Odhalí biely dym čierneho pápeža?

Miroslav Čaplovič, Pravda | 11.02.2013 17:22
Vatikán, bazilika, Bazilika svätého Petra Foto: ,
Bazilika svätého Petra vo Vatikáne
Stane sa hlavou katolíckej cirkvi po prvý raz v dejinách kardinál tmavej pleti? Jedna veľká írska stávková spoločnosť to ešte v decembri 2012 považovala za veľmi pravdepodobné. Najlepšie kurzy pripísala dvom Afričanom. Sobotná príloha Pravdy Víkend sa téme venovala 15. decembra.

Nástupcu Benedikta XVI. vyberie konkláve, čiže zbor kardinálov. Svet sa dozvie jeho meno tradičným spôsobom: nad komínom vatikánskej Sixtínskej kaplnky sa najprv zmení čierny dym na biely a z balkóna Baziliky svätého Petra potom oznámia jeho meno.

Odhaduje správne stávková spoločnosť vysoké šance dvoch afrických kardinálov? Sú nimi Peter Turkson z Ghany a Francis Arinze z Nigérie. „V prvom rade treba objasniť, prečo sa hovorí o černošských favoritoch,“ poznamenal Frederic Baumgartner, ktorý napísal knihu s názvom Za zamknutými dverami: Dejiny volieb pápežov. „Afrika sa stala hlavnou oblasťou rozrastania katolíckej cirkvi. Mnohí sa preto nazdávajú, že tento svetadiel by mal získať uznanie a ďalšie povzbudenie tým, že konkláve zvolí afrického pápeža,“ uviedol pre Pravdu.

Kardinál Francis Arinze z Nigérie Foto: SITA/AP
Arinze Kardinál Francis Arinze z Nigérie

Arinze je obľúbený, ale má problém s vekom. „Vnímaný je veľmi kladne, plynule hovorí mnohými jazykmi, lenže nedávno oslávil už 80 rokov,“ upozornil Baumgartner. O Arinzeovi sa špekulovalo prvýkrát po smrti Jána Pavla II. v roku 2005. Tento Nigérijčan je príkladom oddaného Božieho služobníka. Jeho otec nechcel, aby vstúpil do kňazského seminára, ale nakoniec súhlasil, lebo syn bol neústupčivý. Keď mal 32 rokov, stal sa najmladším katolíckym biskupom na svete.

Baumgartner považuje za favorita Turksona: „Je veľmi uznávaný, tiež hovorí viacerými cudzími rečami a ako 64–ročný má najlepší vek stať sa pápežom. Iných vhodných afrických kardinálov nevidím.“ Rodák z Ghany má dobré renomé ešte z jedného dôvodu. „Je jedným z najenergickejších afrických cirkevných lídrov,“ napísal o ňom britský katolícky časopis The Tablet.

Ghanský kardinál Peter Turkson Foto: SITA/AP
turkson Ghanský kardinál Peter Turkson

Zárodok úvah o „čiernom“ pápežovi sa dá hľadať po Druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965), keď katolícka cirkev čoraz viac začala seba vidieť ako celosvetové spoločenstvo, domnieva sa Klaus Müller, dekan katolícko–teologickej fakulty univerzity v Münsteri. „Mladé cirkvi v Afrike sú veľmi dynamické, preto silnie myšlienka, že budúci pápež by mal pochádzať z čierneho kontinentu. Napríklad Turkson,“ podotkol Müller pre Pravdu. Tento názor však pravdepodobne nenájde živnú pôdu v konkláve, naznačil nemecký odborník: „Ak sa nemýlim vo svojom úsudku, z pohľadu väčšiny kardinálov je príliš skoro na pápeža z Afriky. Zároveň existuje obava z kultúrnych odlišností.“

Samozrejme, že sa môže stať, že mená, ktoré sa skloňujú, vypadnú z hry o budúceho pápeža. Teologický expert Ulrich Lehner z univerzity Marquette si dokonca myslí, že akékoľvek špekulácie sú bezpredmetné. Radí všimnúť si druhú polovicu 20. storočia. „Prečítajte si úvahy z päťdesiatych a osemdesiatych rokov. Zistíte, že väčšinu favoritov prežili pápeži a ak nie, tak títo nádejní kandidáti neboli zvolení za pontifika,“ poznamenal Lehner pre Pravdu, čím tiež naznačil, že diskutovať o odchode Benedikta XVI. je predčasné a nemiestne.

Lehner si myslí, že viac ako farba pleti budúcej hlavy katolíckej cirkvi bude zaujímavé to, ako povedie Svätú stolicu: „Ľudia budú zvedaví na agendu nového pápeža – ako sa postaví k modernej dobe. Benedikt XVI. je intelektuál starej Európy – ohniska kresťanstva, kde sú teraz najväčšie problémy.“

Africký argument je iba jednou z okolností, ktoré môžu vstúpiť do voľby budúceho pápeža. Baumgartner upozorňuje na ďalšie faktory, pričom ich označuje za významnejšie. „Vatikán musí hľadať spôsoby, ako dokáže zastaviť úbytok katolíckych veriacich v Európe a v Latinskej Amerike,“ podotkol a naznačil, že kardináli by mohli hľadať vhodného adepta, ktorý bude mať šancu zmeniť tento vývoj. Dodal, že voľbu môže ovplyvniť aj to, v akej miere budú mať chuť potvrdiť súčasné smerovanie Vatikánu alebo ho upraviť.

Jednou z otázok je tiež to, či zosilnie snaha vrátiť tradíciu. Dlhú éru talianskych pápežov preťal Ján Pavol II. z Poľska a Benedikt XVI. z Nemecka. „Tendencia zvoliť Taliana za hlavu katolíckej cirkvi sa určite objaví,“ predpokladá Müller. „Po charizmatickom Poliakovi a problematických rokoch profesorského Nemca sa konkláve rozhliadne po kandidátovi, ktorý má schopnosti riadiť cirkev ako inštitúciu,“ doplnil.

Príklon k talianskemu pápežovi vníma aj Baumgartner: „Myslím si, že v tomto smere existuje značný tlak. Mať talianskeho pápeža založeného na tradícii. Mimochodom, čo je katolícka cirkev, ak nie bašta tradície?“ Šancu preto prisudzuje niektorému reformne zmýšľajúcemu talianskemu kardinálovi, ktorý by dokázal „upratať“ najmä po škandáloch cirkevných predstaviteľov, ktorí sexuálne zneužívali mladistvých v mnohých častiach sveta.

Jedným z Talianov, o ktorom sa špekulovalo v roku 2005 po smrti Jána Pavla II., bol milánsky arcibiskup Angelo Scola. V cirkevných kruhoch má vplyvné postavenie. Dá sa s týmto 71–ročným kardinálom počítať? „Pred siedmimi rokmi som ho považoval za silného favorita. Lenže neskôr som sa dozvedel, že neovláda veľmi dobre angličtinu. Znalosť tohto jazyka je podľa mňa jednou z podmienok kladených na budúceho pápeža vzhľadom na to, že v anglicky hovoriacich krajinách žije veľa katolíkov,“ upozornil Baumgartner.

Kardináli volia človeka, nevyberajú podľa cestovného pasu

Nástupca Benedikta XVI. sa bude hľadať podľa požiadaviek na najlepšieho kandidáta, a preto sa nestane určujúcou skutočnosť, odkiaľ pochádza, poznamenal v e–mailovom rozhovore pre Pravdu John Allen, ktorý je odborníkom na dianie vo Vatikáne. O katolíckej cirkvi napísal niekoľko kníh. Pracuje ako vatikánsky analytik pre televíznu stanicu CNN.

Čo si myslíte o úvahách, že najväčšiu šancu stať sa budúcim pápežom majú kardináli z Afriky?

Nikoho nepovažujem za favorita. Skôr by som ich označil za možných kandidátov. Na mysli mám kardinála Johna Onaiyekana z nigérijskej Abuje a kardinála Petra Turksona z Ghany, ktorý pôsobí ako predseda vatikánskeho koncilu pre mier a spravodlivosť. Vo všeobecnosti sa nazdávam, že ľudia vnímajú predstavu o „čiernom pápežovi“ ako veľmi zaujímavú. Najmä vzhľadom na to, že by viedol cirkevnú inštitúciu, ktorá je dlho stotožňovaná so Západom.

Je možné, že konkláve vezme do úvahy, že pápež afrického pôvodu by mohol lepšie šíriť Božie slovo na takzvanom čiernom kontinente? Pre cirkev je to dôležitý svetadiel, pretože má rýchly populačný rast.

Teoreticky sa kardinálom môže pozdávať myšlienka o africkom pontifikovi. Keď však pápeža volia, hlasujú za človeka, nevyberajú podľa cestovného pasu. Členovia konkláve sa rozhliadnu po takom kandidátovi na Svätého otca, o ktorom sa budú nazdávať, že je najlepším uchádzačom. To platí bez ohľadu na to, akú časť sveta zastupuje. Napríklad v roku 2005 nevolili Josefa Ratzingera kvôli tomu, že Benedikt XVI. je Nemec. Dokonca by sme možno mohli povedať, že si ho vybrali napriek tomu, že ide o Nemca.

Voľba jeho predchodcu Jána Pavla II. preťala stáročia dlhú dominanciu pápežov pochádzajúcich z Talianska. Môže existovať tendencia vrátiť sa k tradícii?

Medzi kardinálmi nájdete niekoľko talianskych silných možných kandidátov. Patria k nim milánsky Angelo Scola a janovský Angelo Bagnasco. Lenže si myslím, že určité predsudky k talianskym kardinálom môžu smerovať proti ich nádeji stať sa nástupcom Benedikta XVI.

O čo ide?

Je to vnímanie administratívnych pochybení vo Vatikáne v posledných rokoch. Napríklad úniky citlivých dokumentov, ktoré poukazujú na rivalitu v radoch vysokopostaveného talianskeho duchovenstva. Takže je skôr lepšie ponechať bokom toto súperenie, aby sa neprenieslo na čelo Vatikánu. (čap)