Poradca premiéra bojuje za druhý penzijný pilier

Lenka Buchláková, Martin Kováčik | 29.07.2012 20:00, aktualizované: 
Pavol Kárász, poradca premiéra Foto:
Ekonomike by najviac pomohli také opatrenia, ktoré by prispeli k zvýšeniu domáceho dopytu.
Úspornému balíčku vlády má na budúci rok najviac pomôcť zníženie odvodu do druhého penzijného piliera. Vláda krok obhajuje s tým, že v čase krízy druhý pilier odčerpáva príliš veľa peňazí Sociálnej poisťovni na vyplácanie aktuálnych dôchodkov. Poradca premiéra Pavol Kárász súhlasí s poklesom odvodu z 9 na 4 percentá, ale zároveň navrhuje, aby sa odvod stanovil na pohyblivej úrovni od 4 do 9 percent s tým, že ak sa bude ekonomike dariť lepšie, môže sa opäť zvýšiť.

Ako ste ako poradca premiéra prispeli k tvorbe úsporného balíčka na budúci rok?
Upozornil som na väčšiu potrebu vládneho šetrenia.

Vláda však tvrdí, že možnosti plošného škrtania sa vyčerpali.
Stále vláde prízvukujem, že šetrenie je potrebné. V tomto roku sa dá ešte šetriť plošne napríklad viazaním výdavkov ministerstiev. Bez toho, aby sa urobil procesný audit v jednotlivých rezortoch, to však do budúcnosti už nepôjde.

Čo by ste urobili inak na príjmovej stránke? Je lepšie zvyšovať plošne daň z príjmu, ako zvýšiť daň z pridanej hodnoty?
Predvolebný sľub bol, že bežní ľudia sa nebudú zaťažovať tým, že sa zvýši DPH. O tom nepolemizujem, to bol predsa prísľub súčasnej vlády pred voľbami.

Súhlasíte s dlhodobým znížením odvodov do druhého dôchodkového piliera z 9 na 4 percentá?
Smer pred voľbami upozorňoval na to, že v druhom pilieri sú problémy. Reforma dôchodkového systému musí byť taká, aby bol systém udržateľný a boli dlhodobo udržateľné aj verejné financie. V tom má práve druhý pilier nesmierne dôležitý význam. Aj v období prvej Ficovej vlády boli rôzne diskusie o potrebnosti druhého piliera. V tejto vláde takéto diskusie neboli. Jediným problémom bolo, ako zabezpečiť udržateľnosť systému dôchodkového zabezpečenia. Súčasný 9-percentný podiel znamená predlžovanie deficitnosti systému dôchodkového zabezpečenia. Zníženie tohto podielu udržateľnosť verejných financií zlepšuje.

Otázne je, aké percento odvodov do druhého piliera je do budúcnosti potrebné?
Vieme, že napríklad Česi či Poliaci majú odvod menej ako štyri percentá. Táto problematika bola analyzovaná aj z tohto hľadiska.

Môže sa však malé Slovensko, kde má navyše mať starnutie obyvateľstva výraznejšie dosahy, porovnávať s väčšími krajinami?
Musíme dbať o to, aby bol systém dôchodkového zabezpečenia vyvážený. Áno, otázkou je, koľko percent je pre Slovensko optimálnym riešením. Môj názor je, že je potrebné druhý pilier aj stabilizovať. Dôchodcovské správcovské spoločnosti pracujú v nesmierne legislatívne nestabilnom prostredí, kde sa podmienky ustavične menia. To prispieva taktiež k tomu, že výkonnosť jednotlivých fondov dôchodkových správcovských spoločností je nízka. Je to dané aj svetovou hospodárskou a finančnou krízou, ale do veľkej miery to spôsobuje aj súčasná nestabilita. Odvody do druhého piliera by preto mali byť určované intervalovo. V rozmedzí štyroch až deviatich percent. Podľa kondície verejných financií by vláda pre dané rozpočtové obdobie určila, akým percentom sa bude odvádzať do druhého piliera. Navyše, vysoko zarábajúci ľudia, ktorí by uznali, že DDS-ky dobre zhodnocujú prostriedky, by si mohli prisporiť ľubovoľné percento. Dajme tomu, že by im zákon kázal pri nejakom percente dávať 200 eur, ale mohli by tam dať 500 eur, ale nejaká stovka by bola ešte daňovo zvýhodnená.

Budete zavedenie pohyblivého odvodu do druhého piliera od 4 do 9 percent radiť premiérovi?
Toto stanovisko som predložil ministerstvu práce, ktoré si ho vypočulo. K premiérovi sa to zatiaľ nedostalo. Chápem, v tomto roku sú na tom verejné financie v žalostnom stave. Nikto nemôže namietať, že zatiaľ nemôžeme mať viac ako 4-percentný podiel. No keď to bude lepšie v budúcom roku, tak sa uvidí. Rozmedzie podielu od 4 po 9 percent by bolo zákonom garantované a mohlo by to byť aj nástrojom politického boja.

Myslíte tým, že sa jednotlivé vládne garnitúry budú predbiehať v stanovení vyššieho podielu?
Jednoznačne. Politici by tak mohli sľubovať, a teda snažiť sa o lepšie podiely. Veď v druhom pilieri je momentálne 1,5 milióna ľudí – potenciálnych voličov.

Myslíte, že vaše riešenie by do budúcnosti zvýšilo udržateľnosť penzijného systému?
Keby sme trvalo znížili podiel na štyri percentá, o dvadsať rokov nás problém s deficitným penzijným systémom opäť dobehne. Mladý človek a potenciálny dôchodca nemá momentálne dostatok príležitostí sporenia na starobu. Bude sa riešiť predpokladám aj tretí pilier. Mali by sa vytvoriť lepšie podmienky na zhodnocovanie úspor. Mohli by sa takisto robiť dlhodobé dôchodcovské viazané vklady. Tiež by sa mohli predávať štátne dlhopisy s vyšším výnosom pre obyvateľstvo. Možností je veľa.

V ktorých oblastiach budete ešte ako poradca pre ekonómiu a prognostiku radiť?
Mám za úlohu pomôcť premiérovi rozhodnúť sa medzi predkladanými opatreniami vlády. Sú však opatrenia, ktoré sú v rámci konsolidácie verejných financií čiastočne predvolebnými sľubmi, ktoré osobne nemôžem nejako ovplyvniť mojím stanoviskom, pretože ľudia si vládu zvolili práve na základe týchto sľubov. Teraz sa preto musia plniť. Ďalšie opatrenia, s ktorými vláda prichádza ako s dodatočným riešením vznikajúcich problémov, napríklad v súvislosti s výpadkom peňazí z rozpočtu, tak tam už zasiahnuť môžem.

Vláde ste radili aj v minulosti. Aký je teraz rozdiel?
Je to jedinečná príležitosť pre krajinu, pretože rozhodovanie nie je komplikované politickým dohadovaním sa. Keď sa kompetentní ľudia presvedčia, že to opatrenie je dobré, tak je šanca prijímať väčší počet dobrých rozhodnutí ako kedykoľvek predtým. Ďalšia pozitívna stránka, ktorá ovplyvňuje prácu poradcu, je to, že Ficovo vládnutie sa začalo snahou o široký dialóg. Z môjho pohľadu ide o snahu vyberať pre Slovensko dobré rozhodnutia, ktoré by mali byť viac ovplyvnené vecnými súvislosťami ako politikou.

To bol dôvod vášho návratu na pozíciu poradcu?
Je to môj návrat do „poradcovania“ po vyše 20 rokoch. Prvýkrát som bol ekonomickým poradcom premiéra Jozefa Moravčíka v roku 1994. V tom čase som veľa cestoval do zahraničia a kolegovia mi po rozdelení Československa hovorili, že Slovensko viac ako pol roka nevydrží. Chcel som urobiť všetko pre to, aby nemali pravdu. Tiež som bol v pozícii konzultanta pre prvú Ficovu vládu. Ďalšia Radičovej vláda ma už neoslovila. Tentoraz u mňa rozhodovalo, že je tu šanca ako nikdy predtým prijímať rozhodnutia vecne.

Neobávate sa, že radením súčasnej vláde už do budúcnosti nebudete považovaný za nezávislého analytika?
Vždy som sa snažil byť nezávislým, bez politického trička. Aj teraz môžem čestne vyhlásiť, že som nestraník. Je to pre mňa výzva, pretože Slovensko je momentálne v podobne zložitej situácii, ako bolo po rozdelení bývalej Československej republiky.

Je vašou úlohou prognózovať aj budúci vývoj krajiny v súvislosti s problémami eurozóny?
Prognózovanie v súčasnej dobe je „exante“ analýza. Síce predpokladáte nejaký vývoj, ale to nestačí. Musíte z toho odhadnúť predpokladané súvislosti. Ešte ťažie je tieto prognózy neskôr pretaviť do zmysluplných opatrení, ktoré však často bývajú krátkodobé.

Nie je teda príliš optimistické, že vláda očakáva v budúcom roku takmer trojpercentný rast ekonomiky, keď prichádzajú správy o zlej spotrebiteľskej nálade v Európe?
Na trhoch stále panuje vysoká neistota. Boli sme svedkami tejto neistoty už koncom minulého a začiatkom tohto roka, keď vtedajšie vedenie ministerstva financií zásadne zmenilo očakávania rastu slovenskej ekonomiky. Budúcoročný, takmer trojpercentný rast je založený na predpokladoch z prvého štvrťroka 2012. Súhlasne uvažujú všetky medzinárodne uznávané inštitúcie vrátane Národnej banky Slovenska. Ide však o krátkodobý výhľad, pretože samotné prognózy sú ovplyvnené situáciou v eurozóne. Do veľkej miery bude o ďalšom našom vývoji rozhodovať aj to, ako sa vyvinie situácia v Grécku. Prípadný odchod krajiny z eurozóny by nás stál viac ako 700 miliónov eur. Kľúčový však bude dopyt u našich zahraničných obchodných partnerov, ako sú Nemecko či Francúzsko, keďže sme veľmi závislí od exportu. Stále nás však zachraňuje automobilový priemysel. V tomto segmente by dopyt zo strany spotrebiteľov, aj napriek očakávanej recesii v eurozóne, mal byť stále dobrý.

Pracuje vláda na tvorbe krízového plánu, napríklad v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v Španielsku a hrozbami poskytnutia záchranného balíka tejto štvrtej najväčšej ekonomike?
Slovensko bude mať veľmi ťažkú pozíciu v najbližších mesiacoch. Ak Európska únia a eurozóna budú chcieť prežiť, budú potrebovať viac integrácie. V rámci tejto hlbšej integrácie nebude jednoduché nájsť pre malú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, také riešenie, aby integrácia bola optimálna. V skratke, aby zvyšovala našu konkurencieschop­nosť, prispievala k udržateľnému hospodárskemu rastu a ku konsolidácii verejných financií a v neposlednom rade si zachovala národné špecifiká. Pôjde o deľbu kompetencií, napríklad v oblasti bankového sektora. Toto sú momentálne úlohy pre Slovensko, na ktorých vláda pracuje.

Ako teda Slovensko prispeje svojimi návrhmi v súvislosti s väčším bankovým dohľadom?
Bude potrebné, aby si Slovensko našlo silnejšiu pozíciu, pretože slovenský bankový sektor patrí medzi najbezpečnejšie a najvýkonnejšie v regióne. Slovenský bankový dohľad sa momentálne nachádza vo vynikajúcom stave. Musíme preto riešiť, aké kompetencie zostanú Národnej banke Slovenska. Ako to bude napríklad s Fondom na ochranu vkladov, či to budú národné fondy, alebo to bude centrálny fond. Momentálne má krajina tento fond vyzbieraný v prijateľnej výške, v dohľadnej dobe nehrozí, že by ho bolo potrebné použiť. O ostatných členských krajinách eurozóny sa to však nedá tvrdiť.

Nestiahne hlbšia banková integrácia naše banky na úroveň ich problémových zahraničných matiek?
Práve o tom hovorím. Bude potrebné definovať naše stanovisko, lebo dosiaľ sme s ničím konkrétnym, čo sa týka problematiky bánk, ako krajina do Bruselu neprišli.

Bude nás niekto v Bruseli počúvať v čase, keď treba zachraňovať veľké banky?
Určite, veď sme partneri. Nie sme v úlohe žiačika, ktorému sa niečo prikáže, a on to musí splniť. Musíme byť preto na podobné rokovania pripravení. Treba upozorniť na fakt, že pre Slovensko neexistuje iná alternatíva ako hlbšia integrácia. Ak tá integrácia bude viacúrovňová, povedzme, že tam budú tie najvýkonnejšie krajiny, ktoré dodržiavajú pravidlá, Slovensko tam musí patriť tiež. Zaslúžime si elitnú skupinu. Našou výhodou ako krajiny je, že máme relatívne stabilnú ekonomiku, dobrú geografickú polohu či rozvojový potenciál.

Dlhová kríza v Európe ovplyvňuje nepriamo aj slovenskú štátnu kasu. Ministerstvá už začínajú vyčísľovať sumy na ich budúcoročné priority. Kam by mala smerovať vládna podpora a je ešte na to priestor, keďže vláde bude v tomto roku chýbať pre výpadok daní ďalšia štvrťmiliarda eur rozpočte?
Momentálne je oblastí, kde sú peniaze potrebné, príliš veľa. Vláda teda zrejme nebude vedieť pokryť všetky rezorty. Ekonomike by najviac pomohli také opatrenia, ktoré by prispeli k zvýšeniu domáceho dopytu. Rezorty preto budú musieť v najbližšom čase predložiť vlastné návrhy, ako chcú v rámci požadovaných peňazí na priority prispieť k hospodárskemu rastu krajiny. Doterajšie opatrenia vlády sledovali skôr konsolidáciu verejných financií, k hospodárskemu rastu prispievajú dlhodobo. Podporil by som napríklad malé a stredné podniky. Určite by sa mali podporiť aktivity v oblasti nájomných bytov. Nie je to len nástroj na riešenie bytovej otázky, nedostatok nájomných bytov je totiž jednou z bariér nízkej mobility pracovnej sily.

Čo napríklad dlhodobo poddimenzované zdravotníctvo?
Neúmerné zvyšovanie finančných prostriedkov do zdravotníctva je neefektívne. Predovšetkým je totiž potrebné riešiť systémové problémy. Myslím si, že teraz máme natoľko hlboké systémové problémy, čo sa týka zdravotnej obsluhy zdravotníctva, ako aj ponuky zdravotnej starostlivosti, že bez riešenia týchto disproporcií to bude len nalievanie peňazí do bezodných nádob.

V poslednom čase sa hovorí viac aj o prorastových opatreniach. Čo by ste radili vláde v tejto oblasti?
Vláda musí v prvom rade zabezpečiť, aby sa konsolidácia verejných financií minimálne dotýkala hospodárskeho rastu. Je potrebné zlepšiť efektívnosť systému sociálneho zabezpečenia, zvýšiť účinnosť aktívnej politiky trhu práce. Problémom je aj podnikateľské prostredie, kde je v hre zjednodušenie administratívnej záťaže či zlepšenie vymožiteľnosti práva. Musíme sa pozrieť aj na zlepšovanie kvality vzdelávacieho systému a prispôsobovať školstvo súčasným potrebám trhu práce.

To sú však dlhodobé opatrenia. Čo sa dá urobiť z krátkodobého hľadiska?
Už dlhšie tvrdím, že sa musí podporiť hospodárska efektívnosť zahraničnej politiky. Ide vlastne o to, že ekonomickí zástupcovia Slovenska v zahraničí by mali byť efektívnejší a výkonnejší v podpore nášho exportu. Skrátka, aby hľadali nové odbytištia pre našu produkciu, pretože, ako som spomínal, sme mimoriadne závislí od zahraničného exportu, práve to ťahá našu ekonomiku vpred.

Pavol Kárász
je poradcom premiéra Roberta Fica pre ekonómiu a prognostiku. Ekonóm pracuje v Slovenskej akadémii vied. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave v roku 1971. V roku 1994 pôsobil ako ekonomický poradca predsedu vlády SR, v rokoch 1995 až 1998 v predsed­níctve SAV. Je držiteľom Ceny SAV za vedeckú a popularizačnú činnosť (získal ju v roku 1993) a Striebornej čestnej plakety Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (z roku 1998).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ