Sklamaní sú voliči pravice aj ľavice

A najväčší prepad optimizmu nastal medzi priaznivcami pravicových SDKÚ, SaS a Mostu-Híd. Aj k týmto záverom dospel novembrový reprezentatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky, na ktorom sa podieľala aj sociologička Zora Bútorová.

V čom vidíte príčiny tej dnešnej nespokojnosti verejnosti so smerovaním Slovenska?
Tých príčin je viac. Prívrženci strán dosluhujúcej vládnej koalície sú sklamaní zo svojich nenaplnených, a dodajme, že neraz aj ťažko zladiteľných očakávaní. Mrzí ich skrátenie funkčného obdobia dnešnej vlády, ktorá nestihla realizovať mnohé z daných sľubov. Keďže výskumy verejnej mienky signalizujú mimoriadne silné šance Smeru, vedia tiež, že alternatíva „neficovského“ vládnutia nie je pravdepodobná. Väčšinu z nich viac či menej frustrujú všetky alternatívy účasti Smeru vo vláde – či už by to malo byť monopolné postavenie tejto strany, obnovenie spolupráce Smeru so SNS, alebo nový, doteraz neodskúšaný mix koalično-opozičného vládnutia. Hoci každé riešenie je iné, ťažko si zvykajú na to, že terajšia koalícia neprejavila väčšiu životaschopnosť.

Prestali pravicoví voliči veriť odchádzajúcej koalícii, že ňou zvolený kurz tvrdých úsporných opatrení je správny?
Z výsledkov výskumu asi nemožno vyvodzovať takúto interpretáciu. Otázka sa totiž netýkala kurzu tvrdých úsporných opatrení terajšej vlády, ale celkového smerovania slovenskej spoločnosti.

A čo prívrženci opozičných strán?
Tí, naopak, zásadne odmietajú politiku vlády Ivety Radičovej a svoju podporu smerovania Slovenska zrejme viažu na zmenu politického kurzu po predčasných voľbách. Možno predpokladať, že ak by sa na čelo pomarcovej vlády postavil Robert Fico, obdarili by ho značným kapitálom dôvery. A tá bude mimoriadne potrebná, vzhľadom na ťažké ekonomické časy, z ktorých pravdepodobne Slovensko tak skoro nevyviazne.

Patrí k príčinám mimoriadne skeptického vnímania smerovania Slovenska aj otáznik visiaci nad budúcnosťou Európskej únie a eurozóny?
Presne tak. Ľudia na Slovensku vkladali do európskych štruktúr obrovské nádeje. Pripomeňme, že aj napriek nízkej účasti na eurovoľbách už niekoľko rokov patríme my tu na Slovensku medzi najväčších eurooptimistov. Vstup do únie sme si museli „oddrieť“ – a túto obeť väčšina z nás podstupovala s presvedčením, že na tom „druhom brehu“ prosperujúceho a tolerantnejšieho Západu nás čaká odmena, ktorú si budeme dlhodobo užívať. To všetko je dnes hlboko otrasené. A do prevažujúceho kritického hodnotenia sa teda premieta ekonomické zneistenie občanov – bez rozdielu na ich stranícke preferencie – z toho, čo ich čaká. Pociťujú či predpokladajú následky ekonomickej krízy, ktorej zvládnutie zďaleka nezávisí iba od múdrosti či šikovnosti našich slovenských politikov.

Aký vplyv môžu mať nálady v spoločnosti preukázané vaším výskumom na výsledok marcových volieb? Nezvyšujú šance dostať sa do parlamentu ďalším „novým mesiášom“? Nebudú potom frustrácie občanov ešte väčšie?
Nikto dnes nie je prorokom, ale predsa, nepredpokladám masívny nástup „nových mesiášov“, aj keď viaceré zoskupenia s neškrupulózne populistickými názvami i rozbiehajúcou sa kampaňou sa pravdepodobne pričinia o prepad určitého percenta hlasov, ktoré by inak patrili „usadenejším“ stranám. Spomedzi nových formácií predpokladám vstup do parlamentu iba v prípade Matovičových Obyčajných ľudí. Popri niektorých iných osobnostiach by krúžkovanie mohlo zvýšiť šance najmä konzervatívnym politikom, ktorí sú známi zo svojho minulého politického pôsobenia. A tých široká verejnosť ako „mesiášov“ nevnímala.

Aká vláda by v súčasnosti bola pre Slovensko najvýhodnejšia a prečo?
Stručne a zjednodušene: proeurópska, antikorupčná, citlivá voči menšinám aj občianskej spoločnosti – vláda, ktorá v čase krízy dokáže zjednotiť ľudí v mene vyššieho záujmu. Asi to znie trochu idealisticky – no hovorím to nie ako výskumníčka, ale ako občianka a volička. Čakajú nás však nepochybne ťažké časy, a vtedy treba pozvať k spolupráci čo najširší okruh aktérov.

Je vôbec zo súčasnej situácie nejaké východisko? Nie je tu už len kríza ekonomická, ale omnoho hlbšia kríza hodnôt, ktorá svedčí aj o „prezretosti“ súčasného systému? Priamo povedané, nie je už tento systém so svojimi prejavmi rovnako chorý, ako bol ten socialistický, hoci aj z iných dôvodov?
Tak toto už je otázka ťažkého kalibru! Nechcela by som na ňu takto narýchlo a v skratke odpovedať…