Štyridsiatnici pôjdu do penzie v 65 rokoch, mladší v 70-tke
Dnešný päťdesiatnik by tak mal do penzie odchádzať vyše 63-ročný, štyridsiatnik už zhruba 65-ročný, tridsiatnik 68-ročný. Krátko po roku 2070 by sa dôchodcami mali stať až sedemdesiatnici. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií už spracoval tabuľku, v ktorej orientačne predpokladá ročný nárast veku odchodu do dôchodku o 50 až 55 dní.
„Nechceme ľudí strašiť, ale inú možnosť nemáme. Aj okolité štáty prijímajú v tomto smere opatrenia, dokonca oveľa drastickejšie ako my tu na Slovensku,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian.
Podľa údajov Správy o primeranosti dôchodkov v Európskej únii 2010 – 2050 je momentálne Slovensko krajinou s prakticky najnižším dôchodkovým vekom spomedzi členských štátov. Len rakúske, britské a rumunské ženy zatiaľ odchádzajú do dôchodku už ako 60-ročné a bulharské, estónske, chorvátske, poľské či litovské v 61 rokoch. Všetky krajiny však penzijný vek zvyšujú a výhľadovo po roku 2020 by v každej mal vzrásť aspoň nad 65 rokov, pričom na Slovensku by nábeh mal byť opäť najpomalší, so sklzom najmenej dva roky za ostatnými krajinami.
Zvyšovanie penzijného veku výhradne na základe štatistických údajov o strednej dĺžke dožitia a nezávisle od politického „zafarbenia“ vlád schválil súčasný kabinet v rámci prijatej dôchodkovej reformy v lete 2012. Ak bude obyvateľstvo starnúť rýchlejšie, porastie odchodový vek strmšie. A, naopak, keby Slováci umierali mladší, môže jeho úroveň aj poklesnúť. „Nebudeme rozlišovať medzi stredným vekom dožitia mužov a žien, rozhodovať budú priemerné hodnoty v určených päťročných referenčných obdobiach,“ spresnil Burian.
Reforma ďalej predĺži penzijný vek aj ženám s deťmi, ktorým ho veľká reforma ministra práce z roku 2004 skokom navýšila o šesť až deväť rokov. Niektoré z nich dodnes nemusia odchádzať do penzie až ako 62-ročné, postupne sa mali na túto úroveň dostať až do roku 2024. V prekrývajúcom sa období rokov 2017 až 2023 však aj im k tomuto „nábehovému“ penzijnému veku pribudne niekoľko ďalších mesiacov.
Napríklad matka štyroch detí narodená v roku 1957 mohla pred rokom 2004 odísť na dôchodok už ako 54-ročná. V súčasnosti má nárok na starobnú penziu po dovŕšení šesťdesiatky. Od roku 2017 by jej k tomu malo pribudnúť ďalších zhruba 160 dní, takže do penzie pôjde vo veku 60 rokov a niekoľko mesiacov. „Áno, zmeny sa dotknú aj týchto žien,“ potvrdil Burian.
Ešte pred voľbami v roku 2010 politici Smeru tvrdili, že tlak na zvyšovanie dôchodkového veku nie je taký silný, ako tvrdí pravica, a prinajmenšom do roku 2024, keď sa má u všetkých občanov zjednotiť na 62 rokov, ho neplánujú meniť. A neskôr, v čase schvaľovania reformy, zase Burian uisťoval, že ročný nárast dôchodkového veku bude len niekde v intervale 20 až 30 dní.
Sociologička SAV Monika Čambáliková považuje ďalšie zvyšovanie penzijného veku pre ženy za diskriminačné. „Mnohé z nich volili Smer vo viere, že zmierni tvrdosť Kaníkovej reformy. No ten ich skôr pritvrdzuje,“ mieni. Podľa nej ženy nielen výchovou detí, ale aj starostlivosťou o domácnosť či o starých príbuzných vykonávajú pre spoločnosť množstvo prospešnej, no zároveň absolútne nezaplatenej práce. „Vláda by im to mohla kompenzovať aspoň nižším dôchodkovým vekom,“ dodáva.
Do penzie by mohli ísť aj mladší
Na vznik nároku na starobný dôchodok nestačí dožiť sa penzijného veku. Zároveň treba odpracovať, teda aj odvádzať do systému dôchodkového poistenia, najmenej 15 rokov. Takáto krátka poistná doba je však neudržateľná a nespravodlivá, keďže štát niektorým ľuďom platí dôchodky dlhšie, ako pracovali.
Národný projekt Stratégia aktívneho starnutia preto prináša koncept takzvaného pomerného dôchodku. Podľa neho by sa minimálna doba dôchodkového poistenia na plný starobný dôchodok mala predĺžiť na 37 rokov, pri súčasnom zachovaní podmienky dosiahnuť aj dôchodkový vek. Pri dosiahnutí 42 a viac rokov poistenia by však človek mohol odísť do penzie bez ohľadu na fyzický vek. Pri dovŕšení penzijného veku, ale nesplnení podmienky počtu odpracovaných rokov, by sa mu dôchodok pomerne krátil.
Či sa tento návrh dostane aj do praxe, je zatiaľ otázne. „Zrealizovať tieto zmeny je politicky veľmi citlivé. Nijakej vláde sa zatiaľ do nich nechcelo, ubralo by im to body u voličov,“ konštatuje prognostik Vladimír Baláž.
Demografický vývoj spôsobuje problémy s verejnými dôchodkovými systémami v celej Európe. Rodí sa menej detí a obyvateľstvo starne. Čoraz menej obyvateľov v aktívnom veku tak prispieva na penzie stále väčšieho počtu dôchodcov. Navyše kontinent bojuje s veľkou nezamestnanosťou mladých a aj ľudia nad 50 rokov si čoraz ťažšie hľadajú prácu. Tieto faktory ešte zvyšujú tlak na verejné financie. Európska únia už dávnejšie odporučila členským štátom výhľadovo zvýšiť penzijný vek až na 70 rokov.
Na Slovensku sa v máji počet starobných penzistov prvý raz prehupol cez milión osôb. Oproti máju minulého roku išlo o nárast o 25-tisíc ľudí. Priemerný starobný dôchodok bol ku koncu mája 399 eur a medziročne narástol o vyše deväť eur.
Pre ľudí, ktorí krátko pred dovŕšením penzijného veku stratili prácu a inú si už nevedeli nájsť, je riešením odchod do predčasného dôchodku. Znamená to však pre nich aj krátenie sumy nároku, o pol percenta za každý mesiac, o ktorý odišli skôr. Ku koncu mája dostávalo predčasný dôchodok 20,6-tisíca penzistov. Oproti máju 2013 ich bolo o 5,1-tisíca menej, čo čiastočne spôsobila legislatíva, ktorá už pri poberaní tohto typu dôchodku nedovoľuje súčasne vykonávať pracovné aktivity. Výška predčasného dôchodku bola priemerne 394 eur a medziročne stúpla o vyše sedem eur.
Viete si predstaviť, že by ste do dôchodku odchádzali až v 65. roku života alebo ešte neskôr?
- Ján Halama (35), nezamestnaný, Zvolen
Je to veľmi neskoro, podľa mňa by ľudia mali ísť do dôchodku už v päťdesiatpäťke. Prečo? Už si potom na staré kolená nič neužijú, ak vôbec majú čo a za čo, a ďalšia vec, či do takého veku budú mať prácu.
- Jana Lešková (62), dôchodkyňa, Tisovec
Vôbec s tým nesúhlasím, pretože ľudia sú už takí vyčerpaní a unavení, že ten dôchodok si už potom nestačia užiť a venovať sa tomu, čo ich dakedy bavilo alebo baví a nemali na to čas, keď pracovali.
- Ľubomír Krcho (58), stavebný technik, Trenčín
Ja sa nemôžem už teraz dočkať dôchodku, a to nemám ešte ani šesťdesiat. Je to veľmi neskoro. Človek je v dnešnej dobe úplne vyšťavený, sú oveľa vyššie nároky, ako bývali, už si neoddýchne. Predtým človek robil 8,5 hodiny a išiel domov, dnes musí robiť 10 aj 12 hodín. Predĺženie odchodu do dôchodku, tak to je konečná, toho sa mnohí ani nedožijú.
- Adolf Hanták (40), hudobník, Veľký Krtíš
Pri dnešnej priemernej dĺžke života a stresoch, s ktorými sa potýkame, to nie je dobrá správa. Mnoho ľudí si zrejme dôchodok za týchto podmienok dlho neužije…
- Zuzana Melicherová (45), živnostníčka, Považská Bystrica
Tí, čo sa toho dožijú, pôjdu do dôchodku v 65 rokoch. Otázka je, koľko ich bude… Odchod do dôchodku sa odďaľuje, aby sa ho dožilo čo najmenej ľudí. Neviem si predstaviť policajta, ako v šesťdesiatpäťke niekoho naháňa. Ale neviem si predstaviť v tomto veku ani predavačku za pokladnicou, učiteľku alebo novinárku. Kedysi odchádzali ženy do dôchodku podľa toho, koľko mali detí. To malo svoj dôvod a bolo to spravodlivé, žena na materskej drela 24 hodín denne. Dnes to už neplatí, drú všetky rovnako.
- Ľubica Triznová (39), predavačka, Veľký Krtíš
To by nebolo dobré, lebo dôchodku by sa mnohí z nás možno ani nedožili. Posúvanie veku odchodu do dôchodku vnímam preto negatívne.
- Margita Štanková (74), dôchodkyňa, Bratislava
Nepáči sa mi to, lebo dôchodok by mal byť trochu skôr, pokiaľ ešte ľudia vládzu trochu chodiť, sú zdravší. Ja som išla do dôchodku, keď som mala 58 rokov. Je krajšie na svete, keď sa človek môže ešte pohybovať.
- Miroslav Gajdoš (55), živnostník, Košice
Je to tak všade vo svete. My sme len boli zvyknutí chodiť do dôchodku v šesťdesiatke. Len sa tvárime, že je to veľa, ale nie je to veľa. Žije sa aj tak o dosť dlhšie.
- Michal Halada (23), technický nákupca, Čadca
Myslím si, že pri tejto vláde je to úplne bežná vec, že zvýšia dôchodkový vek. Je to reálne a tak to aj bude. Pri tomto štýle života, ktorý vedieme, sa asi aj tak nedožijeme 65 rokov. Bolo by to namieste, ak by ten vek nebol až taký vysoký.
- Valéria Kvirencová (60), učiteľka, Nemšová
Je to cielené. Je to cieľ štátu, aby sa ľudia tých dôchodkov nedožili. Zdravotná starostlivosť, naše dôchodky, naše možnosti nie sú na takej úrovni, aby sme si ešte potom mohli tohto dôchodku prípadne užiť, odpočinúť si. U nás na Slovensku to tak jednoducho nie je.
- Edita Beňová (34), na materskej, Košice
Podľa mňa je to neskoro. Malo by sa myslieť na to, že starší ľudia už nemusia vládať, majú zdravotné problémy a právo na oddych po tom, čo celý život pracovali. Naopak, v súčasnosti mladí u nás nemajú robotu. Takže je podľa mňa zbytočné nútiť starších ľudí pracovať dlhšie, pričom na ich miesta môžu nastúpiť mladší.
- Milan Kolcun, (44), sprievodca Košicami, Košice
Teoreticky by sa mohlo ísť do dôchodku aj neskôr. Kto má svoju prácu rád, ostane pracovať aj dlhšie. Ale je pravda, že u nás môže len málo ľudí robiť to, čo ich baví. A v niektorých prípadoch fyzicky a psychicky náročných povolaní by, naopak, bolo vhodné ísť do dôchodku skôr.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ