Slovenské mzdy a penzie sa približujú k českým

V prípade penzií je to ešte výraznejšie. Hoci odborníci predpovedajú, že Slovensko by sa Česku mohlo ekonomicky vyrovnať už do desiatich rokov, v prognózach, kedy sa českým vyrovnajú aj slovenské platy a dôchodky, sú zatiaľ opatrnejší.

„Áno, aj čo sa týka týchto ukazovateľov, my Slováci sa Čechom približujeme,“ súhlasí ekonomický prognostik Vladimír Baláž. Pripúšťa, že rozdiely v mzdách sú naďalej značné, pohybujú sa na úrovni približne 18 až 20 percent. Priemerný Čech sa tak aj dnes teší z výplaty asi o pätinu väčšej ako priemerný Slovák. „Percentuálne však slovenské mzdy tvoria stále väčšiu časť českých,“ spresňuje ekonóm.

„Slovenské mzdy aj dôchodky sa k českým skutočne približujú, lenže omnoho pomalšie ako HDP na obyvateľa,“ hovorí riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula. Príčinu, že Slováci za vytvorené hodnoty stále nedostávajú toľko, ako by si zaslúžili, vidí v tom, že náš HDP z veľkej časti uniká do zahraničia.

„Je to dané samotnou štruktúrou slovenskej ekonomiky, ktorá stále poskytuje najmä lacnú pracovnú silu.Rozvoj vzdelanostnej ekonomiky, ktorá by nám priniesla konkurenčné výhody, dlhodobo viazne. Dostali sme sa až do štádia, ktoré predstavuje istý druh ohrozenia pre budúcnosť. Politici akoby to však ignorovali,“ uvažuje Šikula.

Trend približovania miezd potvrdzujú aj odborníci z českého a slovenského Štatistického úradu Dalibor Holý a Ivan Chrappa. V štúdii s názvom Porovnanie vývoja a štruktúry zárobkov v Českej a Slovenskej republike uvádzajú graf, kde priamky kopírujúce rast miezd v oboch krajinách vyzerajú takmer ako dve rovnobežné „koľajnice“.

A zdôrazňujú, že hoci absolútny rozdiel medzi mzdami zostáva dlhodobo takmer konštantný, relatívne tie slovenské rastú viac. „Kým v roku 2001 tvoril slovenský mzdový priemer len tri štvrtiny českého, v roku 2010 to bolo už 84 percent,“ tvrdia autori.

Bezprostredne po rozdelení bol medzi priemernými platmi v oboch nových štátoch citeľný rozdiel. Ako ukazujú dostupné štatistiky, kým na Slovensku sa hrubá mesačná mzda priemerne pohybovala na úrovni 5 379 slovenských korún, v Česku to bolo 5 904 korún českých.

Slovenská koruna sa navyše krátko po vzniku oproti českej oslabovala, takže po prepočte koeficientom 1,2 Česi v slovenskej mene zarábali až 7 085 korún. Medzi priemernou mzdou Čechov a Slovákov bol teda rozdiel 1 706 Sk a slovenská hrubá mzda sa pohybovala na úrovni 75,92 percenta českej.

Vlaňajšia priemerná mzda v Česku bola 24 473 Kč, čo je pri hrubom prepočte v kurze 25 Kč za euro asi 979 eur. Mzda na Slovensku minulý rok dosiahla 782 eur. Pri rozdiele 197 eur teda tvorila 79,88 percenta českého priemeru.

Podobne je to s penziami. V prvom roku samostatnosti dvoch bývalých republík federácie bol priemerný český dôchodok 2 734 českých korún, čiže približne 3 281 slovenských korún. Slovenský penzista vtedy dostával 2 532 slovenských korún, teda o 749 menej. Slovák tak mal asi 77,17 percenta dôchodku Čecha.

Do roku 2011 sa český starobný dôchodok priemerne zvýšil na 10 543 českých korún, čiže okolo 421,72 eura. Slovenský bol o 45,94 eura nižší, keď predstavoval 375,78 eura. Priemerný slovenský penzista si tak už prišiel na 89,11 percenta dôchodku českého.

Uvedené výpočty sú síce v súlade s tvrdeniami odborníkov, podľa analytika M.E.S.A 10 Juraja Marušinca ich však nemožno považovať za celkom korektné. „Nezohľadňujú totiž rozdielne cenové hladiny v oboch štátoch, štruktúru životných nákladov a iné dôležité aspekty,“ upozorňuje Marušinec.

Práve z tohto dôvodu odkazuje skôr na štatistiky Eurostatu, ktoré umožňujú relevantné porovnávanie všetkých členských štátov Európskej únie. „Aj z nich je však zrejmé, že Slovensko sa spomedzi krajín V4 takmer vo všetkých parametroch najrýchlejšie približuje k priemeru EÚ,“ hovorí. Problémy, ako pripomína, má len s dlhotrvajúcou vysokou nezamestnanosťou.

Na ďalší vývoj miezd v obidvoch krajinách bude mať zásadný vplyv budúci vývoj ich ekonomík. Dvíhanie penzií zase určite ovplyvní zhoršujúca sa demografická krivka. Tak v Česku, ako aj na Slovensku sa nepriaznivo mení veková štruktúra obyvateľstva a čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí pracuje na čoraz viac dôchodcov.

S cieľom odvrátiť hroziaci kolaps dôchodkových systémov štartujú v tomto roku obe krajiny bývalej federácie dôchodkové reformy, ktoré, medziiným, zbrzdia aj doterajší rast penzií. Česko, ktoré sa od osamostatnenia spoliehalo len na prvý, priebežne financovaný penzijný pilier, od januára zavádza druhý sporivý pilier. Občania si doň môžu dobrovoľne odvádzať tri percentá poistného s podmienkou, že k nim zo svojej mzdy pridajú najmenej ďalšie dva percentuálne body.

Na Slovensku druhý pilier funguje už od roku 2005. Podmienky sporenia v ňom sa však stále menia, zmeny sa už rátajú na desiatky. Od vlaňajšieho septembra si sporitelia do jeho jednotlivých fondov ukladajú už len štyri, namiesto pôvodných deviatich percent povinného poistného, zvyšok prešiel v prospech Sociálnej poisťovne na vyplácanie penzií z prvého priebežného piliera.

Či úpravy v oboch systémoch spôsobia ďalšie zatváranie, alebo opätovné roztváranie nožníc medzi českými a slovenskými dôchodkami, zatiaľ nie je jasné. „Aj keby však vývoj pre Slovensko v porovnaní s Českom nebol priaznivý, bolo by od slovenských politikov krajne nezodpovedné, keby dôchodky znovu začali valorizovať nad možnosti domácej ekonomiky,“ zdôrazňuje prognostik Baláž.

Podstatné podľa neho je, že po dvoch dekádach ekonomického vývoja Slováci nemajú dôvod na ponosy. „Máme skôr veľa dôvodov radovať sa. Vďaka tomu, v akom ekonomickom priestore sme sa ocitli, darí sa nám vlastne nesmierne dobre. A hoci náš robotník v porovnaní s nemeckým stále dostáva tri-, štyrikrát menej, sotva by asi menil s ukrajinským,“ uzatvára Baláž.