Harabin už predsedom Najvyššieho súdu nebude

bm, vv, Pravda | 19.05.2014 15:23, aktualizované: 
Štefan Harabin Foto: ,
Kandidát na predsedu NS SR Štefan Harabin počas predstavenia svojho programu.
Všetko zostalo po starom. Dramatická voľba predsedu Najvyššieho súdu a zároveň predsedu Súdnej rady sa v pondelok v Sobranciach skončila fiaskom. Ani jeden z troch kandidátov Zuzana Ďurišová, Jana Bajánková a Štefan Harabin nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Do 120 dní tak musí Súdna rada vyhlásiť nové voľby. Ani jeden zo súčasných kandidátov sa na nich už nebude môcť zúčastniť. To znamená, že sudcovia budú navrhovať nových kandidátov.

Štefan Harabin bude na čele Najvyššieho súdu do 23. júna, keď sa končí jeho funkčné obdobie. Do zvolenia nového predsedu Najvyššieho súdu bude tejto inštitúcii šéfovať podpredsedníčka súdu Jarmila Urbancová. Súdna rada však zostane bez šéfa, kým si rada nezvolí nového.

Situácia v okolí kultúrneho domu v Sobranciach...
Situácia v okolí kultúrneho domu v Sobranciach...
+3Situácia v okolí kultúrneho domu v Sobranciach...

Predsedu Najvyššieho súdu v pondelok volili v dvoch kolách. V prvom členovia Súdnej rady dali najviac – 7 hlasov Štefanovi Harabinovi, Jana Bajánková dostala 5 a Zuzana Ďurišová 3 hlasy. V druhej voľbe, do ktorej postúpili dvaja s navyšším počtom hlasov, získal Harabin 6 a Bajánková 5 hlasov.

Asi pol hodiny pred začiatkom zasadnutia Súdnej rady postávali pred strediskom okrem miestnych zvedavcov aj protestujúci. "Nie raz sme už podnikali akcie, kde sme lobovali za zmeny v justícii. Lebo často rozhoduje to, kto má akého právnika, aké známosti, a to je jednoducho neprijateľné. Vinu za tento stav v justícii pripisujeme zlej personálnej politike. V nej hrá kľúčovú úlohu práve predseda Najvyššieho súdu,“ zdôvodnil aktivista Andrej Lúčny, ktorý do Sobraniec pricestoval z Bratislavy.

Prečítajte si aj glosu Petra Javůrka Koniec Harabinovej éry?

Dlho očakávané zasadnutie rady sa začalo za sprievodných zvukov zbíjačiek. Mesto totiž stredisko rekonštruuje. Súdnu radu usadili organizátori na javisko, v hľadisku sa zišlo niekoľko desiatok pozorovateľov, ktorých postupne ubudlo. Úvod rady bol totiž zmätočný a rozpačitý. Po dvoch prestávkach, keď sa členovia rady nevedeli zjednotiť na tom, či voliť nového predsedu, alebo nie, napokon k voľbe pristúpili.

Tá sa začala predstavovaním jednotlivých kandidátov, ktorým neskôr členovia rady kládli otázky. Žreb určil, že ako prvá predstúpila pred členov Súdnej rady Zuzana Ďurišová. Hovorila o niektorých praktikách nielen na Najvyššom súde, ale všeobecne v súdnictve. "Sú medzi nami aj takí sudcovia, ktorí kazia meno,“ povedala. Podľa nej na Najvyššom súde panuje autoritatívne vedenie Štefana Harabina. Navyše boli podľa nej zastrašovaní aj sudcovia, čo sa malo prejaviť aj na podpore sudcov, o ktorej hovoril Harabin.

Ako ďalšia prišla na rad Jana Bajánková, ktorá chce podľa vlastných slov, aby bol Najvyšší súd SR skutočnou autoritou. "Najvyšší súd potrebuje kultivovanejší spôsob riadenia. Nechcem poprieť to dobré, čo tu bolo a je, ale treba poukázať aj na nedostatky,“ povedala v úvodnej reči Bajánková. Dodala, že má záujem na tom, aby sa všetci spojili pre dobro veci. "Ponúkam nový, kultivovaný spôsob riadenia. Namiesto konfliktov potrebujú sudcovia lepšie podmienky,“ argumentovala Bajánková. Na otázku, čo by urobila ako prvé, uviedla, že by nasledoval finančný a personálny audit.

Štefan Harabin poukazoval na svoje úspechy v tejto funkcii za posledných päť rokov. Nezabudol povedať, že má podporu 75 percent sudcov, čo tu podľa neho nebolo. Člen Súdnej rady Imrich Volkai sa ho opýtal, čo hovorí na to, že zastrašoval sudcov pred svojou voľbou a či by vedel vysvetliť kauzu Sadiki. "Viete si predstaviť, že by som ovplyvnil šesťdesiat sudcov a kázal im, koho majú voliť? Veď mnohí z nich sú už v dôchodkovom veku a tým pádom z koho majú mať strach? Sú to fámy,“ tvrdil Harabin. Čo sa týka kauzy Baki Sadiki, povedal: "Pokiaľ viem, dostal 22 rokov. Nepoznám ho a ani nikdy predtým som ho nepoznal, vysvetlil som to už pri minulej voľbe,“ zdôraznil Harabin. Priznal, že pozná len Sadikiho manželku. Kvôli tomu podal aj námietku sám voči sebe na materskom senáte. Harabin pred začiatkom voľby predsedu Najvyššieho súdu potvrdil, že pôvodne naozaj uvažoval o tom, že sa vzdá kandidatúry v prospech Jany Bajánkovej. "Ale to už by som sudcom nemohol nijako vysvetliť, že som sklamal ich dôveru. To číslo 75 percent je také vážne, že som to nemohol odmietnuť,“ myslí si Harabin.

Dodal, že ho nezaujíma dôvera politikov alebo politických strán, parlamentu či aktivistov. Podľa neho nejde o parlamentné voľby, ale voľby predsedu Najvyššieho súdu. Pripustil, že nedávno s ním hovoril aj premiér Robert Fico s tým, že mu odporúča, aby nekandidoval. "Priatelia sme naďalej, ale ja som mu povedal, že dôveru sudcov nemôžem sklamať.“ Povedal, že názor politika pre neho v tomto prípade nie je dôležitý, lebo politik nesmie navrhovať sudcu.

Novozvolený predseda či predsedníčka Najvyššieho súdu by nemali šéfovať celej justícii ďalších päť rokov. Ak parlament schváli novelu ústavy, funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady sa oddelia. Predseda Najvyššieho súdu by však zostal členom rady, ale neviedol by ju. Naopak, predseda Súdnej rady by získal postavenie prvého muža justície s rozsiahlymi právomocami týkajúcimi sa nielen personálneho obsadzovania súdov, či návrhmi na disciplinárne trestanie sudcov, ale mohol by na Ústavnom súde napadnúť zákony týkajúce sa justície. To by mohlo na roky, až kým nerozhodne Ústavný súd, znefunkčniť zmeny v súdnictve.

Súdnej rade sa po novelizácii ústavy rozšíria právomoci a pod palcom bude mať aj vyhodnocovanie tzv. previerok spoľahlivosti sudcov. To znamená materiály, ktoré o ich stykoch, kontaktoch, kontách v bankách, majetku či dôvodoch na ich vydieranie, získa od polície a tajnej služby. Dnes rozhoduje Súdna rada okrem návrhov na vymenovanie nových sudcov, návrhoch na odvolávania sudcov v dôchodkovom veku aj o návrhoch sudcov, ktorí majú zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách. Tiež o členoch disciplinárnych senátov, či kandidátoch do výberových komisií pri výberových konaniach na funkcie sudcov, o dočasnom a trvalom prekladaní sudcov na iný súd.

Predsedu Najvyššieho súdu po jeho zvolení vymenúva prezident. To znamená, že táto úloha už zostane Andrejovi Kiskovi.

Šéf Najvyššieho súdu ako etalón kvality súdnictva

Predseda Najvyššieho súdu je prvým mužom justície a jeho rozhodnutia majú dosah na systém súdov v štáte. „Šéf Najvyššieho súdu je jeho reprezentantom nielen dovnútra, ale aj navonok. Zúčastňuje sa všetkých dôležitých stretnutí sudcov a úroveň jeho vystupovania je vnímaná ako etalón kvality súdnictva,“ upozornil ústavný právnik Peter Kresák.

Medzi úlohy predsedu Najvyššieho súdu patrí vymenúvanie a odvolávanie predsedov kolégií a ich zástupcov. Vymenúva tiež predsedov senátov Najvyššieho súdu. Podáva návrhy na odvolanie z funkcie sudcu Najvyššieho súdu. Určuje rozvrh práce súdu, vydáva organizačný a kancelársky poriadok. Podáva tiež návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom Najvyššieho súdu. Jednou z agend, ktorú citlivo vníma nielen verejnosť, ale aj samotní sudcovia, je vplyv šéfa súdu na rozdeľovanie odmien.

Peter Kresák vysvetlil, že so správou Najvyššieho súdu súvisí množstvo vecí, niekedy aj zásahy do prideľovania jednotlivých agend jednotlivým sudcom v senátoch podľa potreby. „Samozrejme, je to limitované zákonom, ale je tam istý priestor, ktorý je dôležitý. Predseda Najvyššieho súdu môže ovplyvniť zloženie senátov, tým pádom môže nepriamo ovplyvniť aj rozhodovanie Najvyššieho súdu. Vieme, že tam boli v minulosti kauzy, ktoré vyvolávali otázky,“ poznamenal Kresák.

Podľa advokáta Ondreja Mularčíka Najvyšší súd ako najdôležitejšia inštancia v sústave súdnictva udáva v justícii určitý tón. „Na Najvyššom súde sa tvoria judikáty a môže zaujímať výklad k zákonom. Je to tiež inštancia, ktorá je dovolacím orgánom proti rozhodnutiam, ktoré sú už právoplatné,“ priblížil advokát. Podľa neho tak ide o orgán, ktorý môže aj rušiť právoplatné rozhodnutia nižších súdov.

Okolo voľby predsedu Najvyššieho súdu sa kandidatúrou Štefana Harabina vytvorila hektická atmosféra. Stala sa dokonca súčasťou prezidentskej kampane a politických stanovísk. Proti kandidatúre Harabina sa ozvali mimovládne organizácie. Podľa advokáta Mularčíka ak je ktokoľvek korektne navrhnutý za šéfa Najvyššieho súdu, môže sa o funkciu uchádzať. To, že voľbu šéfa Najvyššieho súdu kriticky komentujú aj politici, považuje za zvláštne, pretože je vecou práve samotných politikov, aké pravidlá pre kandidátov nastavia v parlamente. (su)

Kto kandidoval

Štefan Harabin: O šéfa Najvyššieho súdu bojoval už štvrtýkrát

Štefan Harabin Foto: SITA, Ivan Fleischer
Sobrance, Najvyšší súd, Štefan Harabin Štefan Harabin

Predsedom Najvyššieho súdu je Štefan Harabin (57) už druhýkrát. V roku 1998 ho do tejto funkcie zvolil parlament na návrh Mečiarovej vlády. V roku 2003 sa o tento post pokúšal opäť, ale nevyšlo mu to. Za predsedu zvolila rada Milana Karabína, ktorý šéfoval súdu pred Harabinom. V roku 2006 po voľbách, ktoré vyhral Smer, ho navrhol koaličný partner HZDS na čelo rezortu spravodlivosti. Z toho postu sa neúspešne usiloval o miesto ústavného sudcu. Prezident Ivan Gašparovič ho spomedzi kandidátov na túto funkciu nevybral. Ešte za svojho ministrovania Harabin znovu kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu. Súdna rada ho zvolila v júni 2009 a hneď na druhý deň prijal prezident Gašparovič jeho demisiu z postu ministra spravodlivosti a vzápätí ho vymenoval za predsedu Najvyššieho súdu. Teraz na túto pozíciu kandiduje štvrtýkrát.

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa justíciou už v roku 2009 protestovali pri jeho opätovnému zvoleniu. Harabinovi mimovládky, ale aj sudcovia zo Združenia za otvorenú justíciu vyčítali, že z disciplinárnych konaní podaných Harabinom na viacerých sudcov sa stáva prostriedok na ich odstránenie z justície alebo na ich vystrašenie a šikanovanie. Spoločným menovateľom mala byť pritom kritika Harabina. Na týchto konaniach sa zúčastnili aj viacerí veľvyslanci Európskej únie. V roku 2010 Radičovej vláda zrušila odmeňovanie sudcov, aj na základe toho, že Harabin odmeňoval najmä svojich blízkych podriadených. Odmenu takmer milión korún udelil aj sám sebe. V roku 2001 to bolo 420-tisíc a o rok neskôr 685-tisíc korún.

Hoci bojoval proti zrušeniu Špeciálneho súdu, po svojom návrate na Najvyšší súd využil svoju právomoc a ustanovil sa za člena dovolacieho senátu, ktorý rozhoduje o rozsudkoch Špecializovaného trestného súdu. Za to získal príplatky vo výške 1 600 eur mesačne.

Harabin sa ako minister pokúsil zmenou zákona zabrániť nebankovkám uzatvárať úžernícke zmluvy. Stanovil strop úverov na základe ročnej percentuálnej miery nákladov. Nebankovky to však v praxi obchádzali. Harabin podľa prepočtov mimovládiek vysúdil počas niekoľkých rokov od médií za to, že mali poškodiť jeho česť, vyše 164-tisíc eur, súd mu pri žalobe prisúdil odškodnenie aj od Generálnej prokuratúry vo výške 150-tisíc eur. Spor však nie je ukončený.

Na Ústavnom súde leží viacero disciplinárnych konaní na Harabina, ktoré naňho podala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pre údajné viaceré pochybenia a porušenie zákona. Harabin podľa nej porušil zákon aj v súvislosti s viacerými zmenami senátov. (odu)

Jana Bajánková: Antidiskriminačú žalobu proti štát nestiahla

Jana Bajánková Foto: SITA, Ivan Fleischer
Jana Bajánková, Najvyšší súd, Jana Bajánková

Sudkyňou Najvyššieho súdu je Jana Bajánková (55) už 17 rokov. Šéfkou Občianskoprávneho kolégia sa stala, keď Najvyššiemu súdu šéfoval Štefan Harabin. Bajánková je od roku 2007 aj členkou Súdnej rady. Do tej ju zvolili sudcovia druhým najvyšším počtom hlasov. Dostala ich 568 z 1 160. Známa je aj v odborných kruhoch – publikuje, prednáša na Justičnej akadémii aj na súkromnej vysokej škole práva. Je členkou rekodifikačnej komisie, ktorá pripravuje nové kódexy občianskeho práva. Jej dcéra sa tento rok stala sudkyňou na bratislavskom okresnom súde.

Bajánková patrí k vyše 700 sudcom, ktorí podali antidiskriminančné žaloby a v nich žiadali od štátu 67-miliónové odškodnenie za to, že mali nižšie platy ako sudcovia Špecializovaného súdu. Jana Bajánková patrila k 11 sudcom Najvyššieho súdu, ktorí v roku 2011 v prípade odškodného uspeli na bratislavskom okresnom súde. Ten im priznal takmer milión eur. Aj napriek kritike sudkyňa svoju antidiskiminančnú žalobu proti štátu nestiahla.

Takisto hlasovala v Súdnej rade v marci 2012 za uznesenie, v ktorom rada konštatovala, že podávanie antidiskriminačných žalôb sudcami bolo iba realizáciou neodňateľného základného práva prislúchajúceho každému občanovi. Odvolávala sa pritom na nález Ústavného súdu.

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa stavom justície, ale aj viacerí kolegovia Bajánkovej vyčítajú, že v Súdnej rade, ale ani na Najvyššom súde nikdy neprotestovala proti krokom predsedu Štefana Harabina. Naopak, väčšinu z nich podporila. Z majetkových priznaní sudcov, ktoré zverejnila Národná rada SR, vyplýva, že v roku 2009 patrila k štyrom najlepšie plateným ústavným činiteľom. Jej príjem v tom roku bol viac ako 75-tisíc eur. Aké boli jej príjmy po zrušení odmeňovania sudcov, sa pre technickú odstávku webovej stránky Súdnej rady nedá v súčasnosti zistiť. (vv)

Zuzana Ďurišová: Chcela na Najvyšší súd vrátiť spravodlivosť

Zuzana Ďurišová. Foto: Boris Macko, Pravda
Zuzana Ďurišová, sobrance, Najvyšší súd Zuzana Ďurišová.

Kandidátka združenia Za otvorenú justíciu Zuzana Ďurišová (64) je sudkyňou Najvyššieho súdu 22 rokov. Do roku 2010 viedla Obchodné kolégium tohto súdu. Po kritike Štefana Harabina, ktorý z funkcie ministra spravodlivosti prešiel rovno na post predsedu Najvyššieho súdu, podala s ďalšími kolegami sťažnosť na Ústavný súd. Harabin ju neskôr po svojom nástupe preradil na Správne kolégium, kde je dodnes predsedníčkou senátu.

Združenie Za otvorenú justíciu pri navrhovaní jej kandidatúry upozornilo, že Ďurišová svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania predsedu Najvyššieho súdu a straty dlhoročnej špecializácie. Ďurišová v rokoch 2004 až 2007 šéfovala Justičnej akadémii a dnes sa venuje nielen publikačnej činnosti, ale prednáša aj študentom práva na súkromnej vysokej škole.

Ona sama v súhlase so svojou kandidatúrou, ale aj vo viacerých rozhovoroch pre médiá uviedla, že „pomery na Najvyššom súde sú pre ňu dlhodobo neznesiteľné, a preto prijala ponuku kolegov“. Chce na Najvyšší súd vrátiť spravodlivosť a vytvoriť sudcom taký priestor, aby sa cítili slobodní a nezávislí. Najvyššiemu súdu je podľa nej potrebné vrátiť autoritu a dôveryhodnosť. Ďurišová v médiách priznala, že má o rok nárok na odchod do sudcovského dôchodku, takže ak by ju za šéfku súdu nezvolili, Harabinových krokov sa neobáva.

Podľa nej novela ústavy oddelením funkcie predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady nič podstatné pre zmeny v justícii neprinesie. Je zásadne proti previerkam sudcov. Z ministrov spravodlivosti najviac ocenila pôsobenie Daniela Lipšica, aj keď mala výhrady k ľuďom, ktorými sa obklopil. Lucii Žitňanskej podľa nej išlo viac o vlastnú sebaprezentáciu ako o vec. Súčasnému ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi vyčíta, že sa k ničomu jednoznačne nevyjadrí, pretože nechce žiadne konflikty. (vv)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ