Pobyt v zahraničí ohlásite aj cez internet

Lucia Krbatová | 17.05.2013 13:56, aktualizované: 
Robert Kaliňák
Minister vnútra Robert Kaliňák na tlačovej konferencii k novele zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov. Autor: ,
Každý kto vycestuje za hranice na viac ako 90 dní, bude to musieť od budúceho roku nahlásiť úradom. Po novom už bude môcť využiť aj internet. Ak tak neurobí, spácha priestupok a štát ho môže pokutovať.

Každý kto vycestuje za hranice na viac ako 90 dní, bude to musieť od budúceho roku nahlásiť úradom. Po novom už bude môcť využiť aj internet. Ak tak neurobí, spácha priestupok a štát ho môže pokutovať. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka je toto opatrenie iba v záujme občanov. Zahraničné pobyty mali ľudia ohlasovať už od roku 1998, preto sa podľa ministra v praxi nič nezmení.

Novela zákona o hlásení pobytu občanov, ktorú poslanci vo štvrtok schválili v parlamente, má podľa Kaliňáka iba zviditeľniť povinnosť nahlasovania. „Doteraz bolo v zákone len slovo ohlásiť, odteraz sa to nahrádza slovami je povinný ohlásiť,“ hovorí. Zmena bola podľa neho potrebná preto, lebo si ľudia zle vysvetľovali súčasný zákon. Hoci v ňom nie je presne napísané, že občan je „povinný ohlásiť“ pobyt, Kaliňák tvrdí, že aj tak to museli robiť. Novelou to chcel len spresniť.

Podľa právnika Petra Wilflinga, ktorý spolupracuje s Via Iuris, sa pridaním slov „je povinný ohlásiť“ z právneho hľadiska význam zákona nemení. „Občan mal povinnosť ohlásiť pobyt aj predtým. Slovo »ohlási« obsahujú aj iné zákony. Táto formulácia prikazuje občanovi vždy ohlásiť pobyt, aj keď tam nie je výslovne uvedené slovo »povinnosť«,“ vysvetľuje.

Informovať o pobyte nad 90 dní môže obyvateľ aj dnes v mieste trvalého bydliska. Od januára 2014 sa bude pobyt nahlasovať cez internet v centrálnej ohlasovni, ktorá začne fungovať od začiatku nového roku. „Je dôležité, aby štát vedel, kde sa jeho občan nachádza. Aj kvôli poskytovaniu informácii najbližšej rodine v prípade nejakej katastrofy, alebo pri doručovaní dôležitých nariadení, alebo rozhodnutí odcestovanému,“ vysvetlil Kaliňák.

Ako príklad minister uviedol situáciu, keď človek po návrate z dlhšieho pobytu domov, zistil, že nemá nijaký majetok. „Keďže svoj pobyt nenahlásil, nemali sme mu kam doručiť nariadenie o exekúcii. Ak by uviedol kam ide, vedeli by sme, na akú adresu mu máme rozhodnutie poslať a on by sa už vedel podľa toho zariadiť,“ povedal. Novela má teda predchádzať prípadom, keď poškodený obviňuje štát, prečo ho neinformoval a rezort odmieta za to preberať zodpovednosť.

Povinnosť nahlasovať pobyt sa bude týkať tých, ktorí vycestujú na viac ako 90 dní. Ide o štandardnú dobu, na ktorú sa udeľujú víza. Ak niekto túto lehotu prekročí, bude sa to považovať, že za hranicami má prechodný pobyt.

Zaregistrovať sa občan môže kedykoľvek aj po vycestovaní. V prípade, že plánuje cestu na kratšiu dobu, ale okolnosti mu nedovolia krajinu do 90 dní opustiť, môže to nahlásiť dodatočne. Mal by uviesť aj adresu, na akej ho úrady môžu kontaktovať. V prípade, že pobyt nenahlási vôbec, pokutu podľa Kaliňáka nedostane. „Nebudeme nijako kontrolovať, ako si túto povinnosť ľudia plnia. Sankcionovať ich budeme len vtedy, ak vznikne nejaká škoda,“ spresnil.

Ten, kto neohlásil, že sa zdržiava v zahraničí a počas tohto obdobia mu vykradnú dom, poškodia majetok, alebo sa začne sa proti nemu exekučné konanie, si už nebude si môcť uplatniť náhradu škody od štátu. Navyše dostane pokutu do výšky 33 eur.

Udeľovať pokutu za nenahlásenie bolo možné aj doteraz, štát túto však možnosť nevyužíval. Podľa Kaliňáka ľudia uznali, že ak boli počas ich neprítomnosti poškodení, išlo o ich pochybenie. Zmena má teda priniesť obyvateľom len zjednodušenie a zabezpečiť ich ochranu. "Zdôraznili sme im tú povinnosť, ktorá je teraz legislatívne správna a zjednodušili sme nahlasovanie cez internet. Vďaka tomu môžeme tieto údaje transformovať aj do iných inštitúcií štátu, aby ich občan nemusel osobne obiehať, " dodal.

Opozičné strany SaS a Most-Híd proti zmene vystúpili a žiadajú prezidenta, aby zákon nepodpísal. Podľa nich ide o neprijateľný zásah do osobných slobôd občanov a úradné šikanovanie.

Hlásenie cesty do zahraničia má podľa Kusého racio

Povinnosť ohlásiť úradom cestu do cudziny na viac ako tri mesiace je nástroj štátu, ktorý má racio. Myslí si to politológ Miroslav Kusý. „Je to nástroj na to, aby štát vedel o svojich občanoch,“ povedal. Podľa neho je diskutabilné, či sú tri mesiace adekvátna doba. „Podstata veci je v tomto prípade racionálna,“ hovorí Kusý. „Otázka však je, kam až chceme štát pustiť, do akej miery je to prospešné a do akej príťaž,“ konštatoval.

Riaditeľka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry si, naopak, myslí, že táto povinnosť je neracionálna. „Netreba hľadať rozumné vysvetlenia,“ povedala s tým, že pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka má odkaz, aby „neblbol“. Szatmáry tvrdí, že v tomto prípade sa možno oprieť o viaceré medzinárodné legislatívy o voľnom pohybe ľudí.

„Musíme sa z toho len smiať,“ dodala. Podľa Kusého nejde v tomto prípade o zásah do ľudských práv. „Každý zákon, ktorý ide do osobnej sféry, treba posudzovať individuálne. Sám som liberál, ale sú tu nevyhnutné limity, ktoré treba rešpektovať a toto patrí medzi ne,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ