Tichý biznis lekární ide na úkor pacienta

Zdá sa, že situácia sa nezmení. Lieky, ktoré chýbajú pacientom, za vysoké prirážky predávajú samotné lekárne distribučným firmám a tie ich potom vyvážajú do zahraničia. Celý biznis sa robí v tichosti a lekárnici sa k nemu nechcú priznať. Predajom liekov zákon neporušujú, a preto ani zakázať im ho nemá kto. Ministerstvo zdravotníctva prísnejšiu kontrolu lekární neplánuje.

Lekárnici z východného a zo stredného Slovenska, ktorí si neželali uviesť mená, denníku Pravda potvrdili, že lieky chodia vykupovať obchodníci priamo do lekární. Robia to legálne, majú na to založené eseročky s predmetom podnikania s liekmi. Ponúkajú vysoké prirážky. Majiteľ lekárne z východného Slovenska uvádza, že často ide o 25– až 30-percentnú maržu. Ak by lekáreň predala lieky na slovenskom trhu, zarobila by len 12 percent, pri niektorých liekoch len 2 až 3 percentá. „U nás platí, že čím je drahší liek, tým je nižšia marža pre lekáreň. Verím tomu, že vysoká marža, ktorú ponúkajú priekupníci, môže byť pre niektorých lekárnikov veľmi lákavá," povedal lekárnik. Samotné lekárne v niektorých lokalitách bojujú o prežitie, a tak to, či lieky predajú dílerom, závisí len od morálky samotného lekárnika. „Vieme o tom, že kolegovia sa takýmito vysokými maržami nechajú zlákať, nikto sa k tomu však neprizná, robí sa to v tichosti,“ dodáva lekárnik.

Priekupníci chodia do lekární so zoznamom konkrétnych liekov. „Chceli kúpiť moderné lieky na bolesti chrbtice, tvrdili, že majú na obchodovanie s liekmi povolenie. O aké povolenie išlo, som už nevidela, pretože som ich poslala preč," dodáva lekárnička zo stredného Slovenska. Takýto obchod medzi lekárňou a distribútorom je legálny. Zákon zakazuje reexportovať lieky lekárňam, distribučné spoločnosti však tak môžu robiť. Podľa odhadov predstavuje ročný obrat na predaji liekov do zahraničia sumu okolo 300 miliónov eur a obchodníci sa tohto výnosného biznisu len tak ľahko nevzdajú.

Ministerstvo zdravotníctva neplánuje žiadne zásahy ani sprísnenie kontroly lekární. „Predaj liekov z lekární distribučným spoločnostiam umožňuje legislatíva," povedala Martina Lidinská z tlačového oddelenia ministerstva zdravotníctva.

Vedenie Slovenskej lekárnickej komory tvrdí, že nemá žiadnu kompetenciu zasiahnuť do obchodu medzi lekárňami a distribútormi. Kontrolovať ich môže Štátny ústav pre kontrolu liečiv, aj jeho právomoci sú však malé. „Ústav nemá žiadnu kompetenciu do tohto procesu zasiahnuť, keďže vývoz liekov je legálna činnosť, ktorou sa zaoberajú firmy s distribučnými povoleniami," konštatuje Tomáš Turiak z lekárnickej komory. Komora podľa neho sleduje len dostupnosť vybraných liekov.

Distribútori musia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nahlásiť, aký liek a v akom množstve plánujú vyviezť za hranice. Ak takýto liek na slovenskom trhu chýba, ústav môže vývoz zakázať. Problém je však v tom, že ústav môže zákaz vydať iba vtedy, ak liek vypadne plošne na celom Slovensku, čo sa dnes nedeje. Lieky chýbajú v niektorých lokalitách, pacient sa k nim nakoniec po čase dostane, ak si počká v poradovníku. „O nedostatku niektorých liekov máme informácie, momentálne ich analyzujeme, výsledky by mali byť známe už tento týždeň," dodáva hovorkyňa ústavu Valéria Pernišová. Podľa jej informácií ústav eviduje 1 400 hlásení o vývoze liekov, za prvý štvrťrok tohto roka zatiaľ žiaden zákaz vývozu lieku nevydal. Vývoz liekov je zaujímavým biznisom, keďže ich cena je na Slovensku oproti susedným krajinám oveľa nižšia. Podľa odhadov predstavuje ročný obrat na predaji liekov do zahraničia sumu okolo 300 miliónov eur. Štatistické údaje hovoria, že minulý rok sa vyviezli lieky v hodnote za 290 miliónov eur, predminulý rok viac než 330 miliónov eur. Najviac ich išlo do Rakúska, Nemecka, Anglicka a do susedného Česka.

„Na nebezpečenstvo reexportov sme v súvislosti s nízko stanovenými cenami liekov upozorňovali vždy," tvrdí Štefan Mesároš, riaditeľ Slovenskej asociácie farmaceutických spoločnosti.

Aj keď výrobcovia liekov dovážajú lieky na Slovensko vo väčších plánovaných množstvách ako v minulosti, stále sa objavuje ich nedostatok v niektorých skupinách. „Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ zaviedla do legislatívy monitorovací systém reexportov a v prípade, ak by bolo ohrozené zdravie obyvateľstva, tak by mohol Štátny ústav pre kontrolu liečiv takýto reexport zakázať, najbližšie mesiace ukážu, do akej miery sú tieto ustanovenia účinné," dodáva Mesároš.

Podľa Tomáša Turiaka z lekárnickej komory vývozu sa dá zabrániť iba novelizovaním zákona o lieku a zvrátením Uhliarikových reforiem. „Voľný pohyb tovaru a služieb je však základnou európskou filozofiou, takže zabrániť reexportu nepovažujeme za možné," dodáva Turiak. Podľa neho je možné ho len rozumne regulovať. Lieková reforma exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika znížila ceny liekov. Tie sa začali určovať podľa druhej najnižšej ceny daného lieku v Európskej únii, predtým sa posudzovali podľa priemeru šiestich najnižších cien.

Liekov, ktoré sa vyvážajú sa hranice, môže byť oveľa viac, ako sa v skutočnosti uvádza. Dajú sa vyvážať za hranice aj protizákonne. Distribučná firma môže nahlásiť štátnemu ústavu, že chce v zahraničí predať liek, ktorého je na Slovensku dostatok. V škatuliach sa však môže nachádzať úplne iné liečivo .Colnice vývoz nekontrolujú. „Kontrola liekov vyvážaných v rámci Európskej únie nepatrí do kompetencie colných úradov, ktoré majú oprávnenia kontrolovať len na vstupe a výstupe do tretích krajín," tvrdí hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková. Finančná správa podľa nej nemá vedomosť o tom, že by sa lieky vyvážali do nečlenských štátov.