Do dunajských ramien sa vracia vzácna fauna

Vo štvrtok sa to však zmenilo. Vďaka spoločnému projektu ochranárov a vodohospodárov tu opäť začala prúdiť voda. A spolu s ňou by sa do Krivín mali vrátiť aj unikátne živočíchy.

Ťažké stavebné mechanizmy pri obci Dobrohošť rozširovali prívodný kanál a urobili posledný výkop, po ktorom sa do Dunajských Krivín rozbehla voda. Táto oblasť podľa odborníkov najviac utrpela výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. „Okolité vŕbové lesy odumierajú. Na miestach, kde sa ozýval koncert vábiacich samčekov kuniek, skokanov, rosničiek, ropúch, ale aj menej známych hrabaviek, je ticho. Namiesto dlhej tmavej rúry sme preto postavili veľký otvorený kanál, ktorým sa živočíchy nebudú báť prechádzať,“ uviedla Karolína Sobeková z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Spolu s obojživelníkmi a plazmi by sa mali vrátiť aj vodné vtáky. Už o niekoľko dní, keď sa prečistí kalná voda, by sa sem mohol podľa odhadu zoológov znova nasťahovať rybárik riečny, ktorý sa živí drobnými rybami. Žaby tu bude loviť bocian čierny. Svoje hniezda by si v obnovenej trstine mohol stavať bučiačik močiarny. Predovšetkým by sa však do opäť „dýchajúceho“ lužného lesa mal vrátiť dudok. Ten ešte pred polstoročím predstavoval hojný druh obývajúci južné Slovensko. V posledných rokoch sa však ornitológom darí pozorovať len jeden či dva hniezdiace páry. V niektorých rokoch dokonca ani jeden. A to ide o monitoring rozsiahlej oblasti od Bratislavy až po Komárno.

Vďaka vode by sa mali pozviechať aj vyše 40-ročné vŕby. Tie začal vytláčať invázny druh dreviny javorovec jaseňolistý, ktorý bol do Európy zavlečený z Ameriky. Vŕby sú navyše posledným domovom ohrozených druhov hmyzu. Najväčším z nich je pižmovec hnedý. Podobá sa na skarabea, chrobáka egyptských faraónov. „Pižmovec bol zaradený medzi prioritne chránené druhy v Európe,“ upozornil zoológ Matúš Kúdela.

Tunajšie vŕby majú prívlastok hlavové a sú pamätníkom úzkeho previazania života ľudí s prírodou. „Hlavy vŕb vznikali tak, že ľudia ich orezávali. Pásol sa tu dobytok, preto ich spílili vo výške asi 2 metre. Tam už kravy nedočiahli, nezničili mladé výhonky a vŕba mohla ďalej rásť. Takýto zásah, ak sa robil pravidelne každé 2 roky, stromom predlžoval život. A miestni obyvatelia mali drevo na kúrenie,“ vysvetlil Kúdela. K orezávaniu vŕb sa ľudia podľa neho postupne vracajú aj dnes, a to aj kvôli rastúcim cenám za energie.

Privedenie vody do Dunajských Krivín je súčasťou projektu LIFE Ochrana vtáctva Podunajska, ktorý podporila Európska komisia a ministerstvo životného prostredia (MŽP). „Vítame a podporujeme všetky aktivity, ktoré smerujú k návratu vzácnej fauny do ekosystémov Dunajských luhov, jedinečných v európskom kontexte,“ povedala riaditeľka sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny MŽP Lenka Jamborová.

Pozdĺž Dunaja sa podobným spôsobom obnovujú aj ostatné vysychajúce ramená, napríklad Veľkolélske, Devínske, Karlovoveské. Koncom minulého roka sa voda vrátila aj do Medveďovského ramena, investícia stála približne 84-tisíc eur. Podľa Sobekovej sa toto územie zmenilo na nepoznanie. „Zahniezdili tam rybáriky. Počas kŕmenia sme vyrušili bociany čierne. Videli sme tam aj pár orliaka morského, ktorý tam síce nehniezdi, ale chodí do Medveďovského ramena vyhľadávať potravu. Vyzerá to nádherne. Kto tam nebol, nech sa ide sám presvedčiť.“