Ľudia si pomáhajú hliadkami. Aké sú riziká?

Miestni si vytvárajú hliadky, ktoré po nociach namiesto policajtov prechádzajú dedinou, a chránia si vlastný majetok. V problémových situáciách by však nemali zasahovať, ale zavolať políciu.

Samosprávy majú s hliadkami len dobré skúsenosti, sporné však zostáva ich vyzbrojovanie i keď len prostriedkami, ktoré majú slúžiť na ich ochranu. Nikdy totiž nie je isté, či obušky alebo kasery nezneužijú, alebo ako reakcia na ne sa nezačne viac vyzbrojovať aj druhá strana, ktorá plánuje napríklad kradnúť. V odpovedi na otázku, či hliadkam zostavených z obyčajných ľudí, ktorí neprešli psychotestmi, treba dať na pomôcky na vlastnú obranu, nie sú jednotní ani odborníci. Podľa nich samosprávy by mali ísť inou cestou a napätiu v obci predchádzať prácou s problémovými obyvateľmi. Riešenie má tiež v rukách ministerstvo vnútra, ktoré by malo v dedinách a mestách zvýšiť počet policajtov.

V Starej Kremničke starosta nedávno za dvesto eur nakúpil pre hliadky teleskopické obušky, kasery či elektrické paralyzéry. Odôvodnil to tým, že budú slúžiť na ochranu členov hliadky. V Kameňanoch v okrese Revúca, kde fungujú tri roky, mali zbrane len v prvých mesiacoch. Išlo o lampáše, obušky či spreje do očí.

„Nikdy však nemuseli zasiahnuť a keby aj počas ich práce došlo k prípadu trestnej činnosti, použiť by ich mohli iba v sebaobrane,“ vraví starostka Mária Zuzindláková, ktorá vyzborojovanie neskôr konzultovala so štátnou políciou. Aby nedošlo k zneužitiu pomôcok, obec ich hliadkam potom vzala. „Keby sa stali svedkami vlámania či niečoho podobného, majú zatelefonovať mne alebo policajtom,“ vysvetľuje starostka. Dvadsať členov hliadky v Čaklove pri Vranove nad Topľou má iba svietidlá a reflexné vesty. Starosta Vladimír Jakubov hovorí, že by im zbrane ani nedal, keďže majú plniť najmä preventívnu funkciu.

Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová hovorí, že zbrane do rúk dobrovoľníkom podľa nej nepatria. „Môže sa to veľmi ľahko zvrhnúť z obrannej pozície na útočnú. Nikdy neviete, kto a kedy na niekoho zaútočí,“ myslí si. Dodáva však, že vždy to závisí aj od konkrétnych ľudí, ktorí sa k dobrovoľníkom prihlásia. „Keď sme robili výskumy, ukázalo sa, že ľudia na Slovensku majú tendenciu mať pocit, že ak zlyháva štát, musia zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Je to taký autoritársky prístup, ktorý má však dosť silnú podporu na lokálnej úrovni,“ pokračuje Gallová Kriglerová.

Podobný názor má aj sociologička Jurina Rusnáková, ktorá by pri využívaní zbraní tiež volila opatrnejší prístup. „Každá zbraň v rukách človeka môže byť nebezpečná, hoci na druhej strane ide o dobrovoľníkov, ktorí by mali mať nejakú zodpovednosť. Nemyslím si však, že primárnou úlohou hliadok je riešiť konflikty, ale skôr udržiavať poriadok,“ mieni.

O rozmáhajúcom sa trende obecných hliadok vie už aj polícia, hoci koľko ich je presne, povedať nevie. „Občania, ktorí si sami chránia majetok, nie sú nikde evidovaní,“ uvádza krajská policajná hovorkyňa v Žiline Jana Balogová.

Vedenie polície však vraví, že občania na takúto iniciatívu majú právo, hoci radí hľadať aj iné riešenia. „Odporúčame však ísť skôr cestou dobrovoľného strážcu poriadku alebo zriadenia obecnej polície,“ dodáva policajný hovorca Michal Slivka.

Pokiaľ ide o zbrane, vyzbrojovanie hliadok kasermi či obuškami podľa polície nie je problémom. Podľa zákona sa môžu používať len na ochranu či na zabránenie úteku páchateľa. „V prípadoch, keď je páchateľ pristihnutý pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže každý za určitých podmienok páchateľovi obmedziť osobnú slobodu. Ten, kto páchateľa obmedzil na osobnej slobode, ho následne musí bezodkladne odovzdať polícii,“ vysvetľuje Slivka s tým, že ak by sa tak nestalo, mohlo by už ísť o porušenie zákona.

Skôr ako diskutovanie o výbave hliadok by však podľa Gallovej Kriglerovej mala byť reč na tému, ako predísť vzniku napätia v obciach či medzi komunitami v regiónoch. „Do veľkej miery je to úloha samospráv, aby sa s tým vysporiadali demokratickým spôsobom. Práve samospráva by mala zabezpečiť, aby ľudia nemali pocit ohrozenia, a mala by podporovať rôzne preventívne opatrenia,“ myslí si.

Možnou formou prevencie by mohol byť väčší počet policajtov v uliciach. K tomuto cieľu sa priklonila aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, podľa ktorého by sa mali zvýšiť najmä počty poriadkových či dopravných policajtov. Podľa Slivku k posilňovaniu hliadok už dochádza, a to priebežne. „Tam, kde si to situácia vyžaduje, sú počty policajtov vždy posilnené,“ reaguje.