Čižnár: Začínam veriť, že stav na prokuratúre niekomu vyhovuje

Vanda Vavrová | 17.03.2013 20:00, aktualizované: 
Čižnár Foto: ,
Jaromír Čižnár považuje za neúnosné, aby prokuratúra bola vyše dvoch rokov bez generálneho prokurátora.
Netají sa tým, že sa priatelí s premiérom Robertom Ficom už dlhé roky. Jaromír Čižnár, ktorého chce Smer vidieť na mieste generálneho prokurátora, tvrdí, že Fico si ho nikdy nedovolil kontaktovať s nejakou konkrétnou kauzou, pretože vie, aký by bol výsledok z jeho strany.

V Smere sa už ozývajú hlasy nečakať ďalej s voľbou nového generálneho prokurátora. Ako je to s vaším súhlasom kandidovať, dáte ho, ak Ústavný súd rozhodne o predbežnom opatrení?
Je nesporné, že nielen Generálna prokuratúra, ale aj Slovensko potrebuje generálneho prokurátora. Je ale potrebné zdôrazniť, že najskôr sa musí skončiť ten nekonečný príbeh podávania námietok, rozhodovania o nich a vydania predbežného opatrenia. Potom sa môže vôbec uvažovať o novej voľbe prokurátora, ktorá by mala byť čo najrýchlejšie. Považujem za neúnosné, aby prokuratúra bola vyše dvoch rokov bez generálneho prokurátora. Je to už totálna fraška, a to dehonestuje nielen túto funkciu, ale nesmierne škodí rezortu ako celku. Ani jedno, ani druhé som však nezavinil ja, a preto nevidím žiadny dôvod, aby som menil svoje pôvodné rozhodnutie, teda počkať minimálne do rozhodnutia o predbežnom opatrení a potom sa vyjadriť k súhlasu na kandidatúru. Podotýkam, že už v tomto čase neplatí ani pomer 30 : 70 v prospech kandidatúry, a je skôr bližšie, že nebudem kandidovať. Začínam veriť, že tento stav niekomu vyhovuje a nie je tu záujem, aby bol generálny prokurátor zvolený čo najskôr.

Komu to vyhovuje?
Ja nerozhodujem o námietkach ani o tom, či budú podané, ani o ústavných sťažnostiach. Nerozhodol som ani o tom, ako prebehli predchádzajúce kolá voľby generálneho prokurátora. Tak si môžete vybrať, kto nemá záujem na ukončení tejto frašky. Neobávam sa ani toho, kto bude za generálneho prokurátora vymenovaný. Výber je naozaj široký.

Odporúčanie Rady prokurátorov, aby Smer navrhol vás, má nezáväzný charakter. Ak nebudete súhlasiť s kandidatúrou, viete aj o iných kandidátoch, ktorých by Smer mohol navrhnúť na túto funkciu?
Samozrejme, že poznám veľa slušných ľudí a odborne zdatných kolegov, ktorí by túto funkciu mohli zastávať, ale tým, že by som ich menoval, by som im len ublížil. Je tu proti mne vytváraná taká atmosféra, že pochvala alebo vyslovenie dôvery by bolo skôr ich popravou v kandidovaní na túto funkciu.

V médiách sa objavili informácie, že by vás v tajnej voľbe nemuselo podporiť všetkých 83 vládnych poslancov, máte aj vy takéto informácie?
Tieto informácie mám aj ja a mám ich z dôverných zdrojov, takže nemám dôvod ich brať na ľahkú váhu alebo im neveriť. Neviem, či som niekomu z týchto poslancov, alebo ľuďom im blízkym, neurobil niečo, čo sa im nepáčilo. Rovnako nevylučujem, že sa im nepáči „štýl“ mojej práce, ktorý im určite farbisto, ale nie pravdivo, opísali moji niektorí „prajní“ kolegovia.

Napriek odporúčaniu prokurátorskej samosprávy v kuloároch Generálnej prokuratúry niektorí prokurátori hovoria, že ak máte byť generálnym prokurátorom vy, tak to už radšej nech je Jozef Čentéš. Je za tým strach z „novej metly“ alebo niečo iné?
Samozrejme, že tieto názory som nielen zachytil, ale mal som aj tú česť ich nedávno pocítiť, pretože absolútne lživú kampaň o mojich údajných stykoch s podsvetím i naďalej pripisujem aj poniektorým z týchto kolegov. Je to, samozrejme, nezmysel. Nebudem tu hovoriť o strachu. Povedzme, že ide o diametrálne rozdiely v našich názoroch na výkon a plnenie základných povinností prokurátora. Šíria o mne napríklad, že som arogantný. Pokiaľ môžeme za aroganciu považovať to, že človek má svoj vlastný názor na prácu prokurátora a hlavne svoj vlastný názor na postupy v konkrétnych veciach, respektíve si viem názor nielen odôvodniť, ale zotrvať na ňom, aj keď sa to niekomu nepáči, tak potom arogantný som.

Nedávno vás spojili médiá cez istú nahrávku odpočúvaní so známou bratislavskou mafiánskou skupinou. Poznáte sa s bosom tejto skupiny?
K tomuto len zopakujem, že sa s tým človekom nepoznám, nikdy v živote som sa s ním neskontaktoval ani nestretol.

Ako takúto nahrávku vysvetlíte?
Nemám čo vysvetľovať, lebo o pôvode tejto nahrávky nič neviem. Nechcite predsa odo mňa, aby som zodpovedal za prejavy niekoho iného, podľa zverejnených informácií v tom čase opitého človeka. Tento pán to potom síce celé poprel, ale to už nikoho nazaujíma, lebo to nezapadá do kontextu kampane proti mne. Myslíte si, že keby som mal takéto kontakty, tak by som dostal dvakrát bez problémov bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné? Asi ťažko. Len na okraj, obe tieto previerky som získal v čase, keď nebol vo vláde môj spolužiak Robert Fico, ale boli tam úplne iní politici. Ak by som mal takéto kontakty s podsvetím, tak tou previerkou neprejdem.

Netajíte sa tým, že ste dlhoročný priateľ premiéra Roberta Fica. Viete sa zaručiť, že nijaký politik ani podnikateľ blízky strane nebude mať k vám dvere otvorené, ak sa stanete šéfom prokuratúry?
K tomu nemám čo povedať. S takýmito vecami som problém nemal a myslím, že by som sa s tým vedel vysporiadať. Nezaujíma ma, kto je z akej politickej strany. Podstatné je, či nejaké konanie napĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty, alebo nie. Nepoznám zatiaľ skutkovú podstatu trestného činu, kde by kvalifikačným kritériom bola príslušnosť ku konkrétnej politickej strane. Premiér Robert Fico si nikdy nedovolil ma kontaktovať s nejakou konkrétnou kauzou, pretože vie, aký by bol výsledok z mojej strany. A on to dobre vie, a preto si ho vážim.

Ako často sa stretávate s premiérom? Radíte mu?
Občas, keď máme sviatky, tak si zablahoželáme. Nie že by sme boli spolu každý druhý deň. Keď sa ma niekto pri nejakej debate spýta na názor ako prokurátora na nejaký celospoločenský problém, to nie je radenie. To je niečo normálne.

Zmena zákona o prokurátoroch leží na Ústavnom súde. Hovorí sa, že ak novela zostane v pôvodnom znení, už by ste nemuseli prejsť vo výberovom konaní na šéfa krajskej prokuratúry. Súvisí to s vaším záujmom o post generálneho prokurátora?
Uspieť vo výberovom konaní môžete len vtedy, keď sa do tohto konania prihlásite. Zodpovedne vyhlasujem, že do takéhoto výberového konania by som sa nikdy neprihlásil. Nevidím totiž dôvod sa uchádzať vo výberovom konaní o funkciu, na ktorú som už raz výberové konanie v roku 2004 absolvoval. V tej zmene zákona totiž nešlo o akútnu potrebu nových výberových konaní, tu išlo o celoplošné čistky na prokuratúre. Ak by to tak nebolo, tak v normálnom právnom štáte by navrhované funkčné obdobie (proti ktorému v podstate nič nenamietam) začalo plynúť od účinnosti zákona. Ale v tomto prípade niekto pociťoval potrebu vyčistiť prokuratúru hneď a dosadiť tam tých správnych ľudí. Podľa mojich informácií sa na moje miesto už pripravoval človek, ktorý o práci na prokuratúre nemá ani len minimálnu predstavu. Opakujem, nepodarilo sa prokuratúru transformovať na štátne zastupiteľstvo, tak ju bolo treba aspoň personálne prevetrať, pokiaľ ide o vedúce funkcie.

Mali byť takýmito novými vedúcimi krajských či okresných prokuratúr aj právnici z niektorých mimovládok?
To som nezachytil, ale mali to byť ľudia, ktorí na prokuratúre nikdy nepôsobili a mali ísť hneď do funkcií. Neviem si predstaviť, ako by to zvládali. Na tento výkon potrebuje človek veľmi dlhú prax.

Treba niečo zmeniť na fungovaní prokuratúry? Čo konkrétne?
O prípadných zmenách na prokuratúre ako takej mi z tejto pozície neprislúcha hovoriť, pretože na toto sa môžete pýtať človeka, ktorý je už minimálne kandidátom na post generálneho prokurátora. A tým ja momentálne nie som. To, že prokuratúra určite musí prechádzať určitým vývojom tak, aby jej činnosť a postavenie zodpovedali spoločenským potrebám, je nesporné. Musí tu však ísť o tzv. spoločenskú objednávku a rozhodne nie objednávku politickú, čo však nemožno celkom tvrdiť o poslednej novele zákona o prokuratúre, ktorá je na Ústavnom súde.

Niektorí opoziční politici sa netaja tým, že zmeny v zákone o prokuratúre, ktoré schválila Radičovej vláda, mali postupne smerovať k modelu štátneho zastupiteľstva, ktoré je podriadené vláde. Prokuratúre sa vyčíta, že je monokratická. Za príklad sa dáva štátne zastupiteľstvo v Česku, ktoré ide po krku aj politikom. Aký je váš názor?
Nepochybujem o tom, že tieto postupné zmeny mali viesť k skrytej transformácii prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Jednoducho to nebolo možné naraz, pretože na túto zmenu by bola potrebná ústavná väčšina. Tak sa to muselo diať čiastkovými zmenami. Ak má prokuratúra plniť svoje poslanie, jednoducho musí mať svoju mieru nezávislosti. Tu ale určite nehovorím o nezávislosti úplnej, napríklad tak ako je to a má byť pri súdoch. To, či niekto „ide po krku“ aj politikom, podľa môjho názoru vôbec nie je závislé od systému a postavenia prokuratúry. Naopak, pri prípustnom zachovaní nezávislosti má model prokuratúry v SR nesporne voľnejšie ruky aj pri stíhaní politikov, ak sa dopustia protispoločenského konania.

Nemala by prokuratúra už ukončiť šesť rokov sa ťahajúce trestné stíhanie Hedvigy Malinovej?
Nemám vo zvyku komentovať prípady, v ktorých som v živote nevidel spis. Neviem, čo v ňom je, či dôvody dĺžky konania sú objektívne, alebo subjektívne. To neviem posúdiť, preto sa k tomu vyjadrovať nebudem. Nebudem hodnotiť prácu svojich nadriadených.

Keby ste boli generálnym prokurátorom, snažili by ste sa uzavrieť túto kauzu?
Najprv by som musel poznať, čo je dôvodom prieťahov. Tu nejde len o tento prípad. Každý, kto tam príde, sa musí snažiť veci, ktoré traumatizujú spoločnosť alebo trvajú neprimerane dlho, preskúmať a zistiť, či sa tam dá niečo urobiť. Alebo konštatovať, či sú prieťahy objektívne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ