Či sú ľudia odpočúvaní, prešetria poslanci

Namiesto nezávislej kontroly chce len posilniť právomoci vybraných poslancov, ktorí majú na činnosť tajných dozerať. V mimoriadnych prípadoch budú môcť o konaní alebo nekonaní spravodajcov rozhodovať dokonca predseda vlády alebo generálny prokurátor. To podľa expertov môže poslúžiť tomu, že niektoré politické kauzy sa nikdy nemusia otvoriť.

Nový zákon z dielne ministerstiev vnútra a obrany má denník Pravda k dispozícii. Nahradiť má devätnásť rokov starú legislatívu, ktorá podľa dôvodovej správy nedostatočne chráni obranu a ochranu štátu. Svedčia o tom aj početné škandály týkajúce sa tajných služieb. Za bývalej vlády sa prevalila kauza odpočúvania novinárov denníka Pravda, generálneho riaditeľa TA3 a desiatok nevinných civilistov vojenským obranným spravodajstvom. Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko (SaS) prišiel pre škandál o ministerské kreslo. Problémom je tiež únik tajných spisov a obchodovanie s nimi.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Viac kontroly, ale akej?. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Podľa návrhu nového zákona má kontrolu nad odpočúvaním a jeho zákonnosťou prebrať skupina poslancov, v ktorej bude mať zastúpenie koalícia i opozícia. Vybraní majú byť z troch parlamentných výborov, ktoré sa problematike odpočúvaní venujú, čiže z brannobezpeč­nostného výboru a kontrolných výborov pre Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Mali by mať prístup k číslam spisov, ale aj žiadostiam o odpočúvanie aj s rozhodnutiami sudcov. Aj keď samotný obsah prepisov zostane utajený, riaditeľov tajných služieb sa budú môcť pýtať na „živé“, teda ešte prebiehajúce prípady.

Vybraní poslanci sa budú zaoberať podnetmi občanov. Ak sa na poslancov obráti niekto, kto má podozrenie, že ho tajné služby sledujú alebo odpočúvajú, budú to môcť prešetriť. „Výstupom ale nebude to, že poslanci povedia sťažujúcemu sa, či bol, alebo nebol odpočúvaný, ale len to, či boli, alebo neboli porušené jeho práva,“ vysvetľuje šéf výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby Pavol Abrhan (KDH).

Ako by sa mal bežný človek dozvedieť, že je pod dohľadom tajných služieb, jasné nie je. Bývalý spravodajca, ktorý si neželá byť menovaný, hovorí, že pri súčasných technológiách to sám odhalí len ťažko „Určite neplatí poučka, že niekoho odpočúvajú vtedy, keď má v slúchadle ozvenu alebo chrapčanie,“ vraví. Nepozorovane sa podľa neho dá monitorovať napríklad e-mailová schránka či obsah počítača, hoci si to už vyžaduje náročnejšiu prácu spravodajcov.

Počet poslancov, ktorí by mali byť v kontrolnej skupine, ktorá bude riešiť aj podnety občanov, zatiaľ jasný nie je. Ministerstvá obrany a vnútra, ktoré zákon pripravovali, pôvodne navrhli počet 12. Konečné číslo by však malo vzísť až z diskusie v parlamente. Rovnako nedoriešená otázka je zatiaľ aj to, či poslanci budú musieť mať aj bezpečnostnú previerku.

„Pokiaľ kontrola nebude profesionalizovaná, nebude to dobré. Pôjdeme len z kaluže do blata. Jedinou cestou je nezávislá kontrolná inštitúcia alebo špecializovaný tím ľudí, ktorí sa v danej problematike vyznajú, sú nezávislí a sú mimo politického pôsobenia,“ hovorí bývalý štátny tajomník Ladislav Polka. Predstaviť si vie model podobný tomu, ktorý funguje v Holandsku. „Šlo by o bývalých sudcov alebo o ľudí z oblasti po skončení výkonu mandátu,“ pokračuje Polka.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný varuje, že nezávisle od počtu poverených poslancov, táto činnosť by vôbec nemala byť v rukách politikov. Vysvetľuje to tým, že ak by tajné služby prešetrovali niektorých politikov či politické strany, vybraní poslanci by o tom okamžite vedeli. Za nevhodné považuje Žitný aj fakt, že zákon chce posilniť právomoci predsedu vlády a generálneho prokurátora, ktorí by mali vo výnimočných situáciách vydávať súhlas na činnosť tajných služieb. V súčasnosti nič také nemajú.

Súčasný zákon ráta s tým, že prezident, premiér a predseda parlamentu môžu len dostávať presne vymedzené informácie o činnosti tajných. "Nechápem, prečo je v novom zákone takáto zmienka. Generálny prokurátor tu nemá čo hľadať,“ upozorňuje Žitný. Aj keď generálny prokurátor by mal podľa dôvodovej správy dozerať na zákonnosť činnosti tajných služieb, v praxi by tento bod novej legislatívy mohol činnosť spravodajských služieb pri politických kauzách skôr zabrzdiť.

Ministerstvo vnútra, ktoré zákon predkladá, komentovať detaily legislatívy nechce. „Zákon je v prípravnej fáze, ide o pracovný návrh a neprebehol ani medzirezortným pripomienkovým konaním, preto sú otázky predčasné,“ reagoval hovorca rezortu Ivan Netík.

Aj keď nový zákon je podľa informácií Pravdy už hotový, rezort vnútra s jeho predložením zatiaľ vyčkáva. Minister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že sa v súčasnosti sústreďuje na reformu štátnej správy a rozpočet. Vhodnejší čas preto podľa neho bude skôr v januári či vo februári.