Snowden údajne znovu požiadal o azyl v Rusku
Foto: Reuters, HANDOUT
Snowden „požiadal o pomoc so získaním útočiska v Rusku, než bude môcť odletieť do Latinskej Ameriky“, uviedla podľa agentúry Interfax Taťjana Lokšinová z moskovskej kancelárie Human Rights Watch. Kremeľ podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova ešte Snowdenovu novú žiadosť o azyl nedostal. Stále ale platí predchádzajúca podmienka. Utečenec by teda musel prestať s činnosťou poškodzujúcou Spojené štáty.
Snowden už raz podal žiadosť o azyl v Rusku, ale stiahol ju po tom, čo sa dozvedel, že podľa prezidenta Vladimira Putina by musel ukončiť „protiamerickú činnosť“. Americké úrady sa usilujú o Snowdenovo vydanie, aby ho mohli postaviť pred súd za prezradenie tajných programov týkajúcich sa sledovania internetovej a telefonickej komunikácie v globálnom meradle. Zrušili tiež platnosť Snowdenovho pasu, a preto zrejme nemôže odletieť z Moskvy, kam dorazil z Hongkongu 23. júna.
„Nič z toho, čo som podnikol, alebo sa chystám podniknúť, nerobím, aby som uškodil USA. Chcem, aby Amerika rozkvitala,“ vyhlásil Snowden podľa serveru Newsru.com. Samotná schôdzka sa odohrala za zatvorenými dverami v tranzitnej zóne moskovského letiska a novinári, ktorí sa dostavili v hojnom počte, nemali možnosť sa s utečencom stretnúť.
Snowden vraj na stretnutí poďakoval Rusku, Venezuele, Bolívii, Nikarague a Ekvádoru za to, že zareagovali na jeho predchádzajúce žiadosti o azyl. Na schôdzke sa zúčastnilo 13 ľudí, vrátane ruského ombudsmana Vladimira Lukina, poslanca Vjačeslava Nikonova, dvoch známych advokátov ako aj šéfa moskovskej pobočky Amnesty International.
Venezuela: Snowden zatiaľ nereagoval na našu ponuku
Snowden zároveň stále nezareagoval na ponuku Venezuely, ktorá unikajúcemu Američanovi poskytla humanitárny azyl. Potvrdil to v piatok venezuelský minister zahraničných vecí Elías José Jaua. Šéf rezortu diplomacie zároveň podotkol, že jeho vláda nemá kontakt s mužom, ktorý sa nachádza na moskovskom letisku. Inú informáciu v utorok na sieti Twitter zverejnil vplyvný ruský poslanec a predseda zahraničného výboru parlamentu Alexej Puškov, podľa ktorého Snowden azyl prijal. Po polhodine tento text zo svojho konta zmazal.
Venezuelský prezident Nicolas Maduro v pondelok potvrdil, že jeho krajina dostala Snowdenovu žiadosť o udelenie azylu v juhoamerickej krajine. Maduro zároveň v odkaze na USA vyzval „ríšou prenasledovaného“ muža, aby sa rozhodol, či chce do Venezuely prísť. Podobný pozitívny postoj cez víkend potvrdili ďalšie latinskoamerické krajiny spoločne s Kubou.
Práve jej pomoc bude Snowden potrebovať pri svojom presune z Moskvy, kde sa momentálne nachádza, do Caracasu. Letieť totiž bude musieť cez Havanu. Snowden však nemá cestovný pas, čim sa jeho situácia výrazne komplikuje. USA navyše sledujú odlety z Moskvy, čo dokumentuje minulotýždňový prípad bolívijského prezidenta Eva Moralesa, ktorého lietadlo pod tlakom okolností muselo namiesto v Španielsku pristáť vo Viedni, kde ho prehľadali.
Obama: Hongkonské úrady mali na letisku zadržať Snowdena
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok vyjadril čínskym predstaviteľom nespokojnosť vlády s počínaním si Pekingu v územných sporoch s jeho susedmi a taktiež s prístupom k unikajúcemu Edwardovi Snowdenovi, ktorému dovolili odcestovať z Hongkongu do Ruska.
Foto: SITA/AP, Carolyn Kaster
Obama prítomných vysokých predstaviteľov čínskej komunistickej administratívy varoval pred ďalším zastrašovaním a vydieraním okolitých krajín, s ktorými sa Peking sporí o viaceré lukratívne územia vrátane Juhočínskeho a Východočínskeho mora. Podľa Bieleho domu je potrebné použiť dialóg, no ako Obama dodal, USA sa neplánujú miešať do týchto záležitostí. Američania sa však snažia zlepšiť vojenskú spoluprácu s druhou stranou sporu, teda s Vietnamom, Filipínami či Japonskom.
Za veľké sklamanie však Washington považuje nezadržanie Snowdena na hongkonskom letisku. Na štvrtkovom rokovaní so zástupcami Číny americká diplomacia poukázala na dohodu o užšej spolupráci, ku ktorej dospeli prezidenti oboch krajín na júnovom summite G8 v Severnom Írsku. Prítomní čínski predstavitelia však potvrdili, že vláda v Pekingu rešpektuje autonómnu vládu v Hongkongu, pričom tamojšie úrady pustením Snowdena do Moskvy podľa nich zákon neporušili. USA totiž podľa informácií tamojších úradov zle uviedli Snowdenovo stredné meno, a tak sa im nepodarilo zablokovať jeho pas.
Tridsaťročného Snowdena chcú USA súdiť za odhalenie tajných americko-britských programov sledovania telefonickej a internetovej komunikácie pre potreby spravodajských služieb. Spojené štáty ho obvinili zo špionáže, krádeže vládneho majetku a nedovoleného zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Snowden mal ešte minulý mesiac odletieť z Moskvy do kubánskej Havany, do lietadla však nakoniec nenastúpil a stále sa nachádza v tranzitnej zóne na moskovskom letisku Šeremetevo, kam priletel z Havaja cez Hongkong.