Harabin namieta netrasparentnosť pôvodu Beblavého majetku

Harabin v podaní uvádza, že Beblavý v roku 2002, dva roky po skončení vysokoškolského štúdia, vo veku 25 rokov, kúpil rodinný dom za 4,35 milióna korún, a na rekonštrukciu si zobral hypotéku 1,5 milióna korún. Beblavý v tom čase podľa priznania zarábal v hrubom 80-tisíc korún. Beblavý s manželkou pracovali v mimovládnych organizáciách. Harabin uvádza, že podľa Beblavého „honoráre za tieto služby boli pomerne vysoké a spolu dosiahli niekoľko miliónov“. „Ako boli zdanené a v akej výške bola daň zaplatená? Ktoré to boli mimovládne organizácie? Je pravdou, že tak štedro platili? Ak áno, za čo?“ pýta sa v podaní.

Predseda najvyššieho súdu namieta aj pôvod majetku bytu, ktorý dostal poslanec SDKÚ v roku 2010 ako dar od rodičov. Rodičia v byte stále bývajú. „Kedy, ako a za čo ho nadobudli a od koho? Kde bývali rodičia poslanca pred tým, keď si mohli dovoliť taký nový byt v lukratívnej časti Bratislavy? Nekúpil si ho poslanec Beblavý a nepreviedol byt len formálne na rodičov, ktorí teraz v byte bývajú?“ argumentuje Harabin. Poslanec za SDKÚ podľa neho priznáva aj vlastnenie 2 000 akcií firmy Palma Tumys. Pýta sa, aká je hodnota týchto akcií. Nepozdáva sa mu ani hodnota hnuteľného majetku vyčíslená na 65-tisíc eur, keď len hodnota auta predstavuje 60-tisíc eur.

„Je tu dôvodná obava, že verejný funkcionár – poslanec Miroslav Beblavý, už aj vzhľadom na svoj vek a krátke pôsobenie v mimovládnej organizácii (dosiaľ nešpecifikovanej), nenadobudol svoj neprimerane veľký majetok akceptovateľným (legálnym a transparentným) spôsobom,“ konštatuje v podaní Harabin. Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorému predsedá práve Beblavý, šéf najvyššieho súdu navrhuje, aby vypočul poslanca aj s manželkou, vyžiadal si zmluvy o kúpe a predaji ich nehnuteľností, vypočul si zástupcu firmy Palma Tumys a požiadal Daňové riaditeľstvo o údaje o daňových priznaniach Beblavého za ostatné roky. Ak sa zistia pochybenia poslanca za SDKÚ, prichádza podľa Harabina do úvahy vyslovenie straty mandátu poslanca zo strany výboru.

„Podnet predsedu Najvyššieho súdu považujem za snahu o šikanu svojich kritikov, ktorou je známy, keďže perzekvuje každého, kto si dovolí mu nejakým spôsobom nevyhovieť. Mohli by o tom rozprávať mnohí poctiví sudcovia, niektorí bohužiaľ dokonca už nie sú medzi nami,“ reagoval Beblavý. Podanie podľa neho ukazuje, že svojou poslaneckou prácou nejakým spôsobom šliapol Harabinovi na otlak. K detailom podania sa vysloví v pondelok potom, ako sa s ním oboznámi.

Beblavý dal na Harabina v lete podnet pre podozrenie z porušenia zákona o konflikte záujmov pri kúpe bytu z júna 2006 s údajnou vysokou vyše 40-percentnou zľavou a prenájme garážového státia v rovnakom dome najvyšším súdom. Keď Harabin predložil výboru kópiu zmluvy na byt, poslanec vyslovil podozrenie z jej antedatovania. Štefan Harabin neskôr ukázal originál zmluvy, na ktorej je rovnaký dátum ako na kópii, ktorú poslal do parlamentu. Okrem toho ukázal úverovú zmluvu s bankou, ktorá je z konca júna 2006 – teda pred tým, ako sa stal ministrom. Harabin predložil aj doklad o bankovom príkaze zo dňa 4. júla 2006, ktorým byt zaplatili. V poznámke tohto dokumentu je uvedené číslo zmluvy z júna. Ministrom sa stal 4. júla neskoro večer.