Železo z pohraničia vykupujú Maďari

Výkupcovia šrotu sú v obciach na juhu Slovenska takmer dennými hosťami. „Aj keď na to nemajú živnosť ani povolenie od obce, od ľudí nekupujú len železo, ale aj nebezpečné kovy, ako sú batérie, hoci na to nemajú licenciu,“ hovorí Jozef Filip, starosta obce Kováčovce v okrese Veľký Krtíš. Za železo ponúkajú zlomok ceny, akú by ľudia dostali v našich zberných surovinách. „Chodia k nám bez ohlásenia, najmä starší ľudia sa zbytočného železa pri dome radi zbavujú,“ zdôrazňuje Filip.

Pravidelné návštevy týchto „obchodníkov“ potvrdzujú chlapi, ktorých sme zastihli v miestom pohostinstve. „Chodia nielen k nám, ale aj oveľa hlbšie do regiónu. So sebou si vezmú chlapíka, ktorý im tlmočí a za to mu dajú za deň desať eur. Keby sa im to neoplatilo, asi by to nerobili,“ hovorí jeden z nich. Ďalší vysvetľuje, ako je to s cenami. „Za železo núkajú len pár centov, cenu nastavujú čo najnižšie. Ak zistia, že neuspejú, vyjednávajú. No aj tak im zaplatia menej, ako by ľudia dostali v zberniach. Tam im za kilo železa dajú 18 centov a za plech asi 8 centov. Od Maďarov dostanú aj viac ako o polovicu menej,“ vykresľuje situáciu ďalší Kováčovčan.

Chlapi hovoria aj o tom, ako je to s výkupom nebezpečného odpadu. „Za autobatériu ponúkajú jedno euro. Pritom v Maďarsku dostanú za kilo batérie 56 centov. Keďže batéria váži desať a viac kíl, spočítajte si, koľko na tom zarobia,“ zdôrazňuje ďalší z mužov.

Obchod sa deje bez povolenia

Obchodníci spoza hraníc nehľadia na platnú legislatívu u nás. Výkup by podľa nej mohli realizovať iba v prípade, ak by mali povolenie z príslušného úradu životného prostredia, teda živnosť na vykonávanie tejto činnosti, a ak by mali súhlas obce, v ktorej železo vykupujú. S vývozom nebezpečných kovov za hranice by muselo súhlasiť ministerstvo životného prostredia. Podľa informácií Pravdy, ktoré potvrdili aj na úradoch životného prostredia, výkupcovia kovov, ktorí jazdia po obciach, takéto povolenie nemajú. Fungujú ako fyzické osoby, ktoré chcú od ľudí kúpiť kov, čím nepáchajú trestnú činnosť. Do obcí však chodia bez ohlásenia na obecnom úrade. Starosta Kováčoviec povedal, že už ich niekoľkokrát upozorňoval, že tam nemajú čo robiť. Neustále monitorovať situáciu, či v obci zase nie sú výkupcovia kovov, však nemôže.

Výkupcovia kovov bez povolení nie sú v obciach žiaduci aj pre množiace sa krádeže. Starostka Slovenských Ďarmôt vo Veľkokrtíšskom okrese Denisa Árvayová vysvetľuje, že po obci sa pohybujú aj ľudia, ktorí si nevšímajú len železo. A v nočných hodinách potom zlodeji odnášajú všetko, čo má nejakú cenu. Bez stopy miznú kradnuté veci aj zlodeji. Preto obviňovať z krádeží ľudí, ktorí chodia cez deň železo vykupovať, nemôžu. Podľa krajskej policajnej hovorkyne v Banskej Bystrici Márie Faltániovej prípady krádeží polícia eviduje a rieši ich. No podnety na výkupcov kovov zatiaľ od ľudí nedostala.

Vývoz železa môže ešte stúpnuť

Pôsobenie výkupcov kovov z Maďarska cítia aj slovenské spoločnosti zaoberajúce sa výkupom železa a kovov. Majiteľ zberných surovín v Rimavskej Sobote Igor Albert vysvetľuje, že Maďari kovy vykupujú od obyčajných ľudí, ktorí tvoria v ich prípade až 90 percent klientely. „Ak zákon o zákaze výkupu kovov od fyzických osôb poslanci schvália, do Maďarska poputuje ešte viac kovov ako doteraz,“ myslí si Albert. Dôvodom je podľa neho zlá sociálna situácia obyvateľov v južných okresoch, ktorí si svoje rodinné rozpočty často zlepšujú zbieraním starého železa a jeho predajom do šrotu. „Ak to budú mať robiť zadarmo v prospech zberných dvorov v obciach, buď to robiť nebudú vôbec, alebo ho radšej predajú výkupcom z Maďarska,“ nazdáva sa majiteľ zberných surovín.

Ministerstvo životného prostredia zdôvodňuje pripravovaný návrh zákona snahou predísť krádežiam. Podľa hovorcu Maroša Stana až 80 percent odovzdaných kovov pochádza z trestnej činnosti. Majitelia zberní s tým však nesúhlasia. „Možno niekde v menších zberných dvoroch sa stane, že odkúpia aj kradnutú vec, no u väčšiny to neplatí. U nás je dvor sledovaný kamerami a od každého predajcu si berieme identifikačné údaje. Pravidelne nás kontrolujú štátne orgány. Ak by niekto priniesol napríklad kanalizačný poklop, nezobrali by sme ho,“ povedal Albert.

Zberné dvory budú pre obce príťažou

Pripravovaný zákon predpokladá, že ľudia budú staré železo zadarmo odovzdávať na zberné dvory, ktoré majú zriadiť obce. Starostka Slovenských Ďarmôt tvrdí, že ak na tieto aktivity nedostanú peniaze, sami to nezvládnu. „Veď nám chýbajú peniaze na základné zabezpečenie chodu obce,“ podotýka. Starosta Kováčoviec Filip má podobný názor. „Je najľahšie hodiť ďalšiu zodpovednosť na obce. Mať zberný dvor to neznamená mať len ohradený priestor. Dvor musí spĺňať viaceré legislatívne podmienky, čo je finančne náročné,“ dodal Filip.