Prezident Kiska plánuje s Paškom hovoriť o ústavných sudcoch

SITA | 08.07.2014 12:50, aktualizované: 
Prezident Andrej Kiska by sa mal už v najbližších dňoch stretnúť s predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer), aby spolu riešili voľbu nových kandidátov na ústavných sudcov.

Hlava štátu totiž minulý týždeň oznámila, že vymenuje do funkcie novej ústavnej sudkyne len Janu Baricovú, zo zvyšných piatich kandidátov zvolených Národnou radou SR ďalších dvoch sudcov nevybral. Zároveň Kiska požiadal parlament, aby zvolil nových štyroch kandidátov. Paška však nové voľby neavizoval.

„Včera (v pondelok, pozn. red.) sme mali obed s premiérom, diskutovali sme možno o 20 témach a jednou z nich boli aj ústavní sudcovia. Zobral moje stanovisko, plánujem rozhovor s predsedom parlamentu Pavlom Paškom o ďalších krokoch,“ povedal v utorok Kiska novinárom. Verí, že so šéfom národnej rady sa stretne už v najbližších dňoch. „Moje stanovisko je jasné. Ústavný súd je najvyššia inštitúcia a my musíme spraviť všetko pre to, aby sme tam mali kvalifikovaných ľudí. (…) Ja len žiadam a prosím parlament, aby predložili kandidátov, ktorí sú vhodní na túto funkciu,“ dodal.

Prezidenta za jeho rozhodnutie vymenovať len jednu sudkyňu kritizoval premiér Robert Fico aj predseda parlamentu Paška. Podľa Fica právomoc prezidenta sa začína a končí tam, že zo šiestich zvolených kandidátov mohol vybrať troch nových ústavných sudcov. „Pán prezident urobil rozhodnutie, ktoré podľa nás nenapĺňa príslušný článok Ústavy SR, ktorý hovorí, že prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov Slovenskej republiky,“ povedal Fico minulý týždeň.

Paška podobne vyhlásil, že Kiska nevymenovaním troch sudcov ústavného súdu zo šiestich predložených kandidátov nenaplnil článok 101 ústavy, podľa ktorého hlava štátu zabezpečuje svojím konaním a rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Predseda parlamentu nekonkretizoval, či nové voľby vyhlási alebo nie.

Kiska sa plánuje stretnúť aj s Čižnárom, pýtať sa bude aj na emisie

Prezident Andrej Kiska sa chce stretnúť s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ktorého sa okrem iného bude pýtať aj na kauzu emisie.

Hlava štátu tak v utorok reagovala na výzvu Aliancie Fair-play, ktorá žiada poslancov parlamentu aj najvyššieho ústavného činiteľa, aby sa prokuratúry na kauzu pýtali. „Plánujem stretnutie s generálnym prokurátorom a budem sa ho pýtať na viaceré témy a jednou z nich budú aj emisie,“ povedal počas dňa Kiska novinárom v lietadle na ceste do Prahy. Kiska nechce vytvárať tlak, Čižnárovi sa však chystá položiť viacero otázok.

Mimovládna organizácia Aliancia Fair-play tvrdí, že prokuratúra pod vedením Jaromíra Čižnára ignoruje informácie Švajčiarov o tom, že sa na emisnom obchode údajne obohatil vysokopostavený úradník ministerstva životného prostredia. Z generálnej prokuratúry aliancii na ich podnet oznámili, že také informácie v spise nenašli a ďalšie kroky nepodnikli. Aliancia preto podáva trestné oznámenie a prokuratúru žiada, aby podozrenia švajčiarskych kolegov riadne vyšetrila. Zároveň sa mimovládka obráti aj na poslancov parlamentu a prezidenta s výzvou, aby žiadali od prokuratúry vysvetlenie.

Aliancia totiž ešte v apríli prišla s informáciou, že na kauze emisie sa možno obohatil úradník Ministerstva životného prostredia SR. Vyplývať to má z dokumentov, ktoré si aliancia vyžiadala od Švajčiarov. „Podľa dokumentov, ktoré sme si vyžiadali zo švajčiarskej prokuratúry, mohol z kauzy profitovať úradník, ktorý na ministerstve pôsobil do roku 2009,“ povedal Pavol Lacko, projektový manažér aliancie.

„V dokumentoch sa jeho funkcia označuje ako Sekretär. Tento termín sa vo Švajčiarsku využíva v súvislosti so štátnym tajomníkom, vedúcim úradu alebo iným vysokopostaveným úradníkom,“ dodal Lacko. Táto osoba mala byť totiž konečným beneficientom podozrivého finančného toku vo výške 3,8 milióna USD, na ktorý švajčiarske úrady upozornila v roku 2009 banka Credit Suisse. Neskôr sa spomínaná postava objavila aj v súvislosti s účtami na Cypre a v Belize.

Švajčiarske orgány tieto toky vyšetrovali v súvislosti s predajom emisných kvót na Slovensku. „Švajčiari poskytli dokumenty aj slovenským orgánom, takže tie by mali poznať meno dotyčnej osoby,“ povedal Lacko.

Kauza emisie súvisí s predajom emisných kvót ministerstvom životného prostredia firme Interblue Group v roku 2008. Cena bola pritom približne o polovicu nižšia, než za akú emisie predávali okolité štáty. Kauza stála kreslo dvoch ministrov životného prostredia Jána Chrbeta a Viliama Turského. Minister životného prostredia József Nagy podal na firmu v roku 2010 trestné oznámenie v súvislosti s podvodom. Trestné stíhanie však bolo zastavené.