Žilinský pluk o vojakoch: Neboli to len kolegovia, ale aj kamaráti

Pred kasárňami žilinského 5. pluku špeciálneho určenia veje čierna vlajka, úprimnú sústrasť je možné vyjadriť do kondolenčnej knihy vo vnútri kasárni, kde horia sviece pri fotkách Patrika Fraštiu a Edmunda Makovníka, ktorí v piatok zahynuli pri útoku Talibanu v uliciach Kábulu.

Piati vojaci zo žilinského pluku odišli do Afganistanu 16. novembra, návrat bol naplánovaný v júni budúci rok. „Zostava našich piatich ľudí, ktorí tam boli, bola takou prípravnou skupinou, ktorá príjme hlavnú skupinu, ktorá odchádza v januári. Pripravovali pôdu či už logistickú stránku alebo spojenie, autá a ďalšie záležitosti, aby tam hlavná jednotka mohla pôsobiť,“ uviedol veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Ľubomír Šebo.

Pre 34-ročného Edmunda Makovníka z Košíc, špecialistu na navádzanie taktického letectva, to bola druhá misia v poradí, vlani sa vrátil z Afganistanu. Patril ku skupine riadenia taktického letectva, ktorá bola včlenená k žilinským paragánom pred tromi rokmi, predtým pôsobili v inom vojenskom útvare. „Eda som poznal desať rokov, k jednotke nastúpil hneď po skočení školy. K 1. januáru sme mali oslavovať výročie, že sme ako celá jednotka spolu už desať rokov, no osud to zariadil tak, že ideme organizovať pohreb,“ hovorí kamarát zosnulého vojaka.

Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda

Edmund Makovník Edmund Makovník.

39-ročný Žilinčan Patrik Fraštia bol členom žilinského pluku takmer 12 rokov. Pred piatimi rokmi spolu s kolegami vybojovali prvé miesto v medzinárodnej súťaži elitných vojenských jednotiek a špecializovaných policajných jednotiek Antropoid. Otec 13-ročného syna bol outdoorový nadšenec, inštruktor horolezectva, venoval sa kanoistike, horskej cyklistike, offroadu. Bol na misiách v Kosove, Iraku, a po druhý raz v Afganistane.

Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda

Patrik Fraštia Patrik Fraštia.

„Pod tlakom človek spozná priateľa, a Paťo bol jeden z tých, o ktorom som vedel, že o neho sa môžem oprieť aj v tých najťažších situáciach, ktoré vonku pomerne často nastávali, keďže sme vykonávali operácie v teréne s cieľom dolapiť povstalcov,“ hovorí jeho kamarát a kolega, s ktorým bol v Afganistane v rokoch 2011 až 2012.

Podľa Šebu žilinská jednotka je atypická tým, že má špecifické poslanie, zameranie, výcvik, výber i materiál. „Vykonáva špeciálne operácie, to znamená, že malý tím ľudí je z taktickej úrovne posielaný na ciele vysokej dôležitosti, môžu to byť osoby, môžu to byť ciele, ktoré sú hospodársky a vojensky citlivé,“ približuje veliteľ.

Muži, ktorí zahynuli po útoku samovražedného atentátnika v Afganistane neboli pre ostatných len kolegami, ale najmä kamarátmi, zhodujú sa príslušníci elitnej jednotky, ktorých smrť blízkych ľudí zobrala. Sú malou komunitou, akousi rodinou úzko špecializovaných profesionálov pre špeciálne operácie, v ktorej každý každého pozná nielen po profesionálnej, ale i osobnej stránke.