Štvorprúdovka cez Hont zrejme súkromná nebude

Peniaze na rýchlocestu R3 by sa mali nájsť v štátnom rozpočte a značnou časťou prispejú eurofondy. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila pred pár dňami verejnú súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti. Cieľom štúdie je posúdiť realizovateľnosť stavby z hľadiska priechodnosti navrhovanej trasy územím s možnosťou technického, ekonomického, environmentálne najvýhodnejšieho riešenia v požadovaných parametroch.
"Štúdia realizovateľnosti navyše posúdi výstavbu R3 v plnom a polovičnom profile,“ dopĺňa hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík. Výstavba rýchlostnej cesty R3 v smere Zvolen – Šahy v dĺžke 71 kilometrov je naplánovaná na rok 2017 a šoférom by ju stavbári mali odovzdať v roku 2022. Trasa začína na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Budča. Ďalej od obce Breziny pokračuje na juh v súbehu s cestou prvej triedy I/66 na mesto Krupina a Dudince. Koniec úseku je v mieste hraničného priechodu Šahy na štátnej hranici s Maďarskom.
Na celom južnom úseku štvorprúdovky by malo vyrásť úctyhodných 108 mostov a cez hontianske kopce sa prevŕtajú tri tunely – tunel A3 (4 020 metrov), Hanišberg (2 870 metrov) a Hanišberg 2 (2 790 metrov).
"Štúdia navrhne rozdelenie trasy na samostatne prevádzky schopné úseky do výstavby a navrhne tiež časový horizont výstavby jednotlivých úsekov,“ pokračuje Jánošík. Rýchlostná cesta pomôže predovšetkým mnohým obciam, cez ktoré sa dennodenne rútia stovky až tisícky kamiónov. Podľa údajov z posledného sčítania dopravy v roku 2010 prejde medzi Zvolenom a Šahami denne od 3¤400 až do 9¤201 vozidiel.
Rezort dopravy pod vedením Jána Počiatka neuvažuje o tom, že by cesta zo Zvolena do Šiah mala značku „súkromná“. Cez verejno-súkromný PPP projekt sa teda stavať nebude. "Zatiaľ je najhorúcejším kandidátom na realizáciu formou verejno-súkromného partnerstva projekt výstavby úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. A to vzhľadom na vysoké dopravné zaťaženie týchto lokalít a problematickosť financovania výstavby týchto úsekov z eurofondov,“ vysvetľuje Martin Kóňa, hovorca ministra dopravy.
Ako Kóňa ďalej podotkol, do úvahy pripadajú aj ďalšie projekty diaľnic a rýchlostných ciest. Diaľničiari však tvrdia, že k dnešnému dňu nemajú informáciu o financovaní južného úseku R3 ako PPP projekt.
Rýchlocesta R3 sa nebude týčiť len na juhu Slovenska, ale v Žiari nad Hronom by sa z R1 malo dať o pár rokov plynule napojiť na R3 a cez Turčianske Teplice, Martin, Dolný Kubín a Tvrdošín sa autá dostanú až do Poľska. Štvorprúdovka R3 by sa tak stala dopravnou tepnou medzi Maďarskom a Poľskom, rovnako, ako je to naplánované pri rýchloceste R4. Po dobudovaní by sa navyše R3 mala v križovatke Semerovce napojiť na južnú R7, ktorá spojí hlavné mesto s Dunajskou Stredou a Lučencom.
Podľa dopravných expertov by južný úsek R3 nemal priniesť problémy v oblasti životného prostredia. Omnoho viac otáznikov sa vynára v úseku Martin – Horná Štubňa. V Turčianskej kotline sa totiž vyskytujú významné druhy rastlín a živočíchov a navrhované trasy sú v rozpore s týmito biotopmi. Napriek tomu ju však rovnako ako dopravní analytici či ochranári odporúčajú stavať miesto rýchlostnej cesty R1 cez Donovaly. Tá by totiž prechádzala cez dva národné parky – Nízke Tatry a Veľkú Fatru a R3 neprechádza nijakým chráneným územím.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ