Rusko posúva rakety na západ

Do Krasnodarského kraja v utorok dorazila jedna divízia Iskanderov, ďalšie dve ich majú nasledovať v najbližších mesiacoch, vyhlásil ruský námestník ministra obrany.

Spojené štáty medzitým vyjadrili znepokojenie nad presunom Iskanderov bližšie k východným hraniciam Európskej únie. Obavy vyjadrili aj východoeurópske štáty Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré kedysi patrili do takzvaného východného bloku a ktoré majú s Ruskom často napäté vzťahy.

„Vyzvali sme Rusko, aby nepodnikalo kroky na destabilizáciu regiónu,“ povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Marie Harfová. Poľské ministerstvo zahraničných vecí považuje konanie Moskvy za znepokojujúce a očakáva, že touto záležitosťou sa bude zaoberať Severoatlantická aliancia. Lotyšský minister obrany Artis Pabriks zas označil blízkosť ruského raketového systému za hrozbu.

Nemenovaný vysokopostavený litovský predstaviteľ však toto rinčanie zbraňami považuje skôr za psychologický ťah, ako za skutočnú hrozbu. „V tejto chvíli si nedokážem predstaviť Rusko strieľať na krajinu NATO. Je to iba predvádzanie sa so zámerom zastrašiť,“ povedal pre Reuters.

O presune Iskanderov ako prvý informoval ešte počas víkendu nemecký denník Bild. Moskva podľa neho pred približne rokom vyslala do svojej enklávy Kaliningrad blízko hranice s Poľskom a Litvou desať systémov Iskander. Ruské ministerstvo obrany správy tento týždeň nepriamo potvrdilo. „Raketové a delostrelecké sily Západného vojenského okruhu boli naozaj vyzbrojené operačno-taktickými systémami Iskander,“ citovala agentúra Interfax hovorcu ruského rezortu obrany Igora Konašenkova. „Ich rozmiestenie neodporuje nijakým medzinárodným dohodám,“ dodal. Nemenovaný zdroj z velenia ruskej armády denníku Izvestija potvrdil, že rakety sú v Kaliningradskej oblasti už rok a pol, a Moskve je preto čudné, prečo to vyvolalo rozruch práve teraz.

Rusko už dávnejšie vyhlásilo, že uvažuje nad presunutím rakiet stredného a blízkeho doletu k svojim západným hraniciam s cieľom odvrátiť prípadnú hrozbu zo strany Severoatlantickej aliancie. Má ísť o reakciu na Američanmi pripravovaný protiraketový štít, ktorý však podľa NATO nie je namierený proti Moskve, ale proti ťažko predvídateľným krajinám, ako je napríklad Irán.

Šéf Kremľa Vladimir Putin minulý týždeň vo výročnej správe o stave krajiny kritizoval Západ, že sa protiraketového štítu nechce vzdať napriek tomu, že „problém Iránu bol vyriešený“. Mal tým na mysli dohodu o obmedzení jadrového programu, na ktorú Teherán minulý mesiac pristúpil. „Sme si dobre vedomí, že tieto raketové obranné systémy sú obranné len svojím menom. V skutočnosti sú dôležitou súčasťou strategického útočného potenciálu,“ vyhlásil Putin. „Nikto by si nemal robiť ilúzie, že získa vojenskú prevahu nad Ruskom. To nikdy nedopustíme,“ do­dal.

Raketa Iskander je vysoko mobilná a veľmi presná zbraň určená na ničenie protivzdušnej a protiraketovej obrany nepriateľa. Má dosah asi 500 kilometrov a presnosť zásahu okolo piatich metrov. Čas prípravy na jej odpálenie je maximálne štvrť hodiny. Konštrukcia strely využíva technológiu Stealth, čo ju robí prakticky neviditeľnú pre radary. Pre svoju schopnosť preraziť systémy protiraketovej obrany býva označovaná za najlepšiu zbraň svojho druhu na svete.