Vojna v Iraku bol omyl, zhodujú sa analytici

Rozhodnutím zaútočiť na Irak urobil vtedajší šéf Bieleho domu George Bush jednu z najväčších chýb v amerických dejinách, naznačili oslovení experti na zahraničnú politiku. Invázii chýbal súhlas Bezpečnostnej rady OSN. „Vojna bola nepravdivo odôvodnená a katastrofálne vedená. Poškodila dobré meno USA vo svete ako globálneho lídra a zároveň oslabila dôležitosť medzinárodného práva a OSN,“ poznamenal pre Pravdu emeritný profesor Richard Falk z Princetonskej univerzity. Je uznávaným odborníkom na medzinárodné právo.

Bushova vláda predpokladala, že vojna ju vyjde na 50 až 60 miliárd dolárov. „Americkí daňoví poplatníci za ňu zaplatili trojnásobok,“ napísal o skutočnej cene časopis Foreign Policy. „Vojna stála veľa a na oplátku dala veľmi málo,“ uviedol pre Pravdu profesor medzinárodných vzťahov Andrew Bacevich z Bostonskej univerzity. Na inváziu má zvlášť zlé spomienky, pretože v máji 2007 mu v Iraku zahynul syn vo vojenskej uniforme. „Absolútne nepotrebná, strašne riadená, výrazne neúspešná,“ zhodnotil vojnu Bacevich, ktorý dve desaťročia slúžil v armáde a zažil boje vo Vietname.

Odsudzujúci názor zastáva aj Terry H. Anderson, profesor moderných amerických dejín z Texaskej univerzity. „Invázia nebola nevyhnutná. Väčšina Američanov (s výnimkou ľudí z Bushovej vlády) si myslí, že vojna v Iraku uškodila Spojeným štátom,“ zdôraznil pre Pravdu. Dodal, že utrpela medzinárodná povesť USA a škody pocítila aj americká ekonomika. „Jedným slovom, bola to katastrofa,“ upozornil.

Demokratický a bezpečný štát ako vzor pre ostatných v regióne – tak si predstavovali Bushovi spolupracovníci novú podobu Iraku. Nádeje o pokojnej krajine sa nesplnili. Ustavične prichádzajú správy o teroristických akciách. „Počas Saddámovej éry bol Irak spoločnosťou potláčajúcou ľudské práva, lenže bezpečný. Teraz je politické násilie takmer každodenným javom,“ pozastavil sa Falk.

Ide však nielen o pretrvávajúcu nebezpečnosť. Ako príklad toho, kde Irak utrpel, sa dá uviesť zdravotníctvo. „Po invázii utieklo do zahraničia 18-tisíc lekárov. Niektorí sa vrátili, ale vlani mal štát s viac ako 31 miliónmi obyvateľov 22-tisíc lekárov,“ upozornil Foreign Policy. Na porovnanie Slovensko, kde žije 5,4 milióna ľudí, má 18-tisíc lekárov. Dá sa pokračovať – milióny Iračanov majú ťažký prístup k pitnej vode. Obnova infraštruktúry totiž napreduje pomaly. (Treba však dodať, že pod tento problém sa podpísala aj dlhá iránsko-iracká vojna z konca minulého storočia, ktorá trvala od septembra 1980 do augusta 1988.)

So situáciu je nespokojný aj Anderson. „Irak nie je bezpečnejší. Saddám bol brutálny diktátor, ktorý policajne kontroloval svojich odporcov, pričom ich dal často zavraždiť. Súčasná vláda je však neschopná a v základoch diktátorská,“ uviedol. Výsledkom Bushovej vojny je podľa neho zmena moci, ktorá nič dobré neprináša: „Brutálneho sunnitského diktátora vymenil nešikovný šiitský diktátor, čo pestuje blízke vzťahy s Iránom, ktorý je nepriateľom USA od roku 1979.“ Anderson mal na mysli irackého premiéra Núrího Malíkího, ktorý vládne od mája 2006. Má povesť chránenca teheránskeho režimu.

Čo sa týka budúcnosti krajiny, Bacevich má jednoznačný názor. „USA napáchali v Iraku už dosť škody, a preto by mali odtiaľ úplne vypadnúť. Nechajme Iračanov, aby si určili vlastný osud,“ doplnil. Anderson považuje za chvályhodné, že prezident Barack Obama v decembri 2011 ukončil sťahovanie amerických vojakov. Falk si myslí, že USA by nijako nemali ovplyvňovať vývoj v Iraku. „Vlečúci sa chaos spôsobený inváziou a okupáciou však nevytvára žiadny pozitívny scenár pre budúcnosť tohto štátu,“ dodal skepticky.