Ruský energetický gigant odmieta spätný tok zo Slovenska

Miroslav Čaplovič, Pravda | 11.04.2014 12:30
Kapušany, kompresorová stanica, plyn Foto:
Najvýznamnejšia kompresorová stanica SPP na slovensko–ukrajinských hraniciach je vo Veľkých Kapušanoch.
Z Ruska sa ozývajú hlasy, ktoré spochybňujú možnosť spätného toku plynu na Ukrajinu, pričom pochybujú o ochote Slovenska začať s touto technickou operáciou.

Pozadie je podľa niektorých výrokov z Moskvy jednoznačné – obava z drahšieho ruského plynu pre slovenské firmy a domácnosti. Plynárenský gigant Gazprom zdôrazňuje, že energetická surovina v tranzite je jeho vlastníctvo. Rustam Tankajev, hlavný odborník Zväzu ruských plynárensko–ropných priemyselníkov, tvrdí, že poskytnúť reverzný plyn Ukrajine by znamenalo porušenie zmluvných záväzkov, čo by mohlo viesť k uvedenému zdraženiu.

„Slovensku preto neveľmi chce hrať tieto hry. Viac ako rok už vedie rozhovory o reverze a zakaždým predloží drsné podmienky, aby sa vyhlo spätnému toku. Nazdávam sa, že vyhlásenie, že Ukrajina musí postaviť prípojku, je ďalší slovenský trik,“ povedal Tankajev pre portál Expert. Napojenie na ukrajinský plynovod by malo viesť z Veľkých Kapušian.

Sergej Čižov, šéf Ruského plynárenského zväzu, sa prikláňa k názoru, že reverz je právne takmer nemožný. „Podľa platných zmlúv môže Slovensko poskytnúť Ukrajine spätne plyn iba s povolením Gazpromu, ktorý sotva dá súhlas,“ upozornil pre zmienený portál. Samotný energetický gigant potvrdzuje, že sa mu plán s reverzom vôbec nepozdáva. „Vzniká otáznik nad zákonnosťou takýchto dodávok plynu,“ vyhlásil Alexej Miller, riaditeľ Gazpromu, pre televíznu stanicu Rossija–24.

Noviny Kommersant poukázali na ďalší problém: „Ukrajine sa dosiaľ nedarí dohodnúť sa na reverzných dodávkach, pretože Gazprom si rezervoval približne 80 percent výkonu plynovodného systému vo Veľkých Kapušanoch.“

Škoda 10 miliárd

Kyjev si sľubuje od spätného toku úsporu prinajmenšom 100 amerických dolárov (USD) za každých tisíc kubických metrov plynu v porovnaní so zvýšenou cenou od Gazpromu, ktorá po novom dosahuje 485 USD. Brusel by preto privítal, keby Bratislava našla spôsob, ako pomôcť novému prozápadnému vedeniu.

„Ak Európska únia nezatlačí na Slovensko, aby sprístupnilo reverz, tak ekonomická škoda pre Ukrajinu bude ročne vyčíslená na 10 miliárd USD,“ zdôraznil analytik Erik Najman pre denník Novyje Vedomosti. Na opačnej strane je otázne, či Ukrajina dokáže zabezpečiť prepravu ruského plynu západným odberateľom vrátane Slovenska. Najnovšie prestala dopĺňať podzemné zásobníky. V prípade dramatického poklesu tlaku by sa zopakovala situácia zo začiatku roka 2009, keď nebola schopná uskutočňovať tranzit.

„Ukrajina začína parazitovať na preprave plynu do Európy. Minister energetiky Jurij Prodan fakticky hovorí Bruselu, že peniaze chýbajú, Rusi nás dusia a ak chcete mať v zime plyn, choďte do Moskvy a dohodnite sa, lebo to nie je náš bolehlav,“ noviny Vzgľad citovali Konstantina Simonova, riaditeľa Fondu národnej energetickej bezpečnosti.

Repríza krízy?

Rusko už varuje EÚ, že kým tá sa zaoberá otázkou spätného toku, mala by sa viac zamyslieť nad tým, aby nenastala repríza z roku 2009, keď Ukrajina brala pre seba plyn určený iným štátom. „Situácia by sa mohla zopakovať. Rusko a EÚ sa musia dohodnúť na ekonomickej pomoci pre Ukrajinu prostredníctvom Medzinárodného menového fondu,“ povedal denníku Izvestia Ivan Gračov, šéf parlamentného výboru pre energetiku.

Ukrajina má teraz v zásobníkoch len 6,5 miliardy kubických metrov plynu. „Pred príchodom zimného obdobia potrebuje doplniť 11,5 miliardy, čo ju bude stáť 4 až 5 miliárd USD,“ podľa agentúry ITAR–TASS to odhadol Vitalij Markelov, zástupca šéfa Gazpromu. Pre Ukrajinu to bude vlastne nemožné bez zahraničnej pomoci.

„V marci sme nedostali ani cent,“ odkryl Markelov nulový finančný tok platieb z Kyjeva za plyn. „Ukrajina nám zaň dlhuje už viac ako 2 miliardy USD, pričom jej celková zadlženosť k Rusku je 16,6 miliardy USD,“ povedal podľa novín Rossijskaja Gazeta premiér Dmitrij Medvedev. Kyjev by chcel rokovať o návrate k nižšej cene, ale Gazprom nemá v pláne sadnúť si k rokovaciemu sto­lu.

Finančnú injekciu, ktorú spomenul poslanec Gračov, nevidí optimisticky Vladimir Čižov, ruský veľvyslanec pri EÚ v Bruseli. „Ukrajine sa nepodarí získať úver od Medzinárodného menového fondu na nákup nášho plynu. Fond potrebuje vedieť, ako bude Kyjev splácať pôžičku, lenže nedokážu vrátiť peniaze,“ citoval ho portál Expert.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ