Pochybné udeľovanie titulov zostáva bez trestu

Radovan Krčmárik | 16.08.2012 12:00
štúdium, vysoká škola, študenti Foto:
Sporné tituly politikov sú len špičkou ľadovca.
Namiesto vzdelania ľahká cesta k diplomu. O čo viac je vysokých škôl, ktoré takýto dobrý biznis umožňujú, o to viac je na Slovensku skončených vysokoškolákov a ľudí pýšiacich sa akademickými titulmi od výmyslu sveta.

Sporné tituly politikov sú pritom len špičkou ľadovca a svedčia len o tom, že niektorým vysokým školám vôbec nejde o kvalitu poskytnutého vzdelania. A zrejme ich netrápi ani to, akú budú mať povesť, keďže o študentov, ktorí sú ochotní zaplatiť za diplom, nebudú mať núdzu nikdy.

Navyše ani jedna z vysokých škôl zatiaľ na pochybné udeľovanie titulov nedoplatila.

Vysokých škôl je dnes na Slovensku nepreberne a hoci by rezort školstva chcel dávať viac peňazí tým kvalitným, ktorým záleží na tom, akí absolventi z nich vychádzajú, má problém určiť, ktoré to vlastne sú. Kto ich oddelí od tých pochybných? Podľa odborníkov treba vyriešiť najprv túto otázku, inak sa naše školstvo nezlepší.

Experti na vzdelávanie navrhujú, aby sa kvalita vysokých škôl merala podľa dvoch kritérií – vedeckého, ktoré by hodnotilo výsledky vo výskume, a študijného. To by porovnávalo uplatniteľnosť absolventov jednotlivých škôl v praxi. Taký rebríček by potom pomohol nielen študentom, ale aj zamestnávateľom a rezortu školstva.

Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky predpokladá, že by rebríček kvality vysokých škôl mohol vyriešiť problém s pochybnými odbormi a vysokými školami, ktoré neraz udeľujú tituly za podozrivých okolností alebo po expresne rýchlom štúdiu. „Mohlo by to očistiť trh od poskytovateľov vzdelávania, ktorí míňajú verejné peniaze, ale nedávajú za to takú kvalitu, aká sa od nich očakáva,“ zhodnotila Kleštincová.

Bývalý minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) hovorí, že kým kvalita výskumu na vysokých školách sa dnes dá už relatívne dobre merať, horšie je to s meraním kvality vzdelávania, v čom sme iba na začiatku. Na to, aby sme to dotiahli aj v tejto oblasti, by sa podľa neho mali využiť dve možnosti – projekt AHELO a znižovanie informačnej nerovnosti. AHELO je medzinárodné testovanie OECD, do ktorého sa zapojilo aj 17 vysokých škôl zo Slovenska – 12 verejných, štyri súkromné a jedna štátna. Jeho výsledky by mohli byť známe ešte tento rok. „Prvý raz sa zo spoľahlivých zdrojov dozvieme, či sú naše vysoké školy dobré, alebo nie,“ komentoval projekt Jurzyca.

Dôležitým nástrojom na meranie kvality je aj zverejňovanie informácií o tom, ako sa na trhu práce uplatňujú absolventi jednotlivých vysokých škôl. Ministerstvo školstva začalo tieto údaje sprístupňovať ešte vlani, neskôr sa k tomu pridala aj databáza informácií o tom, koľko zarábajú absolventi vysokých škôl, no i jednotlivých fakúlt či študijných odborov.

Podľa exministra školstva by sa však výsledky AHELO a porovnanie uplatniteľnosti absolventov v praxi mali hlavne premietnuť do financovania vysokých škôl. „Keď budú tieto informácie spoľahlivé, tak minister školstva bude môcť s čistým svedomím odmeňovať vysoké školy podľa ich kvality,“ zdôraznil Jurzyca.

S tým, aby sa na hodnotenie vysokých škôl používali vedecké a pedagogické kritériá, súhlasí aj líderka národného projektu modernizácie vzdelávania Beáta Brestenská. Podľa nej sa takýto postup osvedčil i v zahraničí. „Vysoké školy treba rozhodne rozlišovať. Jednoznačne by sa mali financovať podľa toho, ako sa ich absolventi uplatňujú v praxi. No nie na trhu práce, ale vo svojej profesii, vo svojom odbore. To je dôležité,“ upozornila Brestenská, ktorá učí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Ako dodala, čím neskôr sa tieto kritériá nastavia, tým horšie, lebo kvalita vysokých škôl naďalej upadá. „Ľudia, ktorí sú na doktorandskom štúdiu vo Viedni, napríklad hovoria, že musia pracovať trikrát toľko ako u nás,“ podotkla Brestenská. Podľa nej by sa nemalo upúšťať ani od prijímacích skúšok, aby sa na štúdium dostali len najlepší uchádzači. Zároveň si myslí, že rebríček kvalitných vysokých škôl by sa dal zostaviť už teraz, keby sa brala do úvahy uplatniteľnosť absolventov v praxi.

Informácie o tom, ktoré vysoké školy sú kvalitné, by podľa Kleštincovej pomohli všetkým. Študentom, ktorí sa dnes v množstve rôznych škôl prestávajú orientovať, no aj firmám, ktoré by si podľa toho mohli vyberať nových zamestnancov. „Zamestnávatelia zatiaľ nevedia veľmi odlišovať kvalitu vysokých škôl. Keď chcú dnes prijať napríklad právnika, nemajú dosť informácií na to, aby vedeli rozlíšiť kvalitu výučby na jednotlivých právnických fakultách,“ vysvetlila Kleštincová.

Podľa nej je síce pravdepodobné, že aj po zavedení nejakého rebríčka škôl zostane istá skupina študentov, ktorým na kvalite vzdelania nezáleží, ale tak je to aj v iných krajinách. „Dôležité je, že tí, ktorí chcú kvalitné štúdium, sa už aspoň budú vedieť lepšie zorientovať a vybrať si správnu školu,“ pripomenula odborníčka na vzdelávanie.

Štát by mal podľa nej preto stanoviť jednotnú metodiku, aby vznikla spätná väzba medzi uplatnením absolventa a štúdiom, ktoré ukončil. „Treba zistiť, aký vzťah je medzi vzdelaním a stupňom náročnosti študijného odboru. Taký rebríček by mal potom pridanú hodnotu, podľa ktorej by sa dali peniaze školám lepšie rozdeľovať,“ uzavrela Kleštincová.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Petra Javůrka Alfa a omega. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák Pravde povedal, že úlohou ministerstva nie je vytvárať rebríčky vysokých škôl, ale podmienky na ich rozvoj. Súhlasí však s tým, že ak máme hovoriť o prestížnych vysokých školách, musíme začať tým, čo pod prestížou myslíme. Rezort preto presadzuje pokračovanie v členení vysokých škôl, kde by sa kládol dôraz práve na dosiahnuté výsledky vo výskume a na kvalitu tvorivej činnosti. Pomôcť pritom má najmä Akreditačná komisia. Prvé úpravy budú v pripravovanej novele vysokoškolského zákona, ministerstvo však na budúci rok chystá aj úplne nový zákon o vysokých školách, ktorý bude riešiť i kvalitu vysokých škôl.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ