Pacientov na psychiatrii si personál musí všímať viac

Nemocnice tvrdia, že útekom pacientom sa nedá vždy predísť. Vysvetľujú to tým, že všetkých nemôžu držať za zamknutými dverami. Zástupcovia pacientov však upozorňujú, že riešením je monitoring pacientov zdravotníckym personálom. A ten by malo zariadiť vedenie nemocnice a jej zriaďovateľ.

Psychiatrické oddelenia majú zvyčajne dve časti, otvorenú a zatvorenú. V zatvorenej sa liečia pacienti, ktorí majú sklony k samovražde alebo môžu ohrozovať okolie. Tu sú mreže na okná a dvere bez kľučiek. V otvorených častiach sú ľudia, ktorí trpia napríklad depresiou, tam žiadne podobné zábrany nie sú.

„Mám takú skúsenosť, že ak sa oddelenie drží v zatvorenom režime, tak to viac provokuje pacientov k útekom. Je ilúzia, že by zatvorené oddelenie všetko vyriešilo. Skôr by som sa prihováral za štýl v podstate otvoreného oddelenia, kde by pacienti, pri ktorých hrozí útekové správanie a bolo by nebezpečné pre nich alebo iných ľudí, mali špeciálny režim. Ten môže zabezpečiť personál svojím prístupom, že by si týchto pacientov viac všímali,“ hovorí psychiater Jozef Hašto.

Dodal, že postoj modernej psychiatrie je taký, že aj hospitalizovaný psychiatrický pacient by mal mať čo najväčší priestor slobody. „Sloboda pohybu patrí k základným ľudským právam a my máme zákonnú možnosť ju obmedziť iba v prípadoch, ak kvôli chorobe človek ohrozuje seba alebo iných ľudí. Toto obmedzenie však musíme okamžite zrušiť, ak sa jeho zdravotný stav zmení,“ vraví Hašto, bývalý primár trenčianskej psychiatrie, ktorý dnes pôsobí v súkromnej praxi a ako vysokoškolský učiteľ.

Jolana Kusá, psychologická poradkyňa z Ligy za duševné zdravie, je presvedčená, že človek s depresiou patrí na otvorené oddelenie, pretože po vyliečení smeruje do života. Pacienti chodia na prechádzky, je to súčasť liečby.

„V otvorenom oddelení je človek zodpovedný sám za seba. Na druhej strane aj z iných nemocničných oddelení odídu pacienti a spáchajú samovraždy. Sú to skratové reakcie a ľudia si siahnu na život, či je to v nemocnici, alebo doma. Vždy je to tragédia, ale určite sa nedá za to ani právne, ani ľudsky viniť zdravotnícke zariadenie,“ povedala Jolana Kusá.

Z považskobys­trickej nemocnice odišla 61-ročná pacientka 13. mája asi o 19. hodine. Na psychiatrickom oddelení sa liečila asi tri týždne. Prišla dobrovoľne s depresívnymi ťažkosťami, o dva dni ju mali prepustiť domov. Mobilom si privolala taxík a nechala sa odviezť do Horných Kočkoviec, čo je časť Púchova. Tu ju videli posledný raz živú. O týždeň našli jej telo vo Váhu viac ako 60 kilometrov od Púchova.

Igor Steiner, námestník riaditeľa Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici, pripomína, že pacienti v otvorenej časti psychiatrického oddelenia majú rovnakú voľnosť ako pacienti na hociktorom inom nemocničnom oddelení s výnimkou detského. V nemocnici platí domáci poriadok, pacienti trávia čas, ako sa rozhodnú, niektorí pozerajú televízor, niektorí čítajú, iní sa idú prejsť. O 22. hodine je „večierka“, všetky vchody do pavilónov sa zamykajú, pacienti sa von nedostanú bez vedomia zdravotníckeho personálu.

„Sú to dospelí ľudia, majú voľný pohyb. O 22. hodine pacientom oznámime, že je nočný pokoj a treba vypnúť televízory. Potom ich prekontrolujú, či sú všetci v izbách. Útek sa dá zistiť aj vtedy, keď má pacient užívať v určitom čase lieky, sestra pacienta hľadá a toho niet. Ale inak niet dôvod pacienta strážiť alebo mu obmedzovať slobodný pohyb. Sestry priebežne sledujú, či sú pacienti na oddelení, aj na tento prípad sa prišlo skôr, nie až o 22. hodine. Sestra si všimla, že pacientka chýba, tak to oznámila službukonajúcemu lekárovi, a ten o tom informoval príbuzných aj políciu,“ uviedol Igor Steiner.

Smrťou sa skončil aj útek 71-ročného pacienta zo psychiatrickej nemocnice v Kremnici začiatkom apríla. Nepozorovane odišiel z uzamknutého oddelenia, po štyroch dňoch našli jeho telo v lese. Nemocnica to považuje za ojedinelý prípad, zásadné opatrenia ani sprísnenie existujúceho režimu z neho nevyvodila. „Tie opatrenia, ktoré máme, zodpovedajú všetkým kritériám a sú dostatočné. Ošetrovateľ, ktorý mal na oddelení službu, dostal napomenutie,“ zhrnul riaditeľ Psychiatrickej nemocnice profesora Matulaya v Kremnici Tibor Ďurian. Pacient na útek využil nestráženú chvíľu v čase prijímania nových pacientov, keď na oddelení panoval zhon. Doteraz takýto prípad nemali. Nemocnica čaká na závery vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To sa ešte neskončilo. „Úrad zisťuje, či poskytovateľ postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s právnymi predpismi. O výsledku budeme informovať po skončení dohľadu,“ povedala hovorkyňa úradu Soňa Valášiková.

Na otázku, či plánujú nejaké cielené kontroly v psychiatrických nemocniciach a oddeleniach, aby sa podobné prípady nezopakovali, Valášiková odpovedala, že to nie je v ich kompetencii. Podľa ministerstva zdravotníctva k útekom pacientov prichádza zriedka a na psychiatrickom oddelení sa to považuje za mimoriadnu situáciu. Hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová vraví, že ide len o niekoľko prípadov ročne. Zabezpečenie psychiatrických oddelení a nemocníc považuje ministerstvo za dostatočné. „V súčasnosti nepočítame so žiadnou zmenou ani úpravou, to je na rozhodnutí jednotlivých zdravotníckych zariadení. Tie využívajú všetky dostupné prostriedky a prvky na to, aby zabránili úteku týchto pacientov,“ dodala Martina Šoltésová.

Prezident Asociácie na ochranu práv pacientov Petr Kučera si myslí, že v prípade Považskej Bystrice aj Kremnice dvaja ľudia prišli zbytočne o život. Podľa neho by stačilo, aby sa v týchto zariadeniach iba zvýšila kontrola pacientov. „V takýchto zariadeniach by mala byť vyššia kontrola, to znamená častejší monitoring pacienta, to jediné by malo význam. Je vecou vedenia a zriaďovateľa takéhoto zdravotníckeho zariadenia, aby si uvedomil jednu vec, že tam má takto postihnutých pacientov a musí im venovať adekvátnu a náležitú pozornosť aj liečbu. A dobrý monitoring je súčasťou liečby,“ ukončil Kučera.