Francúzov trápi európska dlhová brzda, nás domáca

Európsky fiškálny pakt pod hrozbou sankcie vo výške 0,1 percenta výkonu ekonomiky núti krajiny držať deficit verejných financií pod tromi percentami hrubého domáceho produktu. Francúzsko však tento rok bude mať deficit zrejme až 3,7 percenta. Paríž žiada Brusel o zhovievavosť. Aj keď presunie cieľ o 3-percentnom deficite na rok 2014, o dva roky krajinu čakajú bolestivé úspory asi za 40 miliárd eur. Naopak, slovenská vláda počíta s tým, že deficit tento rok klesne po opatreniach asi za 2,5 miliardy eur na 2,9 percenta HDP. Vláde však prekáža, že aj ďalšie roky musí šetriť ešte viac, ako vyžaduje Brusel, keďže to vyplýva z prísnejšej slovenskej dlhovej brzdy. S jej zmiernením cez ústavný zákon by musela súhlasiť aj opozícia.

„Konsolidácia nemôže smerovať len k číslam. Musí to ísť ruka v ruke aj s opatreniami, ktoré budú garantovať rast a pokles nezamestnanosti,“ zdôrazňoval včera Fico. „Chceme dať prioritu najmä hospodárskemu rastu. Vyvinieme v tomto smere iniciatívu na európskej úrovni,“ dodal k tomu aj francúzsky prezident Hollande. Podľa niektorých ekonómov je rozumné šetriť pomalšie, ale zároveň je potrebné prijať štrukturálne reformy. Situácia má aj politický rozmer. „Prezident Hollande, ktorý je tiež socialista, je v podstate v takmer rovnakej situácii ako premiér Fico. Obaja, vzhľadom na stav ekonomiky, zavádzajú také opatrenia, ktoré ich stoja voličskú podporu,“ tvrdí politológ Tomáš Koziak.

Fico na rozdiel od Francúzov deklaruje, že v tomto roku nebude žiadať Brusel o prehodnotenie rozpočtových záväzkov. "Súčasné pravidlá umožňujú určitú mieru flexibility. V prípade neočakávaných udalostí, napríklad mimoriadne zlého ekonomického vývoja, je možné upraviť konsolidačný plán krajiny,“ tvrdí analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko však upozorňuje, že ak by vláda pri zostavovaní rozpočtu na najbližšie roky prihliadala iba na európske fiškálne pravidlá, narazila by na domácu dlhovú brzdu. "Na konci roka 2015 by pravdepodobne verejný dlh kulminoval nad 57 percent HDP, čo by podľa ústavného zákona znamenalo povinnosť mať v roku 2017 vyrovnaný rozpočet. Podobne prudké zníženie deficitu – medziročne o takmer dve percentá HDP by ekonomike nepomohlo, a mohlo by už dnes vyvolať pochybnosti pri posudzovaní našich fiškálnych plánov Európskou komisiou a finančnými trhmi,“ tvrdí Filko.

Preto má podľa neho zmysel ozdravenie verejných financií rozložiť skôr a rovnomernejšie aj do rokov 2014 a 2015. Brusel od nás nateraz žiada zníženie deficitu k trom percentám, štát však musí v úsporách pokračovať aj v ďalších rokoch pokým postupne dosiahne vyrovnaný rozpočet.