Cyperskí podnikatelia škrípu zubami a rátajú škody

ČTK | 29.03.2013 15:00
Cyprus, banky, vkladatelia, kríza Foto: ,
Cyperčanom spôsobujú starosti bankové reštrikcie, ktoré obmedzujú pohyb peňazí.
Christakis Petsas ráta straty spôsobené krízou na Cypre v autách - 40 ich uviazlo v prístave v Limassole a stratený zisk vyčíslil na 800 eur denne, napísala agentúra Reuters.

Spolu je to takmer 12 000 eur od chvíle, keď sa na Cypre zavreli dvere bánk a finančné ústavy odmietli vykonať platbu dovoznej dane za nový vozidlový park pre Petsasovu požičovňu automobilov v hlavnom meste Nikózii.

Finančné ústavy sa síce vo štvrtok po 12 dňoch otvorili, dominový efekt spôsobený ich uzavretím a tvrdými podmienkami záchranného plánu, ktorý zachránil Cyprus pred bankrotom, však ešte dlho budú dusiť podnikanie na ostrove.

„Situácia je tragická,“ tvrdí Petsas, veterán cyperskej vojny z roku 1974, po ktorej zostal ostrov rozdelený na dve časti, tureckú a grécku. „Vojnu som prežil ako vojak a nikdy som nevidel, že by ľudia boli tak nervózni. Vtedy ste vedeli, kto je váš nepriateľ. Dneska neviete, proti komu bojujete alebo čo prinesie zajtrajšok.“

Cyprus vo štvrtok uvalil prísne obmedzenia na bankové služby, aby zamedzil tomu, že sporitelia – Cyperčania a bohatí cudzinci – spanikária a zaútočia na banky. Ide o dôsledok dohody o záchrannom programe, ktorú Cyprus uzavrel s Európskou úniou, aby zabránil bankrotu. Kvôli dohode skončí druhá najväčšia banka v krajine Laiki, ktorá je jedným z Petsasových najväčších klientov. Dohoda poškodí reputáciu krajiny ako daňového raja, zoseká prebujnený bankový sektor a pravdepodobne odsúdi ostrov k dlhotrvajúcej ekonomickej recesii – to všetko za cenu toho, že krajina zostane jedným zo 17 členov eurozóny.

Po uzavretí bánk začala v cyperskej ekonomike chýbať hotovosť, čo znamená, že Petsas musel dať výplatu svojim 56 zamestnancov v šekoch, ktoré si ale podľa vládnych reštrikcií na pohyb kapitálu nebudú môcť nechať preplatiť a tak obmedzia svoje výdavky. Od chvíle, keď banky zavreli svoje pobočky, dovoz klesol na polovicu a zákazníci hromadili peniaze v hotovosti, čo poškodilo obchodovanie. Banky tiež prestali vykonávať prevody a dodávatelia požadovali platby v hotovosti.

„Nemáme žiadne tržby, je to mŕtve,“ povedal Charalambos Kaldelis, ktorý má v Nikózii butik. „Musíme platiť nájom, ale nie sú peniaze. Musí sa platiť DPH, ale nie sú peniaze. Predtým vás banky nechali prekročiť limit, čo ale bude teraz?“

Cyperská vláda, ktorá sa obáva masívneho odlivu kapitálu, tvrdí, že kontroly pohybu kapitálu budú platiť mesiac. Podľa ekonómov je ale pravdepodobne, že zostanú v platnosti oveľa dlhšie, kým sa neobjavia aspoň náznaky zotavenia.

Veľa zahraničných vkladateľov, ktorí ťažili z veľkorysého bankového systému pre klientov z iných krajín, už hlasovalo nohami. Údaje zverejnené vo štvrtok cyperskou centrálnou bankou ukázali, že keď sa začali objavovať zvesti o zdanení bankových vkladov, stiahli sporitelia z iných krajín eurozóny vo februári z cyperských bánk 18 percent svojich vkladov.

Rýchlosť, s akou sa celá dráma odohrala, Cyperčanov šokovala. Konzervatívneho prezidenta Nikosa Anastasiadise zvolili pred necelým mesiacom s mandátom, že zabezpečí záchranný program. Mnoho z ostrovanov teraz tvrdí, že po dohode o úverovej pomoci pociťujú len malú úľavu a v kapitálových reštrikciách vidia vznikať dvojúrovňovú eurozónu a brzdu akéhokoľvek prípadného oživenia.

„Tento rok som čakal vyššie príjmy, možno okolo piatich percent, vďaka turistom, hlavne Rusom,“ hovorí Petsas. „Ale táto situácia poškodila našu povesť a veľa ľudí si teraz návštevu dvakrát rozmyslí,“ dodal.