V Slovinsku padali hlavy. Arcibiskupov potopil hazard

Anton Stres (70) z Ľubľany a Marjan Turnšek (58) z Maribora odstúpili podľa apoštolského nuncia „vzhľadom na ťažkú situáciu mariborskej arcidiecézy“. Paragraf kanonického práva, ktorý nuncius v zdôvodnení uviedol, hovorí o „nespôsobilosti alebo inom vážnom dôvode, pre ktorý (odstupujúci) nie je schopný vykonávať svoju službu“.

Pápež slovinských arcibiskupov odvolal len niekoľko dní po tom, čo sľúbil transparentnosť vo financovaní cirkvi. Mariborská arcidiecéza sa roky púšťala do pochybných obchodov a riskantných investícií, vinou ktorých nazhromaždila dlhy v astronomickej výške 800 miliónov eur.

Podľa denníka Delo sa týmto „morálnym kolapsom cirkvi historických rozmerov“ končí vyše dvadsaťročná éra, keď po návrate majetku vyvlastneného za komunizmu chcela svoju moc upevňovať silou peňazí. „Cirkev má byť pre ľudí, nie pre peniaze,“ pripomínajú mariborské noviny Večer. Mariborská diecéza si ešte pred vypuknutím krízy vybudovala vlastné podnikateľské impérium. Jej holdingy Zvon 1 a Zvon 2 investovali, kde sa dalo: do nehnuteľností, vydavateľskej činnosti, chemického priemyslu, stavebníctva, cestovného ruchu. Nakúpili akcie najväčšieho pivovaru Laško i najväčšej siete supermarketov Mercator. Mariborská arcidiecéza finančne ovládla telekomunikačnú spoločnosť aj televíznu sieť. Na jednom z jej platených kanálov sa dokonca vysielali pornografické filmy. Muži v sutanách nad tým privierali oči, lebo takmer stotisíc predplatiteľov programu pre dospelých prinášalo nezanedbateľné zis­ky.

Kríza, ktorá roku 2009 tvrdo otriasla slovinskou ekonomikou, sa nevyhla ani biznisu fungujúcemu s požehnaním cirkevných otcov. Jej dosah bol na katolícke holdingy o to zničujúcejší, o čo ľahšie predtým na svoje dobrodružné projekty dostávali úvery od bánk i vklady dôverčivých drobných akcionárov. Po neodvratnom bankrote prišli štátne banky o stámilióny eur, čo dodnes bolestivo cíti celé národné hospodárstvo. A 65-tisíc drobných akcionárov márne čaká na návrat svojich vkladov.

Škandál prepukol už pred dvoma rokmi, keď médiá prvý raz zverejnili, akú obrovskú sekeru po sebe cirkevné holdingy zanechávajú. Pápež Benedikt XVI. síce prijal rezignáciu vtedajšieho mariborského arcibiskupa Franca Krambergera, dôvod odstúpenia však bol naformulovaný neutrálne, oveľa veľkodušnejšie ako pri Stresovi a Turnšekovi. Tí, hoci v čase hazardného dobrodružstva pôsobili po boku arcibiskupa Krambergera iba ako pomocní biskupi, dostali teraz z Vatikánu vysvedčenie o „nespôsobilosti“.