskymi pasmi,“ komentuje škandál, o ktorom oficiálne francúzske aj sýrske miesta mlčia, agentúra SANA. Zajatí Francúzi sa pôvodne pokúšali brániť tým, že ich vraj zajali samotní príslušníci opozičnej tzv. Slobodnej armády.