Washington na útok hľadá ďalších do počtu

Boris Latta | 31.08.2013 08:36
Sýria, chemický útok, OSN Foto:
Na snímke urobenej z videa odoberajú členovia vyšetrovacieho tímu OSN vzorky v jednej zo štvrtí Damasku, ktorá bola vystavená chemickému útoku. Jeho pôvodca je oficiálne stále neznámy.
Dvadsať chemických odborníkov OSN v sobotu ukončilo misiu v Sýrii. Po ich odchode tak už nič nestojí v ceste avizovanému plánu zaútočiť na strategické objekty v Sýrii.

Dvadsať chemických odborníkov OSN v sobotu ukončilo misiu v Sýrii. Po ich odchode tak už nič nestojí v ceste avizovanému plánu zaútočiť na strategické objekty v Sýrii. Podľa USA a niektorých ich spojencov to má byť výstraha adresovaná súčasnému sýrskemu vedeniu. Vraj aby sa „nezopakoval chemický útok“ z 21. augusta. Určitú zmenu pôvodných plánov však urobili britskí poslanci, keď premiéra Davida Camerona „vypoklonkovali“ s návrhom o účasti Londýna v „humanitárnej intervencii“, ako charakterizoval použitie sily William Hague, britský šéf diplomacie.

Jeho americký rezortný kolega Chuck Hagel na hlasovanie v Londýne reagoval síce tým, že rozhodnutie poslancov Washington rešpektuje, ale nič to vraj nezmení na jeho úsilí vytvoriť medzinárodnú koalíciu, ktorá by na údajné použitie bojového plynu odpovedala. Malo by mu v tom pomôcť aj najnovšie agentúrou Reuters avizované zverejnenie správy rozviedok o údajnom chemickom útoku v Sýrii.

Spojené štáty nechcú v Sýrii opakovať predchádzajúce chyby z Iraku. Spravodajské overenie chemického útoku pri Damašku z minulého týždňa bolo veľmi starostlivé. Vyhlásil to americký minister John Kerry, keď informoval o záveroch správy amerických tajných služieb o útoku. Z nej je podľa Kerryho isté, že minulú stredy boli pri Damasku použité chemické zbrane a že ich použil sýrsky režim proti svojim oponentom. Kerry zároveň povedal, že vinníci musia byť potrestaní a že zostať nečinný by bolo neprijateľné.

Americký prezident Barack Obama ešte neurobil konečné rozhodnutie o reakcii na údajný chemický útok v Sýrii. Považuje však túto akciu režimu v Damasku za ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov. Obama to povedal vo Washingtone počas stretnutia s prezidentmi Estónska, Litvy a Lotyšska.

Plánovaný útoku, ktorý sa zatiaľ dotkol akurát špekulácii cien ropy na svetových burzách, sa možno odkladá, ale na zdokonalení jeho plánu americká generalita ďalej pracuje. Napríklad podľa pravicovej spravodajskej televízie Fox News súčasťou pokračujúcich príprav útoku sú aj ciele mimo hlavného mesta. Logistické systémy pre chemický arzenál, zariadenia na odpaľovanie striel krátkeho doletu, ako aj postavenie delostreleckých batérií v horách mimo Damasku sú len niektoré z predpokladaných cieľov. Odborníci však upozorňujú, že dislokácia obsluhy spomínaných objektov je väčšinou už minulosťou. Sýrske jednotky aj zbraňové systémy totiž pravidelne menia svoju polohu. Aj preto viacerí experti upozorňujú, že v spomínaných cieľových objektoch môžu vládni vojaci „zabudnúť“ skladované chemické zbrane a ich nechcený zásah by mohol narobiť veľké komplikácie. Nielen politické. Sú to však zatiaľ dohady a špekulácie. V každom prípade je však už dnes isté, že ďalší vývoj okolo Sýrie sa ukáže ako najnovší skúšobný kameň zodpovednosti jednotlivých krajín za vývoj medzinárodných vzťahov v tej najcitlivejšej oblasti – v bezpečnostnej a právnej.

„Je prezident Obama rozhodnutý konať aj sám?“ kladie si otázku po štvrtkovom hlasovaní v britskom parlamente Jonathan Marcus, komentátor BBC. Ako pripomína, oficiálne miesta vo Washingtone odpovedajú kladne.

„Ibaže situácia je veľmi zložitá. Bude Obama čakať na odchod inšpektorov OSN zo Sýrie? Udrie už tento víkend? Ako môže hlasovanie v Londýne ovplyvniť rozhodovanie o rovnakom probléme na pôde Kongresu USA? Oveľa dôležitejšie je však to, čo si o útoku myslia obyčajní Američania,“ uvažuje komentátor.

Podľa najnovších prieskumov viac ako polovica obyvateľov USA nemá chuť ísť do nového vojnového dobrodružstva. Po skúsenostiach vo Vietname a neskôr v Somálsku, Iraku či neskôr v Afganistane, nehrnú sa „do útoku“ ani americkí armádni velitelia.

„Medzi politikmi panuje veľká naivita v súvislosti s povinnosťou Ameriky v zahraničnopo­litickej oblasti, ako aj desivo zjednodušeným vnímaním účinkov, ktoré môže spôsobiť nasadenie americkej vojenskej sily,“ povedal denníku The Washington Post penzionovaný generálporučík Gregory S. Newbold. Účastník invázie USA do Iraku pred desiatimi rokmi. Vtedy velil generálnemu štábu operačnej prípravy.

Podľa novín podobne rozmýšľajú aj terajší americkí velitelia. Mnohí z nich si totiž pamätajú problémy armády v Iraku a Afganistane, z ktorých sa dodnes nestačila stiahnuť.

"Nemôžem uveriť, že o tom (o útoku) prezident vôbec uvažuje,“ povedal novinárom dôstojník, ktorý rovnako ako ostatní súhlasil so zverejnením svojich názorov pod podmienkou anonymity. „Už desať rokov bojujeme proti povstalcom. Sýria má modernú výzbroj. Museli by sme sa preorientovať na konvenčnú vojnu,“ upozornil dôstojník.

Ozývajú sa však aj opačné názory, varujúce pred prípadnou nečinnosťou Washingtonu. Podľa námorného plukovníka Gordona Millera v Sýrii vraj hrozia ďalšie chemické útoky a možno aj vojenská reakcia Izraela. Odborník na problematiku Blízkeho východu na vojenskej škole US Army War College W. Andrew Terrill si tiež myslí, že doterajšie chemické útoky a chabá reakcia Západu na ne môžu byť nebezpečné.

"Nie je vylúčené, že ak sa proti tomu nepostavíme, tak to pochopia ako zelenú pre opakované použitie chemických zbraní,“ dodal Terrill.

Prípadný útok proti Sýrii vyvoláva množstvo otázok. Napríklad ako sa s takouto ťažkou batožinou vyberie prezident USA Barack Obama do Petrohradu na rokovanie G20.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ