Nielen v Ramalláhu si vydýchli

Aj keď oficiálne nie sú členmi organizácie, ktorú Izrael považuje za teroristickú, Tel Aviv troch jej nominantov podľa palestínskej agentúry Maan odmietol pustiť do Ramalláhu na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán. Tam sa v pondelok na pravé poludnie konala slávnostná prísaha nového spoločného kabinetu.

„Všetci piati sú rovnako ako ostatní ministri vymenovaní prezidentom Mahmúdom Abbásom, teda nie sú ani z Fatahu, ani z Hamasu,“ povedal pre Pravdu dobre informovaný palestínsky zdroj. Napriek rôznym manévrom pri zostavovaní spoločnej vlády bola do poslednej chvíle otvorená otázka týkajúca sa kresla ministra povereného problémami palestínskych väzňov v Izraeli.

Zatiaľ čo Hamas trval na zachovaní postu, Fatah bol proti. Nie je tajomstvom, že časť sponzorských peňazí, hlavne z európskych krajín, končí v rodinách väznených Palestínčanov. Teda „pomáhajú teroristom“. Aj dnes, keď pokračuje už niekoľko týždňov hladovka väznených Palestínčanov.

„A práve s tým majú niektoré krajiny problém. Zrušenie postu malo obrúsiť hrany kritiky. Na vláde sa napokon Fatah aj Hamas dohodli. Ponechali aj kontroverzné kreslo v kabinete, ale bude ho kontrolovať priamo premiér Ramí Hamdaláh,“ informoval palestínsky zdroj s tým, že problém je stále otvorený.

Ako zdôraznil Azám al-Ahmad (Fatah), jeden z vyjednávačov o novom kabinete národného zmierenia, „každý, kto sa chce pridať, je vítaný, a tí, čo bránia zloženiu kabinetu a tým pomáhajú Izraelu, ponesú za to zodpovednosť“. Nepriamo tak reagoval na nedeľňajšiu výzvu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua adresovanú svetovej verejnosti.

„Vyzývam všetkých zodpovedných členov medzinárodného spoločenstva, aby neuznávali vládu, ktorej súčasťou je Hamas,“ vyhlásil Bibi pred rokovaním vlády. Podľa neho prípadné uznanie iba „posilní terorizmus, pretože cieľom Hamasu je zničenie Izraela“. Izrael doteraz oficiálne rokoval len s Fatahom.

Na palestínskych územiach panovalo od roku 2007 dvojvládie. Začalo sa rok po riadnych voľbách, ktorých výsledok priznali ako právoplatný aj zahraniční pozorovatelia, a ich víťazom sa "neplánovane“ stalo hnutie Hamas. Nasledoval bojkot zo strany Izraela, ako aj západných krajín. Hamas následne obvinil Fatah v pásme Gazy z pokusu o zvrhnutie jeho vlády. Ozbrojené konflikty sa skončili napokon rozdelením si sféry vplyvu – v pásme vládne Hamas a na západnom brehu Fatah.

„Dnešným vyhlásením vlády národnej jednoty deklarujeme ukončenie rozdelenia, ktoré napáchalo katastrofické škody,“ priznal v pondelok Abbás na ceremónii v Rámalláhu.

Vznik palestínskej vlády národného porozumenia vidí ako pozitívny signál aj bývalý prezident USA Jimmy Carter. Uznávaný vyjednávač v prípade konfliktov nielen na Blízkom východe. „Jednotná palestínska vláda uznaná v zahraničí a finančne podporovaná arabským svetom môže byť šancou na nové kolo mierových rozhovorov, čo umožní nakoniec Izraelu žiť v mieri so susedmi,“ napísal Carter v denníku Washington Post s tým, že „medzinárodné spoločenstvo musí využiť spomínané šance“.

Izraelský rozhlas Rešet Bet ale špekuluje so „životnosťou“ novej vlády. „Bude vládnuť približne pol roka. Jej hlavnou úlohou je totiž príprava parlamentných volieb v palestínskej autonómii,“ predpovedal v reakcii na vznik nového palestínskeho kabinetu. Potvrdzoval by to napokon aj sedembodový dokument, ktorý podpísali v noci na 23. apríla členovia delegácie OOP a hnutia Hamas.

Okrem formovania vlády národného porozumenia zloženej do piatich týždňov z technokratov totiž obsahuje aj organizovanie prezidentských a parlamentných volieb v najbližšom polroku.