Historik: Slováci so zbraňou bránili svoju vlasť a to je pre nich výnimočné

SITA | 29.08.2012 09:28
SNP, Slovenské národné povstanie Foto:
29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. Slováci so zbraňou v ruke bránili svoju vlasť pred cudzím okupantom.
Najvýznamnejším odkazom 29. augusta 1944 do dnešných dní je podľa historika Ústavu pamäti národa Tomáša Kluberta skutočnosť, že Slováci sa vtedy masovo so zbraňou v ruke postavili na obranu svojej vlasti proti cudzím okupantom, čo je v našich dejinách skutočne výnimočná udalosť. Práve dnes si pripomenieme 68. výročie začiatku Slovenského národného povstania

Ako povedal Tomáš Klubert, o tejto nesporne významnej udalosti vzniklo do dnešných dní nepreberné množstvo odbornej literatúry, novinových článkov a televíznych relácií. „Hoci sú všetci významní aktéri povstania už mŕtvi, udalosti z roku 1944 stále vyvolávajú búrlivé diskusie a ich interpretácia rozdeľuje slovenskú spoločnosť na dve nezmieriteľné skupiny,“ povedal s tým, že podľa prvej urýchlilo Slovenské národné povstanie porážku nacistického Nemecka a zaručilo Slovensku vstup do tábora víťazných mocností druhej svetovej vojny a akékoľvek spochybňovanie tohto názoru je považované za priam kriminálny čin. Zvlášť, keď je 29. august oficiálnym štátnym sviatkom. „Pre druhú skupinu zasa povstanie zostáva zvonku importovaným česko-luteránsko-židovsko-boľševickým pučom, ktorý bol namierený proti existencii prvého samostatného slovenského štátu a každý správny Slovák by sa za ňu mal hanbiť,“ uviedol Klubert.

Historik si kladie otázku, ktorá z týchto skupín má pravdu. „Je vôbec zmysluplné klásť si po 68 rokoch otázky, aký význam vlastne povstanie malo? Aké boli jeho pozitívne a negatívne stránky? Určite áno. Pred novembrom 1989 sme si totiž museli vystačiť s jediným oficiálnym obrazom povstania, ktorý bol naskrz zdeformovaný historikmi a ideológmi vládnucej štátostrany,“ zdôraznil Klubert. Podľa neho snaha o jeho objektívne zhodnotenie je preto úplne legitímna a kontroverzné hodnotenia sú prirodzenou súčasťou tohto procesu. „Pravdu však treba hľadať v širokom priestore medzi oboma extrémnymi hodnoteniami, lebo žiadna významná historická udalosť nebola čierno-biela. Každá mala svoju svetlú i temnú stránku,“ konštatoval.

V prvom rade je nutné podľa Kluberta zdôrazniť, že povstanie vyrástlo z domácich koreňov. Pripravovali ho slovenskí dôstojníci a politici. „Viac než 90 percent účastníkov SNP tvorili etnickí Slováci a v prevažnej väčšine katolíci. Povstanie však v žiadnom prípade neurýchlilo koniec vojny. Pútalo totiž sotva 0,5 percenta nemeckých ozbrojených síl. Jednotky nasadené na jeho potlačenie mali napospol nízku kvalitu a na hlavných frontoch boli nepoužiteľné,“ upozornil Klubert.

Prvá Slovenská republika by zanikla podľa neho bez ohľadu na to, či by povstanie vypuklo, alebo nie, nakoľko všetky mocnosti protihitlerovskej koalície uznali ešte v roku 1941 legitimitu československej exilovej vlády. „Povstanie, naopak, znemožnilo Edvardovi Benešovi kolektívne potrestať Slovákov zo zrady a kolaborácie ako Nemcov a Maďarov, a v plnej miere obnoviť centralistický model predmníchovskej ČSR,“ povedal.