Janukovyč sľúbil, že budúci týždeň pozmení vládu
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Janukovyč podľa agentúry Interfax tiež sľúbil pozmeniť nedávno prijaté sporné zákony, sprísňujúce postih demonštrantov a amnestovať všetkých zatknutých účastníkov protivládnych protestov, ktorí sa nedopustili ťažkých zločinov. Zároveň varoval, že ak sa nepodarí situáciu upokojiť po dobrom, využije na to všetkz zákonné metódy.
Ľudia žiadajú Janukovyčov odchod, tvrdí opozícia
Prezidentove sľuby ale opozíciu neuspokojili. Opozičný predák Vitalij Kličko vyhlásil, že Janukovyčova ponuka reorganizácie kabinetu už nestačí, teraz ľudia žiadajú prezidentov odchod.
„Ešte pred mesiacom by sa Majdan (námestie Nezávislosti) rozišiel, keby odstúpil minister vnútra. Ešte pred dvoma týždňami by stačilo ľudí uspokojiť demisiou vlády. Ľudia požadujú odstúpenie prezidenta,“ citovala Klička agentúra Interfax. Predseda strany UDAR pripomenul, že na doterajšie výsledky rokovaní opozície s prezidentom zareagovali kyjevskí demonštranti pískaním.
„Kabinet bude pozmenený, až sa 28. januára uskutoční mimoriadna schôdza Najvyššej rady,“ povedal Janukovyč. „Budúci utorok na mimoriadnej schôdzi prijmeme rozhodnutie o vláde, ktoré podpíšem. Zreformuje kabinet, aby sme našli z profesionálneho hľadiska optimálne zloženie. Obnovená vláda musí pracovať pre ukrajinský štát,“ zdôraznil.
Opozícia a protivládni demonštranti sa však domáhajú zrušenia protidemokratických zákonov, odstúpenia terajšieho vedenia krajiny a vypísania predčasných volieb. Vzbura proti Janukovyčovi sa z Kyjeva, kde ľudia demonštrujú už dlhšie ako dva mesiace, v posledných dňoch rozšírila už na takmer polovicu krajiny.
Janukovyč poznamenal, že zmeny v sporných zákonoch by mali byť výsledkom kompromisnej dohody s opozíciou. Vládny tábor však až doteraz v snemovni disponoval väčšinou hlasov, proti ktorej menšinová opozícia nič nezmohla.
„Budeme pokračovať v dialógu s vodcami opozície. Urobím všetko, aby som ukončil tento konflikt, aby som ukončil násilie. Ak sa to nepodarí po dobrom, uplatníme všetky zákonné metódy,“ varoval však Janukovyč počas schôdzky s predstaviteľmi cirkví a náboženských organizácií.
Prezident tiež tvrdil, že poriadkové sily zasahujú v rámci zákona, zatiaľ čo nebezpečenstvo pre verejnosť predstavujú radikáli, ktorí sa vydelili z radov opozičných demonštrantov na námestí Nezávislosti v Kyjeve a ktorí okrem iného obsadzujú úradné budovy. Úrady sa však usilujú o ďalší dialóg a hľadanie kompromisov, vyhlásil Janukovyč. Podľa jeho slov je potrebné ukončiť radikálne akcie a upustiť od okupácie ministerstiev a úradov, ktorá by mala pre Ukrajinu ničivé dôsledky.
Vládnu budovu v Kyjeve okupuje opozícia, napätie silnie na vidieku
Radikálne jadro demonštrantov v noci na piatok preniklo do budovy ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva v centre Kyjeva. Oznámili to miestne médiá.
Útočníci rozbili sklá v prízemných oknách a vo vchodových dverách a prenikli dovnútra, ochranka úrad vypratala. V západných regiónoch sa opozícia pokúša obsadiť kancelárie oblastných zastupiteľstiev. Vo Ľvove, Rovne a Ternopile boli útočníci úspešní, v Čerkasoch a Žytomyre správne budovy ubránila polícia.
Podľa agentúry Unian prenikli do sídla ministerstva poľnohospodárstva aktivisti opozičného hnutia Spoločná vec (Spilna sprava), ktorých provládne médiá označujú za ultranacionalistické. „Po rokovaní (opozície s prezidentom Viktorom Janukovyčom) vyšlo s definitívnou platnosťou najavo, že sľubovaný útok je potrebné organizovať samostatne. Spoločná vec obsadzuje ministerstvo poľnohospodárstva,“ napísal vo Facebooku vodcu hnutia Oleksandr Danyľuk.
Členmi hnutia Spoločná vec sú podľa denníka Ukrajinská pravda bývalí aktivisti národne orientovanej strany Sloboda, tých jej vodca Oleh Ťahnybok zo strany vylúčil za „nevhodné správanie“. Na začiatku protivládnych demonštrácií začiatkom decembra členovia hnutia Spoločná vec spolu s aktivistami organizácie Pravý sektor obsadili budovu kyjevskej radnice, ktorú demonštranti držia dodnes.
Danyľuk v piatok novinárom oznámil, že v budove ministerstva poľnohospodárstva zriaďuje „štáb národnej gardy“. Správy aktuálnych ukrajinských novín potvrdzujú radikalizáciu opozície na západe krajiny, kde už vo štvrtok protivládni demonštranti obsadili sídla oblastných zastupiteľstiev vo Ľvove a Rovne. V noci v ich okolí vyrástli barikády, ktoré stúpenci opozície vystavali z obavy pred útokom zásahových jednotiek. Vo Ľvove demonštranti blokujú výjazdy z kasární polície a armády, aby zabránili ich prípadnému nasadeniu v Kyjeve.
Dôležitý úrad šéfov oblastí, obdobný županom, je pod kontrolou ukrajinského prezidenta, ktorý vedenie oblastí v súlade s ústavou sám vymenuje. Na západe krajiny, kde má prezidentská Strana regiónov slabý vplyv, sú správcovia oblastí často považovaní za nepriateľských exponentov režimu.
Pokusy o obsadenie oblastných samospráv sa v noci odohrali v ďalších troch mestách v západnej a centrálnej časti Ukrajiny. Vo štvrťmiliónovom ternopile vzdialenom približne 120 kilometrov východne od Ľvova bol útok demonštrantov úspešný.
V Čerkasoch a Žytomyre v strednej Ukrajine ale policajti tlaku opozície neustúpili. V Čerkasoch polícia zadržala na 60 ľudí, ktorým za masové poburovanie a útok proti štátnemu majetku hrozia až šesťročné tresty. Niekoľko desiatok ľudí zatkli aj v Žytomyre.
Verejnosť počas dňa šokovalo video, na ktorom policajti vypočúvajú nahého muža stojaceho v snehu. Na jeho tele sú viditeľné podliatiny. Policajti zadržaného bili a fotografovali sa s ním. Ministerstvo vnútra sa za správanie „mužov oblečených do policajných uniforiem“ ospravedlnilo a sľúbilo, že incident vyšetrí. Teploty sa teraz v Kyjeve pohybujú pod hranicou desiatich stupňov mrazu.
Protivládne demonštrácie sa rozšírili aj na východ krajiny, do miliónového Donecka ležiaceho neďaleko ruských hraníc. Opozičné akcie tam podľa kyjevského rozhlasu podporili hlavne fanúšikovia miestneho futbalového klubu Šachtar.
Hlavnou baštou odporcov opozičných akcií zostáva juhoukrajinský Krym, kde má veľkú námornú základňu v dlhodobom prenájme Rusko. Veľká väčšina miestneho obyvateľstva hovorí po rusky.
Krymský autonómny parlament vyzval prezidenta Janukovyča, aby v krajine bezodkladne vyhlásil výnimočný stav. „Ako rakovinový nádor sa násilie z kyjevského Majdanu šíri do ukrajinských regiónov,“ varovali krymskí poslanci. Žiadajú, aby Kyjev prestal financovať vzdorujúce regióny, kde „extrémisti a banditi“ násilím okupovali sídla oblastných orgánov.
Füle rokuje s Janukovyčom, má tlmočiť ‚jasné stanovisko‘ EÚ
Janukovyč sa stretol s komisárom pre rozšírenie Európskej únie Štefanom Fülem, ktorý pricestoval do Kyjeva na dvojdňovú návštevu. Oznámila to bez ďalších podrobností prezidentská kancelária. Füle chce podľa bruselských diplomatických zdrojov v besede s Janukovyčom zastávať jasné stanovisko. V Kyjeve má tlmočiť názor, že akcie proti demonštrantom sú neprípustným porušovaním ľudských práv a dôvodom na vážne obavy.
Eurokomisár bude na Ukrajine rokovať dva dni, zísť sa má aj s lídrami opozičných strán a zástupcami občianskej spoločnosti. Na jeho rokovanie bude budúci týždeň vo štvrtok nadväzovať návšteva ministerky zahraničia EÚ Catherine Ashtonovej.
Tlak Západu na ukrajinské vedenie má podporiť aj intervencia rôznych členských štátov dvadsaťosmičky. K pohovoru na ministerstve zahraničia a na vysvetlenie vývoja v Kyjeve majú pozvať veľvyslancov Ukrajiny v Berlíne a Paríži. Poľský prezident Bronislaw Komorowski varoval kyjevské úrady, že sankcie proti nim môžu byť vyhlásené „v ktoromkoľvek okamihu“.