Ako priznávať majetok? Politici sa stále nevedia dohodnúť

Verejnosť by sa tak dozvedela detailnejšie informácie, pretože doteraz politici nemuseli uviesť konkrétnu hodnotu domu, pozemkov či áut, ktoré vlastnia.

Na novom znení ústavného zákona, ktorý má sprísniť podávanie majetkových priznaní, pracovala pracovná skupina zložená z poslancov všetkých parlamentných strán. V marci bol zákon hotový a odvtedy ho mali pripomienkovať poslanecké kluby. Zmeny, ktoré dnes navrhuje Smer, sa nepáčia opozícii. "Ak sa nenájde kompromis, tak prijatie zákona je ohrozené,“ tvrdí predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý z SDKÚ.

Smer má podľa poslanca Beblavého výhrady k podrobnejšiemu opisu majetku. Ak verejný funkcionár do majetkového priznania len uvedie, že má auto alebo zbierku obrazov, ale nič viac, tak nebude možné skontrolovať, či mu pribudol majetok na základe legálnych príjmov. Majetok by sa mal kontrolovať dvojnásobným spôsobom. „Verejný funkcionár by musel ku každej drahej veci uviesť hodnotu, za ktorú ju kúpil, alebo trhovú hodnotu, ak ju dostal,“ objasnil Beblavý. To znamená, že by neuviedol len to, že má auto, ale aj o aký typ ide a rok výroby.

Poslanec Smeru Otto Brixi odmieta, že by bol proti bližšej špecifikácii majetku. Ak sa uvedie typ auta a rok výroby, tak bude zrejmá aj jeho hodnota. Prekáža mu však napríklad pri dedení obrazov písať do priznaní aj ich hodnotu a autorov, čo je bezpečnostné riziko.

Beblavý však zdôraznil, že protinávrh Smeru obsahoval vypustenie hodnoty aj opisu majetku. Podľa neho návrh ani neobsahoval, že by verejný funkcionár musel uviesť názov alebo autora umeleckého diela. Vie si predstaviť kompromis, že by z návrhu vypadla buď hodnota alebo opis majetku. Vyradiť však zo zákona obidve časti označovania majetku nie je podľa neho kompromisom, ale len zotrvaním v súčasnom stave, ktorý nič nerieši.

Spor je tiež o to, za akých podmienok sa môžu poslanci odvolať na Ústavný súd, ak parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastaví konanie, hoci verejný funkcionár porušil zákon. Podľa Beblavého odvolanie sa na súd je poistkou, aby politici nerozhodovali o politikoch.

Poslanec Brixi argumentoval, že keby sa na Ústavný súd mohla obrátiť tretina členov výboru, bol by to bič opozície na poslancov zo Smeru. Navyše by podľa neho išlo o ďalší nárast agendy súdu, hoci samotný parlamentný výbor je dostatočne kompetentný rozhodnúť. Beblavý nesúhlasil s výčitkou o zaťažovaní súdu. „Hovoríme o niekoľkých prípadoch ročne. Pokiaľ by to mal byť jediný problém, tak si viem predstaviť zúženie možnosti odvolania sa na súd len za vážne prehrešky,“ poznamenal.

Navrhované zmeny sú súčasťou novely ústavného zákona o tzv. konflikte záujmov, ktorá si vyžaduje podporu aspoň 90 poslancov. Bez dohody vládneho Smeru s opozíciou sa novela teda neprijme. Po novom by verejní funkcionári podávali majetkové priznania už za rok 2013.

Politológ Tomáš Koziak zdôraznil, že pre verejnosť je otázka majetku politikov nesmierne citlivou otázkou. Hoci téma majetku verejných činiteľov je viac alebo menej súčasťou predvolebnej agendy strán, nedokázali sa s ňou podľa Koziaka doteraz riadne vyrovnať. „Politici sa k téme majetkových priznaní stále vracajú, snažia sa niečo s tým urobiť, ale stále je to boj medzi tým, čo zverejniť a čo zatajiť,“ povedal politológ. Poukázal na príklady politikov, ktorí sú podozriví z nadobudnutia majetkov nelegálnym spôsobom, a preto je oprávnené, že verejnosť žiada nastaviť jasné pravidlá. „Toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktorá vplýva na postupujúcu deštrukciu dôvery voči politikom a politike,“ upozornil. Podľa Koziaka aj „gorilie protesty“ boli o tom, že ľudí hnevalo neoprávnené obohacovanie sa politikov.