Ľudí bez práce je opäť viac, zlom môže prísť v marci

Miera nezamestnanosti sa tak začiatkom roka vyšplhala na hodnotu 14,80 percenta, čo v porovnaní s vlaňajším decembrom znamená nárast o 0,36 percen­tuálneho bodu. Medziročne vzrástla o 1,11 percen­tuálneho bodu. Horšia bola situácia naposledy v máji 2004, keď dosahovala 14,47 percenta. Odborníci zdôvodňujú ďalší rast nezamestnanosti najmä pokračujúcou hospodárskou krízou a silnou nadviazanosťou slovenského trhu na veľké ekonomiky, ktoré sú takisto v problémoch. Všeobecne sa zhodujú, že vo februári môžu byť štatistiky ešte smutnejšie. Až marec by podľa niektorých mal priniesť obrat k lepšiemu, iní sa však obávajú, že nezamestnaných bude naďalej pribúdať po celý rok a priaznivý zlom príde najskôr na jeho konci.

„Za výrazným nárastom počtu nezamestnaných od jesene minulého roku stojí predovšetkým citeľné spomalenie ekonomickej aktivity. Zamestnávateľov obmedzili aj zmeny v zákonoch, ktoré zvýšili náklady práce. Najvýraznejšie prepúšťanie sa už zrejme skočilo, nezamestnanosť však bude aj tak v priebehu roka rásť,“ mieni makroekonóm VÚB banky Andrej Arady.

Ekonomika rastu zamestnanosti nepomôže

Analytik Home Credit Michal Kozub pripomína, že v januári a februári je nezamestnanosť na vrchole každý rok. „V tomto období je na trhu práce najmenej voľných pozícií. Sezónne ponuky nie sú, poľnohospodárstvo zatiaľ brigádnikov nepotrebuje, stavebníctvo je v kríze dlhodobo a pri nízkych teplotách beztak funguje veľmi obmedzene. A záver roka obvykle znamená aj koniec zmlúv na dobu určitú,“ vymenúva príčiny. Predpokladá preto, že ak sa tento rok miera nezamestnanosti ešte zdvihne, pravdepodobne to bude vo februári. V marci by už podľa neho mala nezamestnanosť začať postupne klesať, hoci ekonomika jej v tom stále priveľmi pomáhať nebude. Významnejší nárast počtu pracovných miest však podľa expertov možno predpokladať až pri minimálne trojpercentnom ekonomickom raste, čo je v roku 2013 nesplniteľné.

Počet nezamestnaných sa v januári zvýšil v šiestich krajoch. Najvýraznejšie v Nitrianskom a Trenčianskom, kde sa zdvihol o 0,57 percen­tuálneho bodu. Najvyššiu mieru nezamestnanosti má naďalej Prešovský kraj, a to 20,92 percenta, nasleduje Banskobystrický s 20,56 a Košický s 19,30 percenta. Práve v Banskobystrickom a Košickom kraji však zároveň úrady zaznamenali mierny pokles nezamestnanosti.

Spomedzi okresov je na tom stále najhoršie Rimavská Sobota s 34,51 percenta, teda celou tretinou obyvateľov v aktívnom veku bez práce. A najlepšie Bratislava I, kde je 4,51 percenta nezamestnaných. Celkovo nezamestnanosť v januári narástla v 50 a poklesla v 29 okresoch. Vyššia nezamestnanosť znamená nielen vyššie sociálne výdavky štátu, ale aj pokles spotreby domácností, čo takisto bráni oživeniu ekonomiky. Keďže takmer polovica slovenských nezamestnaných je bez práce dlhšie ako rok, buď pracovné návyky nikdy nezískali, alebo ich už stratili. „Aj keby preto ekonomika naraz vytvorila nové miesta, títo ľudia budú mať problém dlhšie zotrvať v zamestnaní,“ varuje Kozub.

Štartujú projekty pre mladých

Ďalším špecifickým problémom Slovenska je alarmujúca nezamestnanosť mladých do 29 rokov. V januári si robotu hľadalo viac ako 140-tisíc. Ministerstvo práce už rozbehlo projekty, ktoré by pre nich mali vytvoriť asi 14-tisíc pracovných miest. V televízii beží kampaň, ktorá vyzýva zamestnávateľov, aby využili ponuku zamestnať ľudí tejto vekovej kategórie za peniaze z eurofondov. Do konca roka 2014 by sa na tento účel malo minúť 70 miliónov eur. „Prvé výsledky sú sľubné. Zaregistrovali sme zhruba 3 600 žiadostí a prijímame ďalšie,“ informoval hovorca Ústredia práce Peter Zeman.

V celej Európskej únii bolo podľa štvrťročných údajov Eurostatu v decembri bez práce 10,7 percenta ľudí, slovenské hodnoty sú teda vysoko nad priemerom. Zlé sú aj v porovnaní s Českom, kde je bez práce len necelých 10 percent ľudí, hoci česká ekonomika zápasí s podobnými problémami, dokonca sa na rozdiel od slovenskej dostala do recesie.