Hľadá sa šéf diplomacie EÚ. Má šancu Lajčák?

Andrej Matišák, Pravda | 08.06.2014 16:45
MZV SR, Miroslav Lajcak Foto: ,
Minister zahraničia SR Miroslav Lajčák.
Jedným z najdôležitejších postov, ktoré bude musieť Európska únia po eurovoľbách obsadiť, je kreslo šéfa diplomacie EÚ.

Oficiálnym kandidátom je zatiaľ poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Jeho šance získať post, ale aj možnosti iných pre Pravdu zhodnotil Igor Merheim-Eyre z Centra pre globálnu Európu z Kentskej univerzity.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski je oficiálnym kandidátom Varšavy na budúceho šéfa diplomacie Európskej únie, na poste by mohol nahradiť Catherine Ashtonovú. Ako hodnotíte jeho kandidatúru?
Nominácia Sikorského nie je prekvapením. Debatovalo sa o tom už niekoľko týždňov. Nie je to prvýkrát, čo sa meno poľského šéfa diplomacie skloňuje v súvislosti s medzinárodným postom. V roku 2009 sa o ňom hovorilo ako o kandidátovi na generálneho tajomníka NATO. Sikorského priame vystupovanie a vodcovská rola v súvislosti s Ukrajinou ešte výrazne zvýšili jeho štátnické postavenie na európskej scéne.

Aké sú jeho silné a slabé stránky?
Bezpochyby má veľké skúsenosti. Počas jeho pôsobenia sa posilnila spolupráca krajín visegrádskej štvorky, spolu so Švédskom dával dôraz na východnú dimenziu politiky Európskej únie. Niekedy sa zabúda na to, že napriek napätiu sa mimoriadne snažil o kontakty s Ruskom. Tí, čo sa usilujú, aby mala EÚ na medzinárodnej scéne silnejší hlas, ho vnímajú ako výrazného kandidáta. Táto jeho výhoda ho však zároveň oslabuje.

Radoslaw Sikorski Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
Poľsko, Radoslaw Sikorski Radoslaw Sikorski

Prečo?
Pre tých, čo nechcú silnejšiu spoločnú európsku diplomaciu, je Sikorski príliš ambiciózny. Vraj pretláča zapojenie sa EÚ tam, kde by mali prevládať národné záujmy, a zabúda, že tieto dve veci sú nevyhnutne spojené. Preto sú v európskej politike Sikorského úspechy aj jeho slabinami.

Kto má ešte šance na získanie postu šéfa európskej diplomacie? V kuloároch sa objavilo aj meno slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Dá sa povedať, že sme svedkami mnohých špekulácií. Niektoré zachádzajú tak ďaleko, že sa uvažuje o tom, aký vek by mal mať a akého pohlavia by mal byť budúci šéf či šéfka európskej diplomacie.

Je to dôležité?
Ak je teraz na tomto poste žena zo západnej Európy, nemal by ju nahradiť muž z východu, juhu či severu? Európska politika je komplikovanejšia. Je však pravdepodobné, že aspoň jednu z dôležitých funkcií by mohol získať kandidát z nových členských krajín z východnej a strednej Európy alebo niekto zo severských krajín. Jedným z favoritov tak je aj fínsky minister pre európske záležitosti Alexander Stubb či šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. Platí to aj pre Lajčáka. Je mimoriadne rešpektovaným diplomatom na európskej scéne, ktorý pozdvihol vnímanie Slovenska a v minulosti pracoval v štruktúrach EÚ. Myslím si však, že štáty, ktoré hovoria, že majú podobné záujmy a priority, ako je visegrádska štvorka, by sa mali snažiť o podporu jedného kandidáta. Aby o ňom či o nej presvedčili ostatných.

Čo bude najväčším problémom pre nástupcu Ashtonovej?
Bude musieť dokončiť dohody o tom, ako by mal fungovať vzťah medzi európskou diplomatickou službou a Európskou komisiou. V prvom rade tiež pokračovať v zlepšení fungovania zboru, ale tiež spolupracovať s členskými štátmi na ujasnení si špecifickej úlohy európskej diplomacie. Na medzinárodnej scéne musí posilňovať ďalšiu spoluprácu medzi krajinami EÚ. Šéf diplomacie nie je ten, komu by Henry Kissinger volal, keby sa chcel rozprávať s Európou. Musí však k svojmu postu pridať viac obsahu a líderstva, ktoré presiahne bežnú rétoriku. Výzvou je, čo sa dá vybudovať na súčasných štruktúrach a ako spájať členské štáty pre ambicióznejšiu vonkajšiu politiku. Udalosti nebudú čakať na Európu a Európa nemôže čakať na to, čo sa stane.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ