Únia má rozpočet, Fico je spokojný

Krajiny Európskej únie sa v piatok po celonočnom rokovaní dohodli na rozpočte únie na roky 2014 až 2020. Na Twitteri to oznámil únijný prezident Herman Van Rompuy.

Celkové výdavky EÚ na sedemročné obdobie sú 960 miliárd eur, čo je o niekoľko desiatok miliárd eur menej, než predpokladal pôvodný návrh Európskej komisie. Po škrtoch volali hlavne čistí platcovia, teda krajiny platiace do rozpočtu viac, ako z neho potom získavajú.

Otázkou teraz ale je, ako sa k dohode štátov postaví Európsky parlament. Jeho súhlas je potrebný na to, aby dlhodobý rozpočet mohol platiť. Zo zákonodarného zboru pritom v minulých dňoch a týždňoch zaznievalo aj pomerne veľa kritických hlasov europoslancov nespokojných so škrtmi v návrhu komisie.

Fico: Slovensko si veľmi pomohlo

„Bola to ťažká noc, ale myslím si, že si Slovensko veľmi pomohlo,“ povedal na margo rokovaní premiér SR Robert Fico. Slovensko do spoločného rozpočtu únie v nasledujúcom sedemročnom období odvedie zhruba 7 mld. eur, naše príjmy však presiahnu 20 mld. eur.

Na kohéziu, teda odstraňovanie regionálnych rozdielov, sme v cenách z roku 2011 získali zhruba 13,1 mld. eur. V predchádzajúcom období to bolo vyše 11 mld. eur. V objeme získaných finančných prostriedkov na kohéziu sme s 344 eurami na obyvateľa za rok dvojkou v Európe. Predbehlo nás len Estónsko. Na summite sa nám potvrdil aj vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne Jaslovské Bohunice, a to zo 105 na 200 mil. eur.

Polepšiť by si mali aj naši farmári. Lídri únie na summite povolili väčšie presuny financií z programu rozvoja vidieka na priame platby pre poľnohospodárov. Doposiaľ bol tento transfer možný len do úrovne 15 %. „Vďaka tomuto riešeniu sa úroveň priamych platieb v Slovenskej republike zvýši z 210 na 246 eur na hektár v bežných cenách,“ povedal Fico. „Už sa dostávame na úroveň našich susedov, už nebudú môcť mať slovenskí poľnohospodári pocit, že sú diskriminovaní v porovnaní s inými,“ vyhlásil.

Hoci sme od Bruselu získali na ďalšie roky viac finančných prostriedkov, ako v poslednom sedemročnom období, Slovensko má dlhodobo problémy s ich čerpaním. Doteraz sme z nich minuli len zhruba 38 %. Premiér si veľa sľubuje od presunu kompetencií pod úrad vlády a od zmeny legislatívy. „Chceme pristúpiť k novelizácii zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom konaní. Dnes je to verejné obstarávanie, ktoré spôsobuje ťažkosti pri čerpaní fondov ako takých,“ uzavrel Fico.

Lídri rokovali v noci i cez deň

Cesta k dohode o rozpočte nebola jednoduchá. Rokovalo sa v noci zo štvrtka na piatok. Rokovania boli potom počas piatku prerušené; najprv do 12:00 a následne do 13:00.

Niektorí lídri budovu Rady EÚ v piatok doobeda na určitý čas opustili a išli po prebdenej noci na hotel. Zároveň ale medzi niektorými ďalšími prebiehali bilaterálne rokovania, ktoré mali pomôcť prekonať pretrvávajúce problémy.

Premiéri či prezidenti sa v zásade zhodli na tom, že by celková výška rozpočtu mala v záväzkoch predstavovať približne 960 miliárd eur. Problém bol s tým, ako ich rozdeliť medzi jednotlivé programy a členské krajiny.

Lídri, ktorí v piatok počas dňa budovu opúšťali, buď odmietali prítomným novinárom odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa stavu rokovaní, alebo sa obmedzili na stručné „bez komentára“ či „rokovania zatiaľ neskončila“.

O dohodu sa premiéri či prezidenti prvýkrát pokúsili už v novembri. Vtedy však ich schôdzka úspech nepriniesla. Okrem iného sa tak stalo kvôli tlaku na dodatočné škrty, ktorý prichádza od čistých platiteľov – štátov platiacich do rozpočtu viac, ako z neho dostávajú potom späť vo forme najrôznejších dotácií či fondov.