De Mesa: Španieli sú z najhoršieho už vonku

Zo Španielska neprichádzali v minulom roku žiadne dobré správy. Ekonomika sa prepadávala do stále hlbšej recesie. Dosiahla krajina už svoje dno?

Myslím si, že z dna sme sa už odrazili minulý rok. Zrealizovali sme mimoriadne ambiciózne reformy vo finančnom sektore, verejnej správe a tiež rozpočtové reformy, a začíname zaznamenávať veľmi dôležité výsledky. Radikálne sa nám znižuje aj rozpočtový deficit. Uvediem príklad: máme regióny, v ktorých sme začínali v najhorších časoch krízy s deficitom na úrovni 7,3 percenta. Toto číslo sa nám v minulom roku podarilo zredukovať na cielených 1,5 percenta. Očakávame preto skutočne zásadné zlepšenie rozpočtovej oblasti v tomto roku. Ďalšia vec je hospodársky rast. Na jeho dosiahnutie sme už vyslali správny signál a veríme, že najhoršie už bolo na konci roku 2012. V roku 2013 budeme zaznamenávať progresívne zlepšovanie, na konci roka príde aj rast ekonomiky. Motorom tohto rastu bude predovšetkým externý sektor.

Španielsko dostalo ročný odklad na zníženie deficitu verejných financií pod trojpercentnú hranicu. Objavujú sa informácie, že španielska vláda bude žiadať ešte jeden rok navyše. Môžete to potvrdiť?

Na začiatku sme sa držali mimoriadne ambicióznych rozpočtových pravidiel. Situácia s naším rozpočtovým schodkom však nie je ani zďaleka stabilizovaná. Robíme štrukturálne reformy, ktoré si však vyžadujú istý čas. Vidíme, že situácia na trhoch sa značne upokojila, že sa znížilo napätie a pominula nestálosť. Náš bankový sektor financuje trh oveľa rozumnejšie a zrazu tu máme priamy dosah na občana tým, že sa zvýšila možnosť získania úveru a zlepšil sa tok peňazí smerom k ľuďom. Vláda sa veľmi usilovne vynasnaží zabezpečiť, aby na znižovanie deficitu nebol vyvíjaný prílišný tlak z Bruselu. Čo sa týka celkového dlhu, v minulom roku sme skončili s dlhom na úrovni 85 percent hrubého domáceho produktu, stále pod priemerom EÚ, pod úrovňou, ktorú dosahujú iné európske krajiny ako Francúzsko či Belgicko, a 40 percent pod úrovňou, akú dosahuje Taliansko a takisto Írsko. Tento rok sa to vyšplhá na 90 percent HDP. Stále však máme dlh, ktorý sa dá zvládnuť, ale očakávame, že až v roku 2015 bude stabilizovaný.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Inigo Fernandez De Mesa

Najväčším problémom krajiny je momentálne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá zasiahla najmä mladých. Šesťdesiat percent ľudí do 29 rokov sedí doma bez práce. Ako vláda rieši tento problém?

V minulom roku sme zrealizovali veľmi dôležité reformy na trhu práce, ktoré už teraz prinášajú ovocie. Môžem konštatovať, že situácia na pracovnom trhu sa zásadne zlepšuje. V minulom roku dokonca u nás mzdy rástli rýchlejšie ako inflácia, čo je dôležitý znak toho, že reforma pracovného trhu funguje. Pozitívnym dôkazom je aj fakt, že v roku 2012 sa zásadne zvýšila naša konkurencieschop­nosť. Reforma napríklad znížila výšku odstupného, pri ktorom sa v niektorých prípadoch započítavalo zamestnancom až 45 dní za každý odpracovaný rok. Teraz je to pri kontraktoch maximálne 33 dní za každý odpracovaný rok, aj keď rozhodnutie nie je retroaktívne. Malé a stredne veľké firmy môžu u nás využiť úľavu na dani za prijatie mladých ľudí do zamestnania. Spoločnosti vo finančných problémoch zasa nemusia dodržiavať kolektívne zmluvy dohodnuté s odbormi a v závislosti od situácie v ekonomike či priamo vo firme budú mať aj väčšie možnosti pri úprave pracovných podmienok, napríklad pracovného času, povinností či platov. Ideme podľa vzoru Nemecka, keď firma zamestnanca nemusí prepustiť, ale mu na určitý čas umožní pracovať menej hodín za nižší plat.

Môžete byť konkrétnejší? Ako sa v číslach prejavili zavedené reformy na trhu práce?

Priemerné náklady na prácu sa u nás znížili o tri percentá v porovnaní s piatimi percentami v rámci krajín EÚ, čím sme zlepšili našu konkurencieschop­nosť v únii o osem bodov. Napríklad automobilka Nissan súhlasila, že bude všetky automobily či taxíky pre Londýn a Španielsko vyrábať v Barcelone. Zaznamenali sme aj ďalšie rozhodnutia zo strán iných nadnárodných priemyselných spoločností presťahovať sa z Ázie do Španielska. Španielsko sa tak, zdá sa, stáva skutočne konkurencieschopnou krajinou. Rovnako španielske nadnárodné spoločnosti. Mnoho z nich sa rozhodlo zvýšiť svoje výrobné kapacity. Tieto a podobné zlepšenia, ako som ich tu vymenoval, nie sú až natoľko motivované znižovaním importu, ako skôr zlepšením situácie v sektore počas minulého roka. Reformy pracovného trhu prispievajú k zlepšovaniu konkurencieschop­nosti, a teda sa domnievam, že ekonomiku Španielska vytiahne z recesie práve zahraničný trh.

Problém, ktorý ste takisto riešili, bol aj v tom, že takmer tretina pracovnej sily v Španielsku je zamestnaná dočasne, čo spôsobovalo veľké výkyvy v miere nezamestnanosti. Ako ste to riešili?

Firmám sme skrátili obdobie, počas ktorého smú zamestnávať ľudí len dočasne. Doteraz to boli tri roky, počas ktorých firma mohla predlžovať zamestnancovi dočasnú zmluvu, reformou sme túto lehotu skrátili o rok.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Inigo Fernandez De Mesa

Ako momentálne vyzerá situácia s bankovým sektorom v krajine?

Situácia finančného sektora v Španielsku je nateraz celkom solídna. Stransparentnili sa zisky bánk tak, aby sme veľmi presne vedeli, čo máme vo výsledovkách, a takisto sme uskutočnili veľmi ambiciózny a mimoriadne konzervatívny stress test s veľmi prísnymi ekonomickým podmienkami, ktorého záver bol, že 80 percent španielskeho finančného sektora je v dobrej kondícii a zhruba 20 percent z nich potrebovalo verejnú podporu, pričom teda tieto banky boli rekapitalizované a prechádzajú procesom reštrukturalizácie. Výzvou na tento rok je dosiahnuť nielen ozdravenie aj týchto zvyšných bánk, ale aj dosiahnuť rast. Jedna z hlavných reforiem, ktoré realizujeme, má slúžiť na zabezpečenie dostatočnej likvidity pre súkromný sektor, aby sme boli schopní investovať a vytvárať rast. Problémom Španielska v minulosti bola nadmerná zadlženosť súkromného sektora, no táto zadlženosť je sústredená vo firemnom sektore, ktorý je nadviazaný na sektor s nehnuteľnosťami.

Na jeseň minulého roka demonštrovalo jeden a pol milióna Kataláncov proti tomu, že musia platiť na zvyšok Španielska. Ide o sumu 12 až 16 miliárd eur ročne, ktorú Katalánsko, druhý najväčší zo 17 španielskych regiónov, posiela chudobnejším španielskym regiónom. Aj kvôli týmto transferom je Katalánsko vysoko zadlžené sumou 42 miliárd eur. Viac ako polovica obyvateľov Katalánska chce samostatný štát, ktorý, ak by vznikol, by bol veľký približne ako Slovensko. Ako sa španielska vláda pozerá na snahu Katalánska osamostatniť sa?

Zdá sa mi, že okolo tejto témy už nie je toľko vzruchu. Dôležité ohľadne Katalánska je to, že sa mu darí, že realizuje dobrú politiku a španielska vláda s ním finančne spolupracuje tak, aby sme zabezpečili, že má dostatok zdrojov. S Katalánskom, ale aj s inými regiónmi Španielska, máme veľmi úzku spoluprácu, aby sme zabezpečili, že naozaj majú dostatok zdrojov a veci fungujú. Situácia dnes už nie je zďaleka taká hlučná, ako to bolo pred pár mesiacmi.

Znamená to, že Katalánsko dnes už nechce byť samostatné? Alebo to len pre nich nie je téma týchto dní?

Tak ako vravíte, nie je to téma týchto dní, nie je to práve na stole. Momentálne je to neexistujúca záležitosť, mimo debaty. Niet žiadnych pochýb o tom, že Katalánsko je súčasťou Španielska. O tejto veci neexistujú pochybnosti.