Lipšic: Polícia Olejníka nezadržala, aj keď bol na neho vydaný zatykač
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V piatok o tom informoval na parlamentnom brannobezpečnostnom výbore nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic. Podľa neho policajti Olejníka kontrolovali, keď sa vracal z Poľska na Slovensko. Bolo to mesiac po tom, čo bol na neho vydaný zatykač. Táto informácia sa nachádza podľa Lipšica aj v súdnom spise.
Napriek tejto informácii výbor neschválil návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi. Za vyslovenie nedôvery boli štyria opoziční poslanci. Proti hlasovali siedmi poslanci Smeru. Borec bude v parlamente odvolávaniu čeliť po druhýkrát v tomto volebnom období. Opoziční poslanci v piatok podali návrh na vyslovenie nedôvery Borecovi pre dovolanie, ktoré minister spravodlivosti podal v kauze bývalého košického komunálneho politika Františka Olejník, odsúdeného za korupciu na päť rokov nepodmienečne. Komunálny poslanec kandidoval v koalícii, v ktorej bola aj jediná vládna strana Smer. Lipšic sa domnieva, že Borec bol pri podaní dovolania zavedený, ale nesie za jeho podanie zodpovednosť.
Lipšic pri zdôvodnení návrhu argumentoval tým, že dovolanie je takmer identické s návrhom, ktorí podali Olejníkovi právnici. Dokonca sú podľa neho v dovolaní opísané aj právne chyby, ktoré boli aj v žiadosti. Hlavný dôvod dovolania spočíval podľa Lipšica v tom, že v Olejníkov prospech neboli vykonané všetky dôkazy. „Keď sme sa na výbore pýtali pána ministra, aký dôkaz nebol vykonaný, nevedel uviesť žiaden,“ konštatoval exminister vnútra a spravodlivosti.
Opoziční poslanci podali 19. marca návrh na vyslovenie nedôvery Borecovi. Predseda NR SR je povinný zvolať schôdzu ak o ňu požiadajú poslanci do siedmich dní od podania návrhu. Podľa Boreca je zvolanie mimoriadnej schôdze pre jeho dovolanie absurdné. Myslí si, že bude škandalizovaný len preto, že si dôsledne plní svoje zákonné povinnosti.
O Borecovom dovolaní v kauze F. Olejníka by sa mohlo rozhodnúť 7. apríla
Verejné zasadnutie, na ktorom sa bude rozhodovať o dovolaní ministra spravodlivosti Tomáša Boreca v kauze bývalého košického poslanca Františka Olejníka, vytýčil Najvyšší súd (NS) SR na 7. apríla. Pre TASR to potvrdila Kancelária predsedu NS SR.
Borec vysvetľoval svojej dovolanie na pôde NR SR aj v utorok (18.3.), kedy sa ním zaoberal Ústavnoprávny výbor NR SR. Minister vtedy priznal, že jeho argumenty možno nie sú také silné a že dovolanie v prípade Olejníka podal z opatrnosti. Zároveň tvrdil, že po preštudovaní spisu zistil závažné chyby vo vyhodnocovaní dôkazov a vzniklo u neho presvedčenie, že súdy sa s viacerými skutočnosťami a dôkazmi nevysporiadali dostatočne. „Preto som považoval za potrebné podať dovolanie. Skutok, za ktorý bol odsúdený, bol popísaný veľmi neurčito a spáchanie skutku bolo preukazované výlučne nepriamymi dôkazmi,“ argumentoval.
Borec čelil návrhu na odvolanie aj začiatkom roka 2013 po tom, ako vládny Smer zamietol mimoriadnu schôdzu k stavu v justícii. Premiér Robert Fico ju vtedy označil za zbytočnú, podľa neho opozícia len politikárčila. Aby opozícia mohla na pôde parlamentu hovoriť o problémoch v súdnictve, navrhla odvolať Boreca.
Podľa obžaloby mal nájomca budovy na Hlavnej 33 v Košiciach Maskaľ prostredníctvom Mraska sľúbiť vtedajšiemu mestskému poslancovi Olejníkovi úplatok vyše 11-tisíc eur za to, že zabezpečí, aby mu budovu mesto výhodne predalo.
Mestské zastupiteľstvo predaj budovy za vyše 182-tisíc eur odhlasovalo v marci 2008, trhová cena budovy však mala byť takmer 400-tisíc eur.
Pôvodne v tejto kauze stíhali aj ďalšieho bývalého košického poslanca Petra Cengela, avšak súd ho spod obžaloby oslobodil, pretože sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Verdikt v Olejníkovej kauze je právoplatný od 25. apríla minulého roku, kedy odvolania obžalovaných voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zamietol NS SR.
Okrem Olejníka boli v tomto prípade odsúdení aj podnikatelia Jozef Maskaľ a Marián Mrasko, ktorí dostali podmienečné tresty. Maskaľa potrestal ŠTS dvojročným trestom s podmienečným odkladom na tri roky a Mraska rovnakým trestom väzenia, ale s podmienečným odkladom na dva roky.
Tresty boli pritom prísnejšie ako pri prvom odsúdení v apríli 2010, ktoré neskôr NS SR zrušil. Olejníka vtedy potrestali tromi rokmi väzenia s podmienečným odkladom na tri roky, trojročným zákazom stretávať sa s obžalovanými, päťročným zákazom činnosti v samosprávnych orgánoch a peňažný trest 5 000 eur. Maskaľ vtedy dostal peňažný trest 7 000 eur a Mrasko 3 000 eur.