Nemecko rozhádala výška mzdy

„Je nevyhnutná v sociálne trhovej ekonomike a navyše ide o jeden zo základných elementov ľudskej dôstojnosti,“ zdôrazňuje na svojej webovej stránke. Ľavičiari presadzujú, aby zákon stanovil, že najnižšia odmena za hodinu práce bude 8,5 eura. (Zamestnaní na plný úväzok by tak mesačne zarobili určite aspoň spomínanú štvorcifernú sumu.) Na Slovensku je minimálna mzda štvornásobne nižšia, ako znie predvolebný sľub najsilnejšej nemeckej opozičnej strany.

Nemecko je síce bohatá krajina, ale existujú v nej značné rozdiely. Za hodinu sa dá priemerne zarobiť až 23 eur, lenže mnohí sa nachádzajú hlboko pod touto sumou. „Zavedenie minimálnej mzdy by mohlo predísť poklesu príjmov v slabo platených odvetviach,“ povedal novinám Handelsblatt riaditeľ Inštitútu práce Ulrich Walwei. Zámer patrí k hlavným bodom volebného programu sociálnej demokracie.

Merkelová nesúhlasí

Vládnucim konzervatívcom sa nepozdáva úvaha o novinke. „Je to úplne zlé. Vyjednávanie o platoch nepotrebuje mať politikov, ktorí nastavia parametre rozumnej výšky mzdy, ktorá je férová pre zamestnancov a zároveň udrží pracovné miesta,“ poznamenala ministerka práce Ursula von der Leyenová pre televíznu stanicu ZDF. Spolu s kancelárkou Angelou Merkelovou sa prikláňa k tomu, aby sa dohodli odbory so zamestnávateľmi v jednotlivých spolkových krajinách. (Nemecko je jeden z mála štátov EÚ, v ktorom neexistuje celoplošne stanovená minimálna mzda.)

Konzervatívci sa tiež obávajú, že nemecká ekonomika by stratila výhodu silnej konkurencieschop­nosti. Vyššia cena práce totiž znamená drahšie produkty.

Mnohí pracujúci by privítali záruku, že za hodinu zarobia najmenej 8,5 eura. Christa Reinová z dolnosaského Braunschweigu, ktorá sa živí ako upratovačka, si len občas môže dovoliť kúpiť lístok do kina alebo na kúpalisko. „Chladnička sa mi nesmie pokaziť, pretože by som ju nedokázala nahradiť,“ posťažovala sa ďalej denníku The Guardian.

Veľa Nemcov využíva takzvané „minidžoby“. Ich zavedenie prispelo k zníženiu miery nezamestnanosti, faktom však zároveň zostáva, že slabo zarobia. Sú to pracovné úväzky, pri ktorých neplatia dane z mesačného príjmu neprevyšujúceho 450 eur. The Guardian uviedol ako príklad 26-ročného študenta histórie Daniela Kerekesa. „Robievam v supermarkete približne 16 hodín týždenne za 7,5 eura na hodinu,“ povedal mladý muž z Bochumu v Severnom Porýní-Vestfálsku. Minimálna mzda by mu pomohla. Každý mesiac by si prilepšil najmenej o viac ako 64 eur, čo nie je zanedbateľné – veď za prenájom bytu platí 280 eur mesačne, takže prídavok by mu pokryl takmer štvrtinu účtu za bývanie.

Oveľa horšie je na tom 50-ročná Anja, ktorá nechcela povedať priezvisko v obave, aby ju zamestnávateľ nevyhodil. „Som vykorisťovaná. Dostávam dve eurá na hodinu za čistenie dlážky a umývanie riadu,“ povedala agentúre Reuters obyvateľka Stralsundu zo severovýchodnej časti krajiny. Ľudia ako ona neznášajú rozprávanie o nemeckom pracovnom zázraku. Miera nezamestnanosti je síce obdivuhodne nízka – iba 5,3 percenta, ale často chýba to, čomu sa hovorí spravodlivé prerozdelenie bohatstva.

Našli by sa peniaze?

Predstava o minimálnej mzde 8,5 eura znie ako pekná sociálna predstava, lenže do úvahy treba zobrať možné riziká. Znížil by sa počet pracovných miest, pretože zamestnávatelia by nepríjemne pocítili vyššie finančné nároky zamestnancov? Toto je hlavná hrozba, ktorou narábajú odporcovia zámeru sociálnej demokracie.

Pohľad na štatistiku ukazuje, že to nie sú prázdne reči. „V rokoch 2005 až 2010 pribudlo 4,3 milióna ľudí na plný úväzok s nižšími platmi, čo je nárast o 13,5 percenta a trikrát viac ako v ostatných zamestnaniach,“ citovala agentúra Reuters z údajov ministerstva práce. Za spomínanú kategóriu sa zvyčajne označujú tí, čo zarobia menej ako dve tretiny z priemerného príjmu v Nemecku. Kritici varujú, že zavedenie minimálnej mzdy by preto mohlo viesť k prepúšťaniu z práce mnohých z týchto pracovníkov.

Jedna štúdia spred troch rokov, keď sa uvažovalo o minimálnej mzde 7,5 eura za hodinu, predpovedala, že toto opatrenie by viedlo k zániku až 840-tisíc pracovných miest. Pre úplnosť treba dodať, že približne v tucte odvetví existuje v Nemecku stanovený najnižší prípustný zárobok, a skúsenosti ukázali, že skeptici stratili pôdu pre vyhlasovanie poplachu. „Protirečí to hlavnému názorovému prúdu ekonómov, ktorí vždy vnímali minimálnu mzdu ako likvidačný nástroj pracovných miest,“ zdôraznil profesor sociológie Gerhard Bosch pre časopis The Economist. Zistenia samotného ministerstva práce totiž odhalili, že v daných odvetviach sa prejavili len zanedbateľné zlé dosahy na zamestnanosť.

Ako by mohlo vyzerať všeobecne prijateľné riešenie? Medzi podnikateľmi neexistuje iba čierno-biele videnie a takíto ponúkajú recept. Tvrdia, že platy by mohli zvýšiť, ale požadujú, aby aj štát priložil ruku k dielu. Znamená to, že chcú nižšie dane a potom môžu dať viac eur na mzdy.

Veľký sľub

Voľby v Nemecku sa uskutočnia už v túto nedeľu. Merkelová určite zvíťazí a zostane kancelárkou. Otázne je, či liberáli získajú toľko hlasov, aby sa udržali vo vláde s konzervatívcami. Ak nie, tak by mala vzniknúť veľká koalícia zložená z tábora Merkelovej a zo sociálnej demokracie. Nedá sa predvídať, či by ľavičiari v takom prípade dokázali presadiť aspoň nejaké kompromisné riešenie ohľadom minimálnej mzdy.

Možno si tak slabšie zarábajúci ľudia budú musieť počkať až na budúcnosť, keď by sa im podarilo dostať svojho človeka do kancelárskeho kresla. Nepochybne ponúkli voličom sľub, ktorý je taký silný, že ich zaväzuje splniť ho, keď sa im jedného dňa otvorí brána na vrchol štátnej moci.