Cena práce na Slovensku rastie, mzdy sú však v eurozóne najnižšie

Soňa Pacherová, Pravda | 14.04.2013 20:00, aktualizované: 
ľudia, zamestnanie, práca, profesia Foto:
Ilustračné foto
Slováci stále patria k najchudobnejším v Európskej únii. Ich pracovný týždeň je spomedzi štátov dvadsaťsedmičky druhý najdlhší, v práci trávia priemerne 40,9 hodiny. Čo sa však týka hodinovej mzdy, patrí im len siedme miesto od konca, v rámci eurozóny zarobia za hodinu najmenej, iba 8,3 eura.

Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v eurozóne za hodinu práce platí v priemere 28 a v rámci celej EÚ 23,4 eura. Najvyššiu hodinovú mzdu, až 39 eur, mali v minulom roku vo Švédsku. U susedov v Rakúsku platia hodinovo v priemere 30,5, v Česku 10,6, v Poľsku však len 7,4 a v Maďarsku 7,5 eura. Nižšie hodinové mzdy ako na Slovensku majú v Lotyšsku, Litve či Rumunsku, najhoršie sú na tom Bulhari s 3,7 eura na hodinu.

Na porovnanie, v Nórsku ako nečlenskom štáte EÚ bola vlani hodinová mzda najvyššia, až 48,3 eura.

„Pod nízku slovenskú mzdu sa podpísala najmä slabá ekonomická výkonnosť, len zhruba 12,8-tisíca eur HDP ročne na obyvateľa štátu, a s ňou súvisiaca rekordne vysoká nezamestnanosť,“ hodnotí ekonóm SAV Pavel Kárász. Je podľa neho prirodzené, že pri vysokom dopyte a minimálnej ponuke pracovných miest mzdy nejdú nahor. „Na rozdiel od nás má najlepšie hodnotené Švédsko vysokú produktivitu práce, nízku nezamestnanosť, ktorá mzdy tlačí nahor, ale aj kvalitnejšie mzdové vyjednávanie zo strany odborov,“ uvádza Kárász.

Mierne dobiehame vyspelejších

Na Slovensku pomerne vysokým tempom, až druhým najrýchlejším v eurozóne, narástla v rokoch 2008 až 2012 priemerná hodinová cena práce. Náklady na prácu sa u nás zdvihli o 13,7 percenta, kým priemer eurozóny bol 8,7 a celej únie 8,6 percenta. V eurozóne v tomto parametri Slovensko predbehlo iba Rakúsko s 15,5 percenta. Mínusový rekord zaznamenalo hospodárskou krízou ťažko skúšané Grécko, kde sa cena práce prepadla o 11,2 percenta.

V únii pracovné náklady najviac narástli práve v Bulharsku, kde je priemerná hodinová mzda najnižšia, a to o 42,6 percenta. V Česku sa v rovnakom období zdvihli o 15,3 percenta, v Maďarsku aj Poľsku sa prepadli. V Nórsku narástli za štyri roky hodinové náklady na prácu o 27,7 percenta.

Relatívne vysoká rýchlosť rastu ceny práce na Slovensku podľa Kárásza naznačuje, že krajina aspoň mierne dobieha vyspelejších partnerov v EÚ. Napríklad omnoho vyspelejšie Švédsko dosiahlo rast 23,3 percenta. „V cene práce však nie sú zahrnuté len priame mzdové, ale aj daňové a odvodové náklady. A tie vo Švédsku patria dlhodobo k najvyšším,“ pripomína Kárász. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je dobrou správou, že nárast hodinových nákladov práce na Slovensku za ostatné štyri roky je blízky nárastu v Česku či Rakúsku. „Daňový a odvodový systém bol v týchto troch krajinách stabilný, čo svedčí najmä o náraste mzdových nákladov,“ hovorí. Pozitívny výsledok však, ako dodáva, mohol skresliť aj fakt, že počas krízy prišli o prácu tisíce zamestnancov s najnižšími mzdami a náklady na ich prácu sa do štatistiky nedostali.

V čom sme na chvoste

Ešte horšie však Slovensko dopadlo v hodnotení HSCS (Household Finance and Consuption Survey), ktoré spracovala Európska centrálna banka. Podľa neho má priemerná slovenská domácnosť hrubý príjem okolo 11-tisíc eur za rok a vlastní majetok za 80-tisíc eur. Tieto výsledky nás radia na samý chvost eurozóny.

V Holandsku si napríklad členovia jednej domácnosti zarobia v priemere 41-tisíc eur a vlastnia hodnoty za 170-tisíc eur. Ľudia na Cypre, ktorý sa nedávno takmer ocitol v bankrote, doteraz ročne v hrubom zarábali 32-tisíc eur a mali majetok za 670-tisíc eur. Lepšie ako Slováci na tom stále boli aj Gréci, Taliani, Portugalci a ďalšie krízou ohrozené krajiny.

„Cyprus v tomto období nie je dobrý príklad na porovnávanie. Vysoké hodnoty dosahovalo preto, že bolo daňovým rajom špekulantov. Bublina však spľasla a parametre krajiny pri budúcich hodnoteniach pôjdu výrazne dolu,“ tvrdí Kárász.

Páleník hodnotí negatívne aj jediný ukazovateľ, v ktorom Slovensko s až 90-percentným podielom vlastníkov nehnuteľností skončilo v prieskume HSCS na najvyššej priečke. „Tento faktor veľmi sťažuje mobilitu za prácou. Ľudia neradi predávajú svoje domy a byty, často to jediné, čo majú. Najmä keď si za získané peniaze nedokážu kúpiť drahšiu nehnuteľnosť v bohatšom regióne. A nájomných bytov je minimum,“ konštatuje Páleník.

V západnej Európe býva v nájomných bytoch viac ako polovica obyvateľov. V Nemecku ich túto formu bývania využíva takmer 60 percent, v hlavnom meste Berlíne až 80 percent. Všeobecne platí rovnica – čím bohatší je štát, tým viac má nájomného bývania. Oproti Slovensku už menej nájomných bytov majú v rámci EÚ len chudobní Rumuni, ktorých „vo vlastnom“ žije takmer 97 percent.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ