Kyjev: Rusko je 'agresor' a povstalci 'teroristi'

Boris Latta, Pravda | 28.01.2015 07:28
Ukrajina, Mariupoľ Foto: ,
Miestne úrady v prístavnom meste Mariupoľ rozdávajú obyvateľom materiál, ktorým si môžu zatiaľ provizórne ,,zaskliť" okná rozbité nedávnym ostreľovaním.
Ukrajinskí poslanci počas utorkového mimoriadneho zasadnutia snemovne odhlasovali dokument, podľa ktorého je Rusko agresorom a odporcovia súčasnej vládnej moci v Kyjeve sú teroristi.

Hlasovanie bolo jediným bodom rokovacieho programu. Za návrh hlasovalo 271 poslancov z 298 zaregis­trovaných. Z opozície nehlasoval nik.

„Považujeme Ruskú federáciu za agresora, ktorý všestranne podporuje terorizmus a blokuje činnosť Bezpečnostnej rady OSN. Ohrozuje tak svetový mier a bezpečnosť,“ prečítala návrh pred hlasovaním Anna Hopková, šéfka zahraničného výboru parlamentu citovaná agentúrou UNIAN.

Reakcia na tlak zahraničia?

Andrij Parubij, podpredseda parlamentu, sa po schválení dokumentu pokúšal pred novinármi obhajovať protiruské rozhodnutie poslancov tvrdením, že ide síce o politické rozhodnutie, ale zároveň má vraj aj právne pozadie, pretože „otvára dvere k rokovaniu o ruskom agresorovi na medzinárodnej úrovni“.

„Schválenie dokumentu je zároveň odpoveďou ukrajinskej spoločnosti, ako aj reakciou na kritiku zahraničia, podľa ktorej »vy od nás žiadate, aby sme považovali Rusko za agresora a sami ste tak neurobili«,“ vysvetľoval Parubij.

Súčasťou dokumentu je aj „prisvojenie“ samozvanej Doneckej a Luhanskej republike štatútu „teroristická organizácia“. Rovnakú žiadosť predniesol v noci na utorok na mimoriadnom rokovaní BR OSN aj Jurij Sergejev, stály ukrajinský predstaviteľ v OSN. Z tradičného diplomatického tónu jednotlivých členov BR sa v priamom televíznom prenose vymykala iba slovná prestrelka medzi ukrajinským predstaviteľom a jeho ruským kolegom Vitalijom Čurkinom.

Začarovaný kruh podmienok

Moskva aj na pôde OSN zopakovala neodkladnú prítomnosť predstaviteľov DĽR a LĽR na mierových rozhovoroch. Na druhej strane východoukrajinskí povstalci trvajú na tom, že si za rokovací stôl sadnú iba v prípade, že budú za ním sedieť aj reprezentanti kyjevskej vládnej moci a nie ich prostredníci. Kyjev to však odmieta, pretože s "teroristami sa nerokuje“ a od utorka to má už aj na papieri.

„Reálny výsledok je možné dosiahnuť výlučne pomocou priameho dialógu Kyjeva s Doneckom a Luhanskom. Ukrajinská vládna moc sa však tomu všemožne vyhýba, čo dokazuje, že stavila na silové potlačenie juhovýchodu,“ povedal Čurkin na rokovaní BR OSN s tým, že bez priameho dialógu „nebude posúdenie ústavnej reformy, ako to vyžadujú závery rokovania v Ženeve, národné zmierenie ani trvalo udržateľné riešenie.“

MMF: Peniaze budú, ale…

V prípade, že Kyjev bude pokračovať v pokusoch silou rozhodnúť krízu na juhovýchode v svoj prospech, riskuje veľa. Potvrdzuje to napríklad aj konštatovanie Christine Lagardeovej, šéfky Medzinárodného menového fondu, v rozhovore pre noviny Le Monde.

„Ukrajina môže rátať s finančnou pomocou fondu iba pod podmienkou, že dokáže situáciu stabilizovať politicky. Nik z partnerov v rámci MMF sa nemôže totiž zúčastniť na programe podpory, ak je otáznych 20 percent ukrajinského HDP,“ potvrdila Lagardeová vojensko-ekonomické prepojenie problému.

Zároveň pripomenula, že v roku 2014 vychádzali odborníci MMF pri udelení finančnej pomoci Ukrajine z predpokladov, že konflikt sa skončí najneskôr na jeseň. „Lenež dnes je to minulosť, a tak pracujeme na iných možnostiach. Napríklad na prípadnom odložení o štyri roky požadovaných reforiem od Ukrajiny,“ povedala šéfka MMF.

Ukrajinsko-ruská prestrelka v BR OSN

Jurij Sergejev, stály predstaviteľ Ukrajiny v OSN:

  • „Jediným dôvodom, prečo sa na východe ešte nezačala skutočná vojna, je zdržanlivý postoj Ukrajiny. Sme za mierové riešenie, za rokovanie v Minsku a vyzývame Rusko, aby tak rovnako urobilo.“
  • „Rusko neprestajne tvrdí, že na Ukrajine nebojujú jeho vojaci. Máme však informácie o opaku. Dodržujte memorandum z Minska, ktoré podporujete iba slovne. Týka sa to o. i. stiahnutia ruských jednotiek z nášho územia.“
  • „Čakáme odpoveď Ruska na otázku, čo znamená koncentrácia jeho jednotiek na našej spoločnej hranici . Konkrétne 200 tankov, 1 600 nákladných vozidiel, 640 delostreleckých súprav, 191 lietadiel a 121 bojových vrtuľníkov.“
  • „Rusko manipuluje právom národa na sebaurčenie a robí to znova. Videli sme to v prípade Krymu. Dnes je prioritou Ruska podpora separatistov, vytvorenie dlhotrvajúceho zmrazeného konfliktu.“

Vitalij Čurkin, stály predstaviteľ Ruskej federácie v OSN:

  • „Vždy sme odsudzovali prípady, keď zomierali nevinní ľudia. Boli sme pripravení tak urobiť aj v prípade Mariupoľa. Nestalo sa tak pre bezohľadnú diplomaciu niektorých našich kolegov v BR OSN. Znovu sa pokúšali prepašovať do dokumentu body, ktoré sú neprijateľné pre jedného z členov BR. Ak by to tak nebolo, dokument by sme schválili za niekoľko minút. Tak ako v prípade litovského návrhu týkajúceho sa tragédie vo Volnovache, s ktorým sme ihneď súhlasili.“
  • „Vždy sme smútili za všetkými civilnými obeťami ostreľovania, ale v Kyjeve urobili zoznam, ktorý určuje, za kým smútiť a za kým nie. Ostreľovanie Gorlyvky si v minulom týždni vyžiadalo 107 obetí, ale o tom sa v západných novinách nepíše, nehovoria o tom v tejto sále naši kolegovia v BR vrátane zástupcu vládnucej moci v Kyjeve. Tragédiu v Donecku si v Kyjeve nepripomenuli smútočnými pochodmi ani nežiadali o mimoriadne rokovanie BR OSN. Všetko sa dnes sústreďuje na ostreľovanie Volnovachy a Mariupoľa, pretože obe mestá kontroluje ukrajinská armáda a ihneď z neho obvinili povstalcov.“
  • „Ukrajinský kolega má veľmi dobrú angličtinu. Určite vie aj po rusky. Žiaľ, akosi mi nerozumel, keď som vo svojom príspevku hovoril o skutočnej možnosti ukončiť konflikt.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ