Víťazstvo nad fašizmom si treba stále pripomínať

„Problém sviatkov je v spoločnosti komplikovaný, pretože pre väčšinu ľudí to znamená, že nemusia ísť do práce či do školy a dôvod ich už nezaujíma. Ale takto to funguje všade vo svete a nie je to nič nezvyčajné,“ hovorí historik Dušan Kováč. Podľa sociológa Stanislava Buchtu je záujem mladých ľudí o históriu minimálny.

Prevažná väčšina študentov stredných či vysokých škôl v Bratislave, ktorých sme včera oslovili s otázkou, aký sviatok oslavujeme 8.¤mája, nemala o tom vôbec predstavu. V prípade, že odpovedali správne, často zasa nevedeli dôvod, prečo sviatok pripadol práve na spomínaný deň. „Oslavujeme Deň víťazstva nad fašizmom, ale prečo práve v tento deň? To mi takto v rýchlosti nenapadne,“ povedala 24-ročná Jana, študentka Pedagogickej fakulty v Bratislave.

Fakt, že mnoho mladých ľudí nevedelo, o aký sviatok ide, je podľa Buchtu typický príklad straty historickej pamäti. „Mladá generácia sa dnes totiž vôbec nezaujíma o významné historické fakty, pretože jej pozornosť a aktivity sú nasmerované úplne iným smerom. U mladých prevládajú materiálne hodnoty. Je to výrazný nedostatok výchovy mladej generácie,“ tvrdí. Podľa neho je chyba nielen v škole, ale aj v rodine. „Škola je len jeden segment výchovy a k formovaniu mladého človeka v prvom rade prispieva rodina,“ dodal.

Sociologička Sylvia Porubänová si myslí, že Deň víťazstva nad fašizmom by si mladí ľudia mali stále pripomínať aj kvôli šíreniu neonacistickej ideológie. „Na druhej strane je chvályhodné, že sa stále objavujú nové a kvalitné odborné či vedecko-populárne publikácie a dokumenty, vďaka ktorým sa ľudia môžu vzdelávať a vytvárať si protifašistický postoj,“ povedala.

Dušan Kováč upozorňuje, že ak by nedošlo k porazeniu fašizmu, svet by dnes vyzeral inak. „Ľudstvo si má čo pripomínať, pretože porážka Hitlera znamenala novú šancu pre svet. Ak by sa to vtedy udialo naopak, dnešný svet by vyzeral úplne inak. Nebola by nijaká demokracia a rozvoj národov, okrem Nemecka, by nebol možný. Všetci predsa poznáme Hitlerovu predstavu o usporiadaní sveta,“ vysvetľuje.

Verejnosť si tiež často zvykne stotožňovať termíny nacizmus a fašizmus, Kováč to za problém nepovažuje. „Fašizmus je v odbornej terminológii dosť často diskutovaný. Odborníci ho používajú ako spoločný termín pre všetky totalitné diktatúry pravicového typu. Os Berlín-Rím-Tokio predstavovala tri mocnosti, kde boli diktatúry pravicového typu, takže asi nemá zmysel teoretizovať nad tým, že každý termín znamená niečo iné. Hoci majú pravdu tí, ktorí hovoria, že fašizmus je len vecou Talianska a nacizmus zasa Nemecka,“ spresňuje. Podľa neho sa názov sviatku Deň víťazstva nad fašizmom má chápať ako deň porážky pravicových totalitných systémov pod Hitlerovým vedením.