Rusko by už rado videlo rušenie sankcií

Andrej Matišák, Pravda | 14.02.2015 14:04
Minsk, Vladimir Putin, Petro Porošenko
Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom po skončení rokovania o urovnaní vojnového konfliktu na východe Ukrajiny. Autor: ,
Európske sankcie proti Rusku za jeho agresiu na Ukrajine pokračujú. Nič na tom nemení dohoda o prímerí z Minska. Ani to, že Moskva všetky obvinenia z podpory separatistov odmieta.

Na summite Európskej únie v Bruseli lídri potvrdili, že do platnosti vstúpia ďalšie protiopatrenia. Na zaradení nových osôb na čiernu listinu sa dohodli už začiatkom týždňa ministri zahraničných vecí únie. Štrnásť Ukrajincov, päť Rusov a deväť firiem bude mať na území EÚ zmrazené účty.

Sankcie zostávajú

"Sankcie boli prijaté ako reakcia na určité udalosti, ktoré sa stali vo východnej časti Ukrajiny. Bolo to rozhodnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré nadobúda účinnosť v pondelok. Na tomto sa nič nemení. To, čo bolo schválené a dohodnuté, ide ďalej v plnom rozsahu. Nemá to nič spoločné s dohodou o prímerí,“ uviedol v Bruseli pre médiá aj slovenský premiér Robert Fico.

Moskva však vidí príležitosť spochybniť sankcie. V Bruseli sa na summite vo štvrtok začala šíriť správa, údajne z ruského diplomatického zdroja, že už v marci by mohlo Francúzsko súhlasiť s odovzdaním jednej z lodí Mistral pre ruské vojenské námorníctvo. Plavidlá sú jablkom sváru medzi Moskvou a Parížom. Kontrakt v hodnote 1,37 miliardy Francúzsko zmrazilo v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom. A napriek fámam sa zatiaľ na tejto situácii nič nemení. Na summite to potvrdil francúzsky prezident François Hollande. Dodávku lodí Rusku v budúcnosti nevylúčil, momentálne to však podľa hlavy štátu nie je na programe dňa.

"Dúfam, že jedného dňa k tomu dospejeme,“ uviedol Hollande v súvislosti s naplnením kontraktu pre Rusko. Podľa neho sa uvidí, či po dohode z Minska pôjde všetko podľa plánu. "Ak áno, na európskej úrovni urobíme opatrenia, ktoré povedú k zmierneniu sankcií. Francúzsko bude súčasťou tohto procesu, ale v tomto momente ešte nie sme tak ďaleko,“ vyhlásil prezident Hollande.

Rusko by však rado videlo koniec sankcií. Pre jeho ekonomiku sú problémom spolu s nízkymi cenami ropy. Nie sú preto prekvapujúce slová o sankciách ruského ministra pre ekonomický rozvoj Alexeja Uljukajeva. "Som si celkom istý, že nájdeme možnosti, ako ich odstrániť. Myslím si, že všetci sú z nich už unavení, najmä podnikatelia,“ citovala Uljukajeva agentúra RIA Novosti.

Viacero európskych politikov si vie predstaviť postupné zmierňovanie sankcií proti Rusku. Zároveň však v kuloároch na summite v Bruseli znelo, že nikto k tomu nepristúpi, kým nebude jasné, že prímerie z Minska aspoň ako-tak funguje. Pritom aj samotnú dohodu vnímajú takmer všetci lídri EÚ so značným pesimizmom.

"Ak nebude prímerie nastolené, obávam sa, že dôjde k vlne dodávok zbraní pre Ukrajinu, dôjde k obrovskému tlaku na ďalšie, tentoraz celoplošné, sankcie proti Rusku. Dôjde tiež ku konfliktu, ktorý bez akýchkoľvek zábran môžeme označovať za normálnu vojnu so všetkými parametrami, ktoré vojna so sebou prináša,“ povedal Fico. "Na jednej strane teda veľké poďakovanie za mierovú iniciatívu nemeckej kancelárke a francúzskemu prezidentovi. Na druhej strane samotné vystúpenie ukrajinského prezidenta Petra Porošenka aj európskych premiérov potvrdzujú, že nie je príliš veľká dôvera v to, že by to malo naozaj fungovať tak, ako sa očakáva,“ uviedol premiér a dodal, že Slovensko sa na prípadných dodávkach zbraní Ukrajine určite nebude podieľať.

Ako ďalej s Ruskom

"Dohoda v tejto chváli narúša argumenty tých, čo sú za vyzbrojovanie Kyjeva. Je možné, že práve preto ruský prezident Putin súhlasil s prímerím. Pravdepodobne si uvedomoval, že sa v USA vytvára konsenzus, čo sa týka dodávky zbraní. Putin tomu chcel zabrániť,“ reagoval pre Pravdu expert na medzinárodnú bezpečnosť Thomas Nichols z Akadémie amerického námorníctva. "Čo sa týka sankcií, Rusku bude musieť urobiť konkrétne kroky, aby boli zrušené. Je otázkou, či k tomu dôjde,“ povedal Nichols.

"Bez toho, aby Putin dokázal, že koná v dobrej viere a že kontroluje, čo sa deje na východnej Ukrajine, by EÚ nemala zmierňovať sankcie. Keby to urobila, bol by to moment podobný podpísaniu Mníchovskej dohody,“ povedal pre Pravdu aj Stanley Sloan, riaditeľ Iniciatívy atlantickej komunity.

Expert na zahraničnú politiku z Kentskej univerzity Igor Merheim-Eyre pripomína, že vzťahy medzi Západom a Ruskom zostanú hlboko poznačené. Aj v prípade, že bude platiť prímerie a dôjde k zmierneniu sankcií.

"Rastúca frustrácia a nepochopenie boli viditeľné už pred ukrajinskou krízou. Budovanie dôvery si bude vyžadovať, aby bolo Rusko menej hysterické vo vzťahoch so Západom. EÚ a NATO zase musia mať jasnejšiu predstavu o svojich strategických cieľoch vo východnej Európe. Teda v oblasti, ktorá je aj v susedstve Ruska,“ povedal pre Pravdu Merheim-Eyre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ