Rok 2014 bude najteplejší v histórii. Otvorí ľuďom oči?

Andrej Barát, Pravda | 20.12.2014 07:00
počasie, zima, jeseň Foto: ,
Hoci v uliciach Bratislavy vládla v piatok vianočná atmosféra, slnečné počasie vyzliekalo ľudí z kabátov.
Vianoce budú na veľkej časti Slovenska pravdepodobne bez snehu. Pri pozoruhodných decembrových teplotách, ktoré v piato útočili na rekordy, to nepôjde.

Sviatky tak budú výstižnou bodkou za rokom 2014, ktorý je podľa klimatológa Pavla Faška jednoznačne najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní. Dôsledky je vidno od rajčín po lyžiarske strediská.

Miesto zvyčajnej hmly sa v piatok na západnom Slovensku ukazovalo slnko a na chodníkoch dážďovky. V lesoch sú stále aktívne kliešte. V Liesku na severnej Orave v takýto čas mrzne, no miesto toho tam už pred obedom namerali plus 7 stupňov. V hlavnom meste dokonca teplota vystúpila už poobede na 16 stupňov, čo nebolo ďaleko od rekordu pre Bratislavu na tento deň – 17,4 stupňa z roku 1989.

Aj počasie posledných dní tak prispieva k faktu, že tento rok bude najteplejší. Začiatkom decembra na to upozornila Svetová meteorologická organizácia. „Rekordný rok podporila mimoriadne teplá zima 2013/2014. Potom to bol extrémne teplý marec, keď sa priemerná mesačná teplota vzduchu na krajnom juhozápade Slovenska blížila k desiatim stupňom. Jeseň na Slovensku bola takisto najteplejšia v histórii a aj december je zatiaľ mimoriadne teplý,“ naznačil klimatológ Faško.

Nezvyčajný priebeh mali aj zrážky počas roka. Prvé zimné mesiace boli takmer bez snehu, marec bol suchý. Nuž a neskôr sa to zvrtlo, pre obdobie od júna do decembra farmári len ťažko hľadajú paralelu v kronikách. „V niektorých oblastiach Podunajskej nížiny za päť mesiacov napršalo toľko, ako zvykne napršať za celý rok. Zatopilo polia, bol problém s orbou,“ pripomenul klimatológ.

Podľa neho sa tak potvrdzujú očakávania, ktoré vyslovili odborníci pred rokmi v súvislosti s klimatickou zmenou. Vzostup teploty je neodškriepiteľný, pričom podľa odhadov by do konca 21. storočia mala teplota v našich podmienkach stúpnuť o štyri stupne v porovnaní s obdobím 1961 až 1990. A od roku 1994 pribúdajú zrážky, i keď sa striedajú suchšie a daždivejšie roky.

Dôsledky otepľovania je cítiť v každej sfére. Nezvyčajné podmienky tohto roka, kombinácia veľkého tepla a výdatných dažďov, priali škodcom. „Tento rok bol vypuklým príkladom, ako môžu plesne poškodiť úrodu. Stalo sa to s jablkami, kukuricou, hroznom. O úrodu prišli aj pestovatelia paradajok. U nás je ročný teplotný režim nastavený tak, aby škodcovia neprežili mrazy počas zimy. No ak mrazy nie sú a škodcovia prežijú, môžu spôsobovať vážne problémy,“ spresnil.

Vedúci Strediska lesníckej ochranárskej služby Andrej Kunca potvrdil, že otepľovanie sa podpísalo aj pod výskyt úplne nových škodcov, ktorí robia paseku v lesoch. „Od roku 2010 sa rozširuje drvinárik čierny. V tom roku sme ho napočítali desať kusov. V nasledujúcom roku to bolo 200, potom v tisíckach a teraz sa už ani nepočíta na kusy… Škody na dreve sú evidentné.“

Nepriaznivé vyhliadky majú aj lyžiarske strediská pod 1 000 metrov. Týka sa to Štiavnických vrchov, ale aj Malých Karpát, kde na začiatku tejto sezóny nie sú podmienky ani na technický sneh. „Ohrozené sú aj preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, niektoré už boli odrieknuté,“ doplnil Faško.

Aj keď je klimatická zmena zavinená človekom, ľudia sa podľa Faška nemajú cítiť vinní. „Každý jednotlivec by sa však mal začať správať racionálnejšie. Aby pri kúpe auta myslel na spotrebu a alternatívne zdroje. Keď využíva vodu, mal by sa zamyslieť nad tým, že nie všade je dostupná a netreba ňou plytvať. Aj keď sa veľká časť spoločnosti sťažuje, v skutočnosti patríme medzi bohaté regióny sveta, ktoré majú skoro všetko dostupné. A preto nemusíme byť takí rozšafní.“

Rekordy roku 2014

  • 36 stupňov, je to najvyššia teplota roka, ktorú namerali v Holíči už 10. júna, čiže ešte len na začiatku leta
  • –18,7 stupňa, to je zatiaľ najnižšia nameraná teplota v tomto roku (27. 1. v Poprade) a je predpoklad, že do konca roka už nebude prekonaná, v najchladnejších oblastiach Slovenska pritom teplota bežne klesá hlboko pod –20 stupňov
  • –6,8 stupňa, to je najnižšia priemerná mesačná teplota, zaznamenali ju v januári na Lomnickom štíte, čo znamená, že tu bolo uprostred zimy asi o 4,5 stupňa teplejšie, ako je bežné
  • chýbal sneh – sú dokonca regióny, kde sa za posledných 20 mesiacov vôbec nevyskytla aspoň centimeter hrubá súvislá snehová pokrývka, klimatológovia hovoria, že s takýmto niečím nemáme vôbec skúsenosti – ide o Skalicu, Holíč, Jablonicu, Borský Svätý Jur, Šamorín, Mierovo, Horné Saliby, Jahodnú a Okoč
  • rok 2000 bol doteraz najteplejší, v Hurbanove bola priemerná ročná teplota 12,1 stupňa, tento rok bude teplejší o niekoľko desatín stupňa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ