Za prešľapy budú úradníci prvýkrát platiť pokuty

Opatrenie by sa však mohlo rozšíriť aj na ďalšie úrady. Ľudia sa totiž často sťažujú na nedodržiavanie lehôt či šikanovanie a byrokraciu aj pri vybavovaní sociálnych a zdravotných vecí alebo pri posudkoch od pozemkových úradov a úradov životného prostredia. Existujú prípady, keď pozemkový úrad nerozhodol o zmene užívania pozemku ani po roku, a to napriek tomu, že mal všetky podklady a zákonná lehota je 30 až 60 dní. Ktorí úradníci, okrem tých zo stavebných úradov, budú čeliť sankciám, sa ešte nerozhodlo.

Úrady tvrdia, že nemajú dosť ľudí a sú zavalené papierovačkami, ktoré vyžaduje štát. Často sa však hovorí aj o tom, že pre korupciu je časť žiadostí uprednostňovaná a ostatné potom ležia bokom. Zároveň stále viazne elektronizácia. Kým sa úrady navzájom elektronicky neprepoja, sú pokuty podľa odborníka dobrým riešením. "Nedá sa proti sankcionovaniu nič namietať, lehoty treba dodržiavať,“ poznamenal Ľubomír Plai, bývalý šéf Úradu pre štátnu službu.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka (Ne)komunálna téma.

Ak si chcete prečítať tento komentár, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Ministerstvo dopravy dá možnosť pokutovať za nedodržiavanie lehôt úradníkov na stavebných úradoch, respektíve ich najvyšších nadriadených, ktorými sú starostovia. „Vidíme cestu týmto smerom, len musíme právne doladiť to, akým spôsobom starostov pokutovať, keď povolenie v danej lehote nevydajú. Zákon musí platiť tak pre občana, ako aj pre úradníka. Keď občan musí dodržiavať lehoty, tak aj úradník,“ potvrdil pre Pravdu Tibor Németh, riaditeľ odboru územného plánovania z rezortu dopravy.

Rezort dopravy a výstavby reaguje týmto opatrením na veľký tlak verejnosti, ktorá čoraz častejšie poukazuje na to, že úrady si svojvoľne predlžujú lehoty na rozhodnutie, na stanoviská čakajú ľudia neúmerne dlho a správanie úradníkov sa im niekedy zdá ako šikanovanie. Németh tvrdí, že jediné, s čím sa ešte musia popasovať, je vyriešiť pokutovanie starostov z právneho hľadiska. Potom zapracujú novinku do stavebného zákona, ktorý bude platiť od júna 2014.

S pokutovaním starostov, na ktorých je prenesený výkon štátnej správy, má problém Združenie miest a obcí Slovenska. „Ja osobne si myslím, že zodpovedný je vedúci stavebného úradu, a nie starosta. Neviem si stále dosť reálne predstaviť vykonateľnosť takého nariadenia. Budeme to určite pripomienkovať,“ hovorí Jozef Dvonč, predseda združenia. Dvonč zároveň podotkol, že takéto praktiky na starostov by boli prvotinou.

Pokutovanie za nedodržanie termínov sa nepáči ani priamo obciam. Ako problém to vidia predovšetkým tie menšie. Vydávanie stavebných povolení ma totiž poväčšine na starosti jeden človek. „V niektorých prípadoch ľudia nestihnú dodať všetky potrebné doklady. Ak ochoriem, nemá ma kto nahradiť a dostať preto pokutu sa mi zdá nespravodlivé,“ rozpráva Júlia Trutzová zo stavebného úradu v Lozorne. Ako ďalej vysvetľuje, keď ju nebude mať kto zastúpiť a bude preto pod tlakom udelenia pokuty v časovej tiesni, môže sa stať, že urobí chybu.

Spomínaná obec Lozorno má 3-tisíc obyvateľov a pre blízkosť priemyselného parku sa tu ročne vybavujú desiatky stavebných povolení. V prípade menších obcí nie je jednoduché prijímať nových zamestnancov, lebo ich vyššie platy by museli zaplatiť občania prostredníctvom vyšších daní, čo by starostu v mnohých prípadoch mohlo stáť jeho budúce zvolenie. Problémy v pokutovaní za nedodržanie termínov však vidia aj väčšie mestá.

„Pri vydávaní stavebného povolenia či zmene územného plánu treba urobiť obhliadku priamo na mieste. Ak chceme osloviť aj všetky dotknuté strany, tak časový termín tridsať dní je v mnohých prípadoch príliš krátky,“ tvrdí Pavol Čorba, hovorca mesta Žilina. Podľa neho tak zamestnanci stavebného úradu časovú lehotu stanovenú štátom stíhajú len vďaka nadčasom. „Chcel by som poprosiť tých, čo kreujú zákony, aby sa prihliadalo aj na možnosti samospráv, lebo v mnohých prípadoch zamestnanci úradov potrebujú značný čas, aby sa vedeli objektívne vyjadriť k žiadostiam obyvateľov,“ hovorí Čorba.

Podľa oslovených samospráv by tak pokuty za nedodržanie termínov mali udeľovať len pri žiadostiach, ktoré sa dajú objektívne bez problémov vybaviť a lehota na ich vybavenie sa nedodrží. Za hranicami Slovenska sa však na stavebné povolenie čaká rozhodne kratšie ako u nás. Napríklad v susednom Rakúsku získa občan povolenie na stavbu bežného rodinného domu do mesiaca. V Českej republike zase stačí pri stavbách na bývanie do 150 m2 s jedným podzemným podlažím do hĺbky 3 metre a najviac dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím ohlásenie a nie je potrebná kolaudácia. Dokonca ak nedostanú ľudia na stavebných úradoch záporné stanovisko do 40 dní, považujú sa žiadosti za vybavené kladne.

Zo štátnych inštitúcií nevidí problémy so včasným plnením termínov napríklad Sociálna poisťovňa. „Na rozhodnutie o starobnom dôchodku má Sociálna poisťovňa 60-dňovú lehotu, ktorú sme však v praxi skrátili na 31 dní,“ argumentuje Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne. Prípadné problémy súvisia väčšinou s tým, že občania nemajú všetky doklady od bývalých zamestnávateľov potrebné na výpočet budúceho dôchodku.

„Ak nemáme dosť podkladov na rozhodnutie o žiadosti občana, konanie sa podľa zákona môže predĺžiť o ďalších 60 dní, o čom je občan písomne informovaný, respektíve sa využíva inštitút prerušenia konania, kým sa nezistia potrebné rozhodujúce skutočnosti na vydanie rozhodnutia,“ dodal Višváder. Sociálna poisťovňa totiž na výpočet penzie potrebuje vedieť obdobie dôchodkového poistenia, teda počet odpracovaných rokov a vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné.