Kampaň je iná, strany vyrábajú udalosti

Klasické prostriedky kampane ako bilbordy a politická reklama v televízii ustupujú do úzadia a sú len povinnou jazdou, ktorá nebude rozhodovať o výsledku volieb. „Bilbordy sú už nepodstatné a najmä pri pravicových stranách nezaujímavé. Ich voliči sa podľa nich aj tak neorientujú,“ hovorí odborník na reklamu Igor Brossmann.

Terajšiu volebnú kampaň považuje za zaujímavú, lebo prišla s novými prvkami – zatiaľ čo predtým ľudia rozlišovali „tlačenú“ kampaň od politickej, ktorá sa pretriasa v médiách, teraz sa táto hranica úplne stiera. Hlavnú úlohu už navyše nehrajú ani tak volebné štáby, ako skôr udalosti, sociálne siete a už spomenutá schopnosť preniknúť do médií.

„Strany, ktoré si pripravili klasickú kampaň, sú vo vleku. Nové strany vytvárajú udalosti, s ktorými sa snažia dostať do médií. Vniesli do kampane vietor a nové komunikačné prvky,“ vysvetľuje Brossmann. Ako odborník na reklamu práve to považuje za nový fenomén, ktorý sa na Slovensku v takom rozsahu ešte nevyskytol.

Spomenutú taktiku podľa Brossmanna najlepšie zvládajú strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a 99 %, aj keď každá iným spôsobom. Obyčajní ľudia Igora Matoviča sú kreatívni, kým 99 % lavíruje na hrane zákona. „Rozhodne však vedie Matovič. Je to nový fenomén, ako vie kontroverzne vytvárať udalosti a dostávať sa do médií,“ konštatuje Brossmann, narážajúc napríklad na posledný Matovičov návrh, aby sa lídri jeho kandidátky podrobili skúške na detektore lži.

*** Ján Figeľ** hovorí o riešeniach v čase hospodárskej krízy
*** Ján Slota** ako vodič autobusu zváža spolustraníkov do parlamentu
*** Robert Fico** vyzýva voličov Smeru, aby s nedali uspať prieskumami a išli voliť
*** 99%** ústami bežných ľudí – pekára, mladej mamičky, zdravotnej sestry, mladého nezamestnaného muža či dôchodcu – hovorí o tom, že prišiel čas na zmenu
*** v parlamentných voľbách** už neplatí moratórium, v deň volieb je zakázané vysielať len prieskumy verejnej mienky

Klasické pravicové strany taký prístup zaskočil, čo vidieť aj na SaS. „Všetko to, čím zaujali v minulých voľbách, zmizlo. Úplne stratili témy, akoby ani nevedeli, čo vlastne chcú,“ rozoberá Brossmann. Ako dodáva, z tradičných pravicových strán sa asi najlepšie drží KDH – vedie síce klasickú kampaň, ale minister vnútra Daniel Lipšic mu svojimi vystúpeniami ku kauze Gorila získava cenné body.

Na to, že blížiace sa voľby priniesli nové spôsoby komunikácie s voličom, upozorňuje aj odborník na reklamu Michal Ruttkay. Podľa neho sú súčasťou volebnej kampane všetky najnovšie udalosti, či už problémy s daňovým úradom, alebo detektor lži. Vyznievajú v neprospech starých politických strán a súčasne v ľuďoch prehlbujú nedôveru.

Pokiaľ ide o bilbordy, odborníci sa zhodujú, že príliš neohúrili. Brossmann si myslí, že Obyčajní ľudia urobili dobre, keď namiesto gorily zvýraznili Matoviča, KDH zase zaujalo bielou farbou. SaS údajne chýba nápad a SDKÚ empatia a sebareflexia. Najlepšie bilbordy má podľa Brossmanna Smer so svojím sloganom o istotách. „Je to jednoduchá správa, ľahko zrozumiteľná, nemá tam kto odporovať. Veď kto by spochybňoval, že ľudia potrebujú istoty,“ uviedol Brossmann.

Analytik Ján Baránek má iný názor. Smer a KDH majú údajne také bilbordy, s ktorými by mohli robiť kampaň aj v Angole. „Chýba im niečo originálne pre Slovensko,“ zdôvodnil. Vizuály väčšiny bilbordov sú podľa neho dobré, profesionálne, no chýba im nápad. „Kampaň je nudná s výnimkou tej politickej, ktorú ovplyvňujú udalosti ako pád vlády alebo kauza Gorila,“ tvrdí Baránek. Kritický k bilbordom je aj politológ Rastislav Tóth: „Vyzerajú, akoby boli pripravené už dávno a teraz ich len vytiahli. Nie je v tom nič originálne. Ľudia ich však aj tak už dlhšie vnímajú len ako zbytočné vyhadzovanie peňazí. Nezaujímajú ich, skôr ich to dráždi.“

Aj podľa Tótha je oveľa zaujímavejšie to, čo sa deje v médiách. Politické strany podľa neho robia chybu, keď sa vyhýbajú komentovaniu káuz, ako je Gorila, pretože práve to sú veci, ktoré hýbu verejnou mienkou a znepokojujú občanov. „SDKÚ sa snaží len prečkať, čo je zlá taktika. Pri poklese verejnej podpory mala prejsť do ofenzívy a niečo so sebou robiť,“ naznačil politológ.

Nekonfrontačná kampaň Smeru sa podľa Brossmanna tejto strane vypláca. Konfrontácia zrazu neprebieha medzi ľavicou a pravicou, ale medzi jednotlivými pravicovými stranami. „To je to prekreslenie ihriska, o ktorom som hovoril. Front sa presunul inam a ľudia sú z toho zmätení,“ vysvetlil Brossmann. To, že Smer najlepšie komunikuje s voličmi, potvrdil i Ruttkay: „Jeho lídri si neprotirečia. To, čo hovoria, je účinné, presne určené ich voličom.“

S voličmi, naopak, vôbec nevie komunikovať nová strana 99 %, ktorá nedokázala postaviť do popredia žiadne osobnosti. Nemá nikoho, kto by ľudí počúval a prezentoval názory strany. To zase dobre zvláda Matovič. „Pre časť voličov je určite príťažlivý. Nestavia sa do pozície odborníka, čo majú ľudia radi. Má práve tie vlastnosti, ktoré chýbajú mnohým politikom – že sa vie rozprávať s ľuďmi a neudržuje si odstup,“ komentoval Tóth.