Stredisko NATO na Slovensku. Hovorí sa o bezpečnosti aj o riziku

Ministerstvo obrany jeho existenciu odôvodňuje posilnením obrany. Reaguje tak na eskaláciu napätia za východnou hranicou. Názory na to, či stredisko skutočne prinesie viac bezpečnosti pre našu krajinu, sú rôzne.

"Ide iba o tím plánovačov. Ich prítomnosť vo všeobecnosti uľahčí potenciálne prijatie posíl zo strany NATO pre danú členskú krajinu. Počas mieru by podporovala plánovacie aktivity,“ vysvetlil minister obrany Martin Glváč. Zdôraznil, že nejde o vytvorenie bojovej jednotky či základne. Podľa Glváča má Slovensko ako členský štát NATO v prípade potreby garantovanú pomoc jednotkami rýchleho nasadenia.

Foto: SITA/AP, Virginia Mayo

NATO, Brusel Ministri obrany NATO hovorili na štvrtkovom stretnutí v Bruseli o šiestich riadiacich strediskách aliancie. Slovenský šéf rezortu obrany Martin Glváč na snímke v zadnom rade vpravo.

Ministri obrany NATO sa na štvrtkovom stretnutí v Bruseli rozhodli, že zvýšia počet členov jednotiek rýchleho nasadenia zo súčasných 13-tisíc až na 30-tisíc. Z toho päťtisíc má byť schopných zasiahnuť v prípade krízy do 48 hodín. Plánovači budú mať za úlohu určiť, kam jednotky rýchleho nasadenia vyšlú.

„O tom, kedy veliteľská štruktúra na Slovensku vznikne, budú partneri v NATO rokovať,“ uviedol pre Pravdu diplomatický zdroj z prostredia aliancie. Najprv však na rad prídu pobaltské krajiny, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Až po nich Slovensko a Maďarsko.

Experti na obranu vytvorenie strediska podporujú. Tvrdia, že by významne zvýšilo bezpečnosť štátu. „Akúkoľvek aliančnú prítomnosť je potrebné vnímať pozitívne vzhľadom na to, že to posilňuje bezpečnosť Slovenska. Pod vplyvom situácie na východ od nás je správne, že aliancia posilňuje svoju prítomnosť v strednej Európe a vyrovnáva nerovnosť po studenej vojne, kedy väčšina aliančných štruktúr a základní sa nachádzala na západe – v Nemecku, Británii a v Taliansku,“ reagoval Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy.

Súhlasia aj dvaja bývalí náčelníci Generálneho štábu Ozbrojených síl Ľubomír Bulík a Peter Vojtek. „Tým, že sme členským štátom aliancie, mali by sme zdieľať nielen jej hodnoty, ale aj záväzky. Nemôžeme spochybniť, že sme krajina, ktorá zdieľa medzinárodné záväzky a jedným z nich je aj plnohodnotné členstvo v NATO,“ uviedol Bulík. Podľa Vojteka je otázka pôsobenia NATO na území Slovenska zbytočne nadhodnocovaná. „Možno si to ľudia porovnávajú s pôsobením ruských síl na našom území, ale to porovnateľné nie je. Treba si uvedomiť, že aj slovenský vojak je príslušník NATO,“ dodal Vojtek.

Rozdielny názor má politologička Radka Brhlíková z Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa nej môže stredisko pre Slovensko znamenať bezpečnostnú hrozbu. „Ak by k niečomu malo prísť, zameriavacie systémy, raketové systémy budú namierené práve na toto centrum a stane sa centrom útoku. Je to kvázi bezpečnostná hrozba pre Slovensko,“ priblížila. Súhlasí s tým, že záväzky voči NATO musí naša krajina plniť, ale dôležitým momentom je podľa nej hlas verejnosti. „Záleží na nastavení verejnej mienky. Slovensko nie je k tomuto priklonené,“ myslí si.

Politológ a rektor Akadémie médií Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave Eduard Chmelár mieni, že ide o priame ohrozenie Slovenska. „Akékoľvek základne NATO, nech ich nazveme akokoľvek, sú nepriateľským aktom Západu voči Rusku. Vybudovať základňu na území Slovenska znamená priame ohrozenie Slovenska. Znamená nie zvýšenie bezpečnosti, ale zvýšenie bezpečnostného rizika, pretože automaticky sa stávame terčom,“ reagoval.

Nespokojnosť s vojenskou základňou NATO na našom území vyjadrili minulý rok aj Popradčania. Stalo sa tak po septembrovom samite NATO vo Walese, kde sa uvažovalo o vytvorení logistickej základne v Poprade. Rezort obrany však upozorňuje, že styčný tím nemá žiadnu súvislosť so spomínanou základňou.

Podľa Ondrejcsáka bude riadiace centrum koordinovať obranné plánovanie Slovenska a aliancie. „Budeme tak pripravení aj na možný krízový vývoj v našom susedstve, prípadne v strednej Európe,“ dodal. Kde presne bude stredisko na Slovensku situované, zatiaľ známe nie je. „Tých možností je veľa. Predpokladám, že bude vytvorené v už existujúcich objektoch ozbrojených síl,“ uviedol Bulík.