Obed u prezidenta bol výborný. No v pondelok pokračuje bežný život
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Pekne síce ladili, Silvia Gašparovičová v štýle britskej kráľovnej v modrom kostýme s klobúčikom a Martina Kisková v snehobielej kreácii. Nový prezident si po vstupe do sály však nemal kam sadnúť. Organizačná pracovníčka bezradne gestikulovala rukami, ale chvíľu trvalo, kým si pani Silvia potichu presadla na pre ňu vyhradené miesto k premiérovi Ficovi.
Po slávnostne zloženom prezidentskom sľube, ktorý sa tentoraz obišiel bez brbtov, pozdravil Kiska ako nový hlavný veliteľ armády aj pred Redutou nastúpené vybrané jednotky Ozbrojených síl SR. Vojaci však ešte ani nestihli odpochodovať, keď z davu prizerajúcich sa ľudí vzal do náručia prvé dieťa. „Nech žije Kiska!“ či „Andrej na Hrad!“ volali tlieskajúci občania, keď sa pešo krížom cez Hviezdoslavovo námestie presúval do Dómu svätého Martina. Vzájomne sa zdravili, priali všetko najlepšie, prezident sa usmieval a bral do rúk ďalšie deti.
Obracať sa museli aj ochrankári, ktorí Kiskovi kliesnili cestu. Staršieho muža dokonca sotili tak, že sa dlhšie nemohol vyhrabať zo živého plota, do ktorého spadol. Medzi stovkami zvedavcov sa však našli aj Kiskovi odporcovia. Dve staršie dámy, stojac na obrube fontány pred hotelom Carlton, odušu fúkali do žltých hračkárskych píšťaliek. „To nie je môj prezident!“ vyhlásila jedna z nich.
V Dóme sa Kiska, rovnako, ako to urobili jeho predchodcovia, zúčastnil na ekumenickej bohoslužbe Te Deum. Aj tej sa okrem pozvaných mohla do naplnenia kapacity katedrály prizerať verejnosť. Čo sa opäť neobišlo bez potýčok. „Na základe čoho ma teraz vyvádzate?!“ kričal na ochrankárov muž v strednom veku, ktorý tu pred začiatkom nahlas začal vulgárne urážať cirkev.
A potom sa už prezident vybral do Grasalkovičovho paláca, kam sa dovnútra dostal vôbec po prvý raz v živote. Symbolicky si prevzal úrad a prezrel si ho v sprievode končiaceho Ivana Gašparoviča. V záhrade paláca následne podával obed ľuďom bez domova, seniorom, vozičkárom či odchovancom detských domovov. Keďže správa o tom, že sa takéto podujatie pripravuje, sa vopred rozniesla po Slovensku, pri bráne do paláca aj priamo v záhrade čakali viacerí hladní bezdomovci s lyžicami. Vstupu na špeciálne pozvánky sa však dočkala iba necelá päťdesiatka vyvolených.
„Bolo to veľmi príjemné stretnutie, pán Kiska nám poprial všetko dobré, ale na osobné rozhovory čas nezostal,“ prezradil jeden z účastníkov Michal Jamrich (36), zo združenia Proti prúdu, ktoré vydáva bezdomovecký časopis Nota bene. „Čo sme jedli? No to vám musím prečítať z pozvánky,“ začal vzápätí čítať krkolomné názvy podávaných jedál. V podstate sa však podávala hovädzia polievka s celestínskymi rezancami, pečené kurča, kačka s pomarančmi a malinový koláč s citrónovou polevou. „Aj pre mňa je takéto pozvanie česť,“ pochválila akciu 32-ročná nezamestnaná Jana Karolová. Ako zdôraznila, o prácu prišla pre úraz a vychováva dve deti. „Obed bol výborný, lepší ako obvykle. No zajtra budeme žiť zase obyčajný život,“ povzdychla si.
Podvečer sa prezident odviezol na Devín, kde položil veniec k pamätníkom obetí bývalého režimu. Deň inaugurácie ukončila slávnostná recepcia na Bratislavskom hrade, na ktorej sa stretli nielen tí, ktorým to predpisuje protokol, ale aj Kiskovi osobní hostia.
Antal: Najrušivejšie momenty boli Te Deum a obed pre bezdomovcov
O tom, akým protokolárnym chybám sa nevyhla nedeľňajšia inaugurácia nového prezidenta Andreja Kisku, sa Pravda rozprávala s odborníkom na protokol Jarolímom Antalom.
Ako by ste zhodnotili včerajšiu „výmenu stráží“ v Prezidentskom paláci?
Predovšetkým, som alergický na pojem Prezidentský palác. Ruský prezident sídli v Kremli, český na Hradčanoch, francúzsky v Elyzejskom a britská kráľovná v Buckinghamskom paláci. Prečo iba ten náš jednoducho nemôže pôsobiť v Grasalkovičovom paláci?! Pojem Prezidentský palác mi evokuje vojnový slovenský štát, keď ho takto volal Tiso.
Takže aké boli pozitíva a negatíva prezidentskej inaugurácie?
Prejav Andreja Kisku v Redute bol prednesený kultivovane a bezchybne, aj obsahovo dobrý, uvidíme len, čo z neho prezident dokáže naplniť. Oceňujem, keďže hlava štátu je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl, že súčasťou inaugurácie bola konečne aj akási vojenská prehliadka. Lenže, takto sa urobiť nemala. Kisku náčelníkovi generálneho štábu armády, nevedno prečo, predstavoval minister obrany Glváč, ktorý s týmto aktom nič nemá spoločné. To sám náčelník sa mal prísť novému prezidentovi predstaviť! A keď Kiska pozdravil vojakov slovami „Sláva vlasti, vojaci!“, oni odpovedali len „Sláva!“, namiesto „Sláva, pán prezident Slovenskej republiky!“
Čo ďalej by ste v tejto súvislosti zdôraznili?
Je toho viac. V Redute na štyroch kreslách nesedel na tom najčestnejšom, teda z pohľadu diváka druhom zľava, nový prezident, ale šéf parlamentu Paška. V sále nebola slovenská vlajka, iba zvislá, takzvaná koruhva, ktorá sa navyše nevhodne dotýkala až podlahy. Kiska mal sako amerického typu, so širokými vypchatými plecami a jediným rázporkom vzadu, vhodnejšie by na túto príležitosť bolo európske, s dvoma rázporkami. Chválim síce, že prezident, ktorý udeľuje všetky najvyššie štátne vyznamenania, ich konečne aj sám na inaugurácii dostal. Lenže, opäť nedôstojne. Namiesto toho, aby mu ich oficiálne odovzdala predsedníčka Ústavného súdu Macejková, len mu ich priniesli pripnuté na nejakých poduškách. Najrušivejšie však pre mňa boli dva body programu – ekumenická bohoslužba Te Deum a popoludňajšie stretnutie v záhrade Grasalkovičovho paláca s bezdomovcami a ďalšími sociálne slabými občanmi.
Dôvod?
Pretože slovenská ústava hneď v hlave 1, článku 1 a odseku 1 uvádza, že náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Neobstojí preto ani námietka, že bohoslužba bola ekumenická, určená aj veriacim iných cirkví, ako dominantnej rímskokatolíckej. Masaryk či Beneš účasť na Te Deu odmietli, na rozdiel od Gottwalda a ďalších jeho nasledovníkov, členov KSČ… A čo sa týka záhradného obeda, nenamietam, že prezident ako filantrop cíti s chudobnými. No toto gesto mal urobiť hoci hneď na budúci víkend, nie v rámci inaugurácie, ktorá by mala mať pevný program, bez ohľadu na osobnosť a záujmy akejkoľvek novej hlavy štátu. Čo ak by prezident bol športovec, mal by si azda s priaznivcami športu v deň inaugurácie zabehnúť v trenírkach polmaratón? (Soňa Pacherová, Pravda)
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ