Rokovací maratón v Minsku sa skončil. Od nedele platí prímerie, oznámil Putin

ČTK, čap, Pravda | 11.02.2015 09:59, aktualizované: 
Vladimir Putin, Minsk Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil pred novinárom, aby oznámil o dosiahnutí dohody a dohodnutí prímeria na východe Ukrajiny.
Nové prímerie na východe Ukrajiny medzi vládnymi silami a proruskými separatistami by malo platiť od polnoci 15. februára. Oznámil to v Minsku pred novinármi ruský prezident Vladimir Putin po dlhých hodinách rokovania so svojimi partnermi z Ukrajiny, Nemecka a Francúzska.

Dohodu o prerušení paľby o polnoci zo soboty na nedeľu a o následnom stiahnutí ťažkých zbraní z 50-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi znepriatelenými stranami do dvoch týždňov potvrdil aj ukrajinský prezident Petro Porošenko.

„Dohodli sme sa na hlavných otázkach,“ povedal Putin po takmer 16 hodinách rokovaní. Okrem prímeria sa podarilo dosiahnuť dohodu aj ohľadom demarkačnej línie medzi znepriatelenými stranami a stiahnutia ťažkých zbraní.

Šéf Kremľa oznámil, že z minského summitu vzišli dva podpísané dokumenty. Ide o vyhlásenie štyroch štátnikov, ako aj o dokument tzv. kontaktnej skupiny o komplexe opatrení, aby sa minská mierová dohoda zo septembra minulého roka uplatila v praxi. Tento dokument podľa agentúry TASS podpísali aj lídri proruských separatistov.

Ukrajina by podľa Putina mala pripraviť ústavnú reformu, ktorá zaktoví práva obyvateľov Donbasu. Putin vyzval znepriatelené strany k zdržanlivosti, k ukončeniu krviprelievania a k začiatku politického dialógu.

Merkelová si nerobí „žiadne ilúzie“

Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej práve Putinov tlak ku koncu rokovaní prinútil separatistov, aby súhlasili s prímerím. Ocenila aj Porošenka, ktorý podľa nej urobil všetko, aby sa krviprelievanie skončilo. Merkelová si však nerobí „žiadne ilúzie“. Výsledkom je podľa nej „záblesk nádeje“, ale na ceste k urovnaniu konfliktu bude ešte potrebné vykonať množstvo práce a prekonať „veľké prekážky“.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa s... Foto: SITA/AP, Kirill Kudryavtsev
Angela Merkelová, Francois Hollande Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom tešia z výsledka dlhého rokovania v Minsku o urovnaní vojnového konfliktu na východe Ukrajiny.

Ukrajina by podľa Putina mala podniknúť ústavnú reformu, ktorá zakotví práva obyvateľov Donbasu. Porošenko pred novinármi uviedol, že dohoda počíta tiež so stiahnutím všetkých cudzích vojakov a žoldnierov a s prepustením všetkých zajatcov do 19 dní. Do konca tohto roka by ukrajinskí pohraničníci mali opäť kontrolovať hranicu s Ruskom i v úseku, ktorý ovládajú separatisti. Ukrajinský prezident zdôraznil, že federalizácia Ukrajiny alebo autonómia pre povstalcami ovládnuté oblasti na východe Ukrajiny neprichádzajú do úvahy.

Medzitým však obe strany hlásia ďalších zabitých vojakov i civilistov v pokračujúcich bojoch na východe Ukrajiny. Konflikt si od apríla vyžiadal už viac ako 5 300 mŕtvych.

Celonočné rokovanie, ktoré trvalo dlhé hodiny až do štvrtka dopoludnia, zmohli aj prítomné delegácie. Jeden z novinárov, ktorí celú noc čakali na výsledky rokovania, Christopher Miller, zverejnil záber zo zákulisia z minského Paláca nezávislosti.

Ráno ešte panovala nezhoda

Ráno však dohoda ešte vyzerala veľmi neisto. Najvyšší predstavitelia Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka mali ráno podľa neoficiálnych diplomatických zdrojov na 80 percent hotový návrh dohody o riešení situácie v Donbase, ktorý počíta od soboty s prímerím.

Proti boli separatisti, niektoré podmienky sa zase nepozdávali ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. „Štvorka pripravila dokument a dohodla ho. Keď ho posudzovala kontaktná skupina, Zacharčenko a Plotnickij ho odmietli podpísať,“ povedal pre agentúra TASS nespresnený „informovaný zdroj“. Schôdzky tzv. kontaktnej skupiny sa zúčastnila aj predstaviteľka Organizácia pre bezpečnosť a spolupráce v Európe a ruský veľvyslanec v Kyjeve.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) s... Foto: Reuters, Vasily Fedosenko
Minsk, Francois Hollande, Angela Merkelová Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) s prezidentom Francoisom Hollandom počas rokovaní v Minsku.

Kyjevu podľa zdroja agentúry RIA Novosti nevyhovoval ruský návrh na vytýčení demarkačnej línie medzi znepriatelenými stranami, ani návrh na postavenie povstaleckých „republík“. Naopak, separatisti žiadali stiahnutie ukrajinských síl z mesta Debaľcevo, ktoré predstavuje dôležitý železničný uzol na trase medzi hlavnými povstaleckými baštami Doneckom a Luhanskom.

Dokument predpokladal vyhlásenie prímeria od soboty 14. februára, stiahnutie ťažkých zbraní a vytvorenie bezpečnej zóny, informuje agentúra Reuters, pričom upozornila, že nie je jasné, či dokument, ktorý jej spravodajca videl, predstavoval konečnú dohodu, návrh do diskusie či návrh dohody.

Dokument, nazvaný balík opatrení pre uplatnenie minských dohôd, obsahuje 13 bodov. Nabáda okrem iného k nastoleniu plnej kontroly Ukrajiny nad hranicou s Ruskom do konca tohto roka a k stiahnutia odzbrojeniu cudzích vojakov a všetkých „nelegálnych skupín“ na východe Ukrajiny.

Nočný rokovací maratón

Po celý čas Angela Merkelová, Francois Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin prerušili rokovanie len jedenkrát, aby sa spoločne vyfotografovali. Prvé dve hodiny rokovali kancelárka a prezidenti len medzi sebou, potom sa pridali členovia delegácií.

Neskôr lídri pokračovali opäť len medzi sebou, aby našli cestu pre zaistenie pokoja zbraniam na Donbase, kde si boje za desať mesiacov vyžiadali vyše 5 300 obetí.

Na miesto rokovania vo štvrtok ráno došli aj lídri povstalcov Alexander Zacharčenko a Igor Plotnickij.

Podľa diplomatických zdrojov, na ktoré sa odvoláva ruská agentúra TASS, by mal summit vyvrcholiť prijatím záverečného dokumentu, ku ktorému pridajú svoje podpisy všetci štyria účastníci rokovaní.

Dokument má mať dvanásť alebo trinásť bodov a mal by konkretizovať realizáciu mierovej dohody, ktorú v Minsku uzavreli ešte v septembri minulého roka.

Zmluva počíta s okamžitým prerušením paľby, stiahnutím „ilegálnych ozbrojených skupín, ťažkých zbraní a všetkých bojovníkov a žoldnierov z ukrajinského územia“, okamžitým prepustením všetkých zajatcov, so začatím vnútroukrajinského dialógu, decentralizáciou politického systému krajiny, amnestiou pre časť povstalcov a usporiadaním miestnych volieb podľa ukrajinských zákonom.

Táto dohoda zostala v podstate len na papieri, a to aj napriek tomu, že sa pod ňu podpísali všetky strany konfliktu.

Podľa kremeľských diplomatov Putin za pätnásť rokov svojej kariéry vo vrcholných funkciách také dlhé medzinárodné rokovania zrejme nezažil.

Rokovacia miestnosť je uzatvorená, mlčanie priamych účastníkov dáva priestor špekuláciám. „Je to vojna nervov,“ napísal na Facebooku ukrajinský vicekancelár Valerij Čalyj.

V Minsku o Ukrajine

V bieloruskom Minsku sa 11. až 12. februára 2015 stretli poprední svetoví politici, aby riešili krízu na Ukrajine.

Fotogaléria
Politici prichádzajú na rokovanie o ukrajinskej...
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko...
+15Rozhovory v Minsku o Ukrajine - zľava Vladimír...

Napätá atmosféra, očakávania, špekulácie

Do Minska prileteli vo štvrtok všetci štyria účastníci summitu venovaného konfliktu na východe Ukrajiny. Vrcholná schôdzka mala meškanie, začať sa mala už o 16:30 SEČ. Merkelová, Hollande a Porošenko sa ešte pred stretnutím s Putinom zišli na krátkom rozhovore.

V minskom Paláci nezávislosti panovala napätá atmosféra plná očakávania a vzrušených špekulácií, nappísal spravodajca ruského denníka Kommersant z miesta summitu.

Francois Hollande, Petro Porošenko a Angela... Foto: SITA/AP, Mykola Lazarenko
Ukrajina, Bielorusko, Minsk, Hollande, Merkelová, Putin, Porošenko, Francois Hollande, Petro Porošenko a Angela Merkelová v Minsku počas rokovaní o ukrajinsko-ruskej situácii.

Rozruch medzi prítomnými novinármi napríklad vyvolala informácia o údajnom emotívnom dialógu Putina s Porošenkom, po ktorom ukrajinský prezident na chvíľu opustil rokovaciu sálu. Po Porošenkovom návrate sa účastníci summitu svorne spolu s hostiteľom Alexandrom Lukašenkom zoradili na oficiálne fotografovanie.

Nasledovalo ďalšie kolo uzavretého rokovania, už v rozšírenom zložení. V ruskej delegácii sú okrem Putina šéf diplomacie Sergej Lavrov, kremeľský poradca Jurij Ušakov a hovorca Dmitrij Peskov.

Porošenko po prílete do Minska varoval, že konflikt s proruskými separatistami sa „vymkne spod kontroly“, ak sa nepodarí dosiahnuť prímerie a „vydať sa cestou uvoľnenia situácie“.

Petro Porošenko na letisku v Minsku. Foto: Reuters, POOL
Ukrajina, Minsk, Bielorusko, Petro Porošenko, Petro Porošenko na letisku v Minsku.

Podľa ruskej televízie do Paláca nezávislosti v centre bieloruskej metropoly podvečer dorazil najprv Porošenko, po ňom spoločne v jednom aute z letiska Merkelová a Hollande a ako posledný Putin. Podľa ruských diplomatov prišiel Putin do Minska optimisticky naladený. „Prezidenti by do Minska zbytočne nešli,“ vyhlásil nemenovaný ruský diplomat.

Hlavné sporné body medzi Ukrajinou a Ruskom

Vytýčenie deliacej línie:

  • Kľúčový sporný bod, pretože Rusko chce zohľadniť zisky separatistov z posledného času, čo sa Kyjevu nepáči. Ukrajina chce, aby nová dohoda bola v súlade s územným rozdelením dohodnutým pri prímerí vyhlásenom vlani 5. septembra.
  • Francúzsky prezident François Hollande uviedol, že nový mierový plán okrem iného počíta s demilitarizovaným pásmom do hĺbky 50 až 70 kilometrov na každej strane deliacej línie. Minský protokol z vlaňajšieho septembra predpokladá oddelenie vojsk a stiahnutie ťažkých zbraní kalibru vyššieho ako 100 milimetrov do vzdialenosti 15 kilometrov od demarkačnej línie.

Stiahnutie ruských vojakov a zbraní z Ukrajiny:

  • Ukrajina a západné štáty vinia Rusko z porušovania Minskej dohody, ktorá stanovila stiahnutie ťažkých zbraní a vojakov z Ukrajiny. Rusko obvinenia odmieta a trvá na tom, že Rusi bojujúci po boku separatistov sú dobrovoľníci.

Kto bude mať pod kontrolou hranicu:

  • Ukrajina požaduje vrátenie kontroly nad svojou hranicou s Ruskom a chce, aby Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zastavila prenikanie ruských vojsk a zbraní cez hranicu.
  • Rusko umožnilo dohľad pozorovateľov OBSE na dvoch hraničných priechodoch. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však povedal, že hraničné kontroly budú plne obnovené iba vtedy, keď Ukrajina poskytne širokú autonómiu povstaleckým oblastiam, prepustí zajatých rebelov a ukončí finančnú blokádu oblastí ovládaných povstalcami.

Postoj k vstupu Ukrajiny do NATO:

  • Ruský prezident Vladimir Putin nalieha na Západ, aby sa Ukrajina nestala členom Severoatlantickej aliancie. Západ tvrdí, že Ukrajina má zvrchované právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

Autonómia povstaleckých oblastí:

  • Rusko požaduje, aby ukrajinská vláda schválila širokú autonómiu separatistických východných oblastí. Moskva by si tak zachovala nad susedným štátom vplyv a zabránila mu vo vstupe do NATO.

Rozmiestnenie mierových jednotiek:

  • Rusko si želá rozmiestnenie medzinárodných mierových síl, ktoré budú monitorovať prímerie, zatiaľ čo Ukrajina je v tejto veci zdržanlivejšia.
  • Rusko by pravdepodobne chcelo mierový kontingent zložený z vojakov z postsovietskych krajín ako je Kazachstan, Bielorusko alebo Azerbajdžan. S tým však Ukrajina údajne nesúhlasí.