Investori idú do Poľska, môžu za to aj nižšie dane

Lenka Buchláková, Pravda | 02.03.2013 17:00
Andrzej Dycha Foto:
Poľsko si udržiava hospodársky rast už viac ako 20 rokov, najdlhšie v celej EÚ, hovorí Andrzej Dycha, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Poľskej republiky.
Poľsko získalo oproti Slovensku od úvodu roka výhodu v lákaní nových zahraničných investorov do krajiny. V rámci krajín V4 sa totiž Slovensko dostalo s výškou daní pre firmy na popredné miesto rebríčka. Nižšie dane však podľa Andrzeja Dychu, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Poľskej republiky, nie sú všetko. "Dôležitým faktorom je aj politická a právna stabilita, dostupnosť odbytových trhov, surovín a kvalifikovanej pracovnej sily," povedal v rozhovore pre Pravdu Dycha. Počas týždňa vystúpil na Slovensko-poľskom ekonomickom fóre v Bratislave.

Poľsko získalo oproti Slovensku od úvodu roka výhodu v lákaní nových zahraničných investorov do krajiny. V rámci krajín V4 sa totiž Slovensko dostalo s výškou daní pre firmy na popredné miesto rebríčka. Nižšie dane však podľa Andrzeja Dychu, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Poľskej republiky, nie sú všetko. „Dôležitým faktorom je aj politická a právna stabilita, dostupnosť odbytových trhov, surovín a kvalifikovanej pracovnej sily,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Dycha. Počas týždňa vystúpil na Slovensko-poľskom ekonomickom fóre v Bratislave.

Ako poľská vláda vníma to, že na Slovensku sa zvýšili dane pre firmy na 23 percent?

Nepochybne úroveň daňového zaťaženia tvorí jedno z kritérií, ktorým sa riadia investori rozhodujúci o investíciách v danej krajine. Pre podnikateľov, ktorí radšej investujú tam, kde sú investičné náklady relatívne nižšie, môže daň z príjmu právnických osôb na úrovni 19 percent znamenať výhodu Poľska pred Slovenskom. To však nie je jediné kritérium. Dôležitým faktorom determinujúcim rozhodnutie o umiestnení investície sú okrem toho hospodárska, politická a právna stabilita, dostupnosť odbytových trhov, surovín a kvalifikovanej pracovnej sily. Poľsko spĺňa všetky spomenuté kritériá. Svet nás vníma ako krajinu, ktorá je hospodársky, politicky a právne stabilná.

Slovensko má však lacnejšiu pracovnú silu a zároveň kvalifikovanú.

Nespochybňujem to. Zahraniční investori však vyzdvihujú vo svojich hodnoteniach najmä silné stránky Poľska ako dostupnosť materiálov, surovín alebo komponentov a kvalitu investičných pozemkov. Sila poľskej ekonomiky je aj v ľudskom kapitále, no nie práve v lacnej pracovnej sile. Zahraniční investori vysoko hodnotia našich zamestnancov, ich kvalifikáciu a motiváciu. Preto je v Poľsku čoraz viac investičných projektov, v rámci ktorých vznikajú vedecko-výskumné centrá, ktoré využívajú špecializované poznatky a projekty založené na nových technológiách. Našou výhodou je takisto veľký, takmer 40-miliónový vnútorný trh, čo vytvára dobré podmienky na predaj tovarov a služieb. Pre investorov je dôležitý aj náš systém investičných stimulov zahŕňajúci 14 špeciálnych ekonomických zón. Dôležitou prednosťou krajiny je stupeň rozvoja finančného trhu. Burza cenných papierov vo Varšave je najväčšou burzou v regióne strednej a východnej Európy a súčasne jedným z pružne sa rozvíjajúcich kapitálových trhov na európskom kontinente. Z roka na rok pribúdajú ďalšie investície, pričom rastúci záujem investorov o Poľsko sa odzrkadľuje aj v správach a hodnoteniach investičnej atraktivity.

Foto: Ľuboš Pilc
Andrzej Dycha

Poľsko je jedinou krajinou, ktorú nezasiahla do takej miery kríza v roku 2009, a stále sa mu darí udržiavať si hospodársky rast. Čomu to pripisujete?

Rok 2009 bol praktickým testom sociálno-ekonomických zmien zavádzaných v Poľsku od začiatku procesu hospodárskej transformácie. Skúsenosti z transformácie a čas, ktorý predchádzal vstupu do EÚ, nám umožnili vytvoriť solídne základy, ktoré v ťažkej situácii na svetových trhoch umožňujú Poľsku dokonca udržať si hospodársky rast. Menšia závislosť poľskej ekonomiky od svetovej ekonomiky v porovnaní s inými krajinami a schopnosť prispôsobiť sa premenlivým vonkajším podmienkam, spojená so skúsenosťami z transformácie, má zásadný vplyv na súčasný rozvoj hospodárskej situácie v Poľsku. Odolnosť, akú v čase krízy preukázala poľská ekonomika, vyplýva z niekoľkých faktorov. Po prvé, rozvíjala sa stabilne a udržateľným spôsobom počas posledných 20 rokov, t. j. nedošlo k významnej vonkajšej ani vnútornej nerovnováhe. Po druhé, poľské firmy sa v priebehu posledných rokov, v súvislosti s negatívnymi následkami krízy, novovzniknutej situácii výrazne prispôsobili, čo prospelo ich väčšej odolnosti proti problémom. Po tretie, zdroje krízy sa nachádzajú mimo Poľska.

Napriek tomu ste museli prijímať aj protikrízové.

Ich cieľom bolo zvýšenie dôvery na medzibankovom trhu a obmedzenie poklesu poskytovania úverov, podpora spotrebiteľského a investičného dopytu, ako aj mnoho činností vedúcich k udržaniu pracovných miest. V dôsledku toho si Poľsko už viac ako 20 rokov, najdlhšie v celej EÚ, udržiava trvalý hospodársky rast. Pevné základy prispeli k tomu, že poľská ekonomika sa v posledných rokoch vyznačuje veľkou odolnosťou proti vonkajším negatívnym hospodárskym šokom a nepretržitým kladným tempom hospodárskeho rastu. Výsledky prieskumov investičného prostredia v Poľsku, ktoré v priebehu posledných rokov uskutočnila Poľská agentúra pre zahraničné investície na skupine zahraničných investorov pôsobiacich v Poľsku, svedčia o tom, že sme na svetovej investičnej mape atraktívnym miestom.

Kríza však v tomto období dolieha aj na vašu krajinu…

Dolieha, máte pravdu. Znížili sme odhad rastu ekonomiky na tento rok. Dôvodom je dlhová kríza eurozóny, ktorá utlmila dopyt po exporte z Poľska. Očakávame, že hrubý domáci produkt sa zvýši o 2,2 percenta namiesto pôvodne očakávaných 2,9 percenta v tomto roku, zamestnanosť v krajine stúpne len mierne, o 0,2 percenta. Platy sa zvýšia o 1,9 percenta a miera inflácie dosiahne v priemere 2,7 percenta. Poľsko musí splniť rozpočtové kritériá EÚ a stlačiť schodok verejných financií pod povolenú hranicu troch percent HDP, čo dodržíme aj napriek tomu, že nerastieme tak, ako napríklad v roku 2011.

Foto: Ľuboš Pilc
Andrzej Dycha

Pred vypuknutím globálnej krízy mala krajina plány na prijatie eura v roku 2012. Ako to vidíte teraz?

Poľsko je už pripravené na prijatie eura. Čakáme na otvorenie formálnych rozhovorov o členstve v eurozóne, kam by sa krajina mohla začleniť do roku 2015.

V čom vidíte výzvy pre poľskú ekonomiku v najbližšom období?

Hospodársky potenciál oboch krajín, nielen Poľska, ale aj Slovenska, je veľký. Naše krajiny zaznamenali v roku 2012 rastúcu tendenciu hrubého domáceho produktu, čo sa podarilo len niekoľkým európskym krajinám. Obe krajiny relatívne dobre zvládli hospodársku krízu. Aby sa však ekonomiky našich krajín pripojili k lídrom Európskej únie, musíme naďalej zvyšovať konkurencieschop­nosť, investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja. Prechod od importu technológií podporujúcich zvyšovanie produktivity k vlastným zdrojom inovácií bude pri stimulovaní hospodárskeho rastu najväčšou výzvou pre naše krajiny. Začíname sa viac obzerať aj po iných ako európskych trhoch. Chceme do krajiny prilákať investorov z Japonska, Kórey či zo Spojených štátov amerických. V minulom roku sme začali vyjednávať podmienky aj pre vstup investorov z Dubaja.

Majú Poľsko a Slovensko potenciál na väčšiu vzájomnú spoluprácu?

Slovensko je už teraz významným odberateľom tovarov z Poľska. V minulom roku sa export na tento trh zvýšil o 8,4 percenta na 3,6 miliardy eur, teda 2,2-krát rýchlejšie ako v celkovom meradle. Tým sa tento trh umiestnil na 10. mieste v zozname poľských exportérov, zatiaľ čo ešte v roku 2003 sa nachádzal na 18. mieste. Na zozname najdôležitejších položiek v poľskom exporte na slovenský trh dominovali v minulom roku najmä časti a príslušenstvo do automobilov, elektrická energia, nábytok, prúty z liatiny alebo z nelegovanej ocele, trstinový alebo repný cukor, mäso a droby. Práve v týchto oblastiach exportu očakávame nárast.

Andrzej Dycha pôsobí ako štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Poľskej republiky od roku 2011. Absolvoval odbor politológia so špecializáciou na európsku integráciu na univerzite v Štetíne. Študoval takisto politické vedy na francúzskej Université Montesquieu Bordeaux. Od roku 2007 do 2010 bol námestníkom ministra poľnohospodárstva a rozvoj vidieka v Poľsku. Od októbra 2010 je členom politického kabinetu komisára poľnohospodárstva v Európskej komisii. Hovorí plynule po anglicky a francúzsky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ