Rusko používa hybridnú vojnu, aby vyvolalo neistotu

Octavian Manea, Bukurešť | 21.04.2015 14:00
"Každá krajina musí akceptovať aj zodpovednosť za vlastnú obranu. Nielen sa pozerať na NATO ako na veľký bunker, do ktorého sa dá schovať. Aliancia je spoločenstvo krajín, z ktorých sa každá podieľa na celkovej bezpečnosti,“ vyhlásil veliteľ amerických armádnych síl v Európe generál Frederick Hodges pre projekt Defence Matters, na ktorom sa podieľa aj denník Pravda.
Generál Frederick Hodges. Foto: ARMY.MIL
generál Frederick Hodges Generál Frederick Hodges.

Rozmiestnenie obranných prvkov NATO, tak ako ho vidíme, dávalo zmysel v priateľskom ovzduší 90. rokov. Je však dostatočné v súčasnom konkurenčnom prostredí?
Súhlasím, že pôsobíme v konkurenčnom prostredí z hľadiska kybernetickej perspektívy. Som si tiež istý, že akýkoľvek náš nepriateľ, či Rusko, alebo ktokoľvek, by sa nám snažil zabrániť využiť infraštruktúru. Bolo by to v prípade, keby sa USA rozhodli vyslať vojakov vo väčšom počte. Potrebovali by sme využiť prístavy, letiská, železnice. Pri vojenskom cvičení Rusko umiestnilo raketový systém Iskander do Kaliningradu. Môžu ním zasiahnuť prístav v Rige. Je to dôležité. Umiestnilo tiež Iskander na Krym, ktorý nelegálne obsadilo. Môže tak obmedziť prístup do niektorých oblastí Čierneho mora. Nie som si istý, či súhlasím s hodnotením, že rozmiestnenie NATO je rovnaké ako v 90. rokoch. Na summite NATO vo Walese (vlani v septembri, pozn. red.) sme sa dohodli na dvoch dôležitých veciach. Všetkých 28 členských krajín súhlasilo s posilnením záruk pre tých spojencov, ktorí sú najbližšie k Rusku. Po druhé sa musí aliancia adaptovať na Akčný plán pripravenosti, Sily veľmi rýchlej reakcie (VJTF) a celkovú zvýšenú potrebu reagovať.

Výsledkom summitu je dôraz na vyslanie jednotiek. Nemalo by sa NATO zamerať na kombináciu tejto možnosti so stálym rozmiestneným vojakov?
Americká armáda sa zameriava na zlepšenie toho, čomu hovoríme veliteľstvá misií. Znamená to, že máte vysunuté veliteľské centrá, ktorá sú v kontakte s hlavnou základňou. Vytvára to výrazne lepšie expedičné možnosti, bez výraznej prítomnosti a s lepším manévrovaním. Je to súčasť prispôsobovania sa situácii, čo je veľmi dôležité. Rusko či iný protivník by nám nedal pol roka, aby sme sa pripravili, ako to urobil Saddám Husajn. Zodpovednosť však v prvom rade leží aj na každom štáte. Všetky krajiny majú vlastný národný obranný plán. Každý zo štátov východnej Európy pracuje na tom, aby modernizoval svoje obranné kapacity a ozbrojené sily. V sérii vojenských cvičení Atlantic Resolve (Atlantické odhodlanie) zároveň vidíte americké sily so spojencami z Holandska, Portugalska, Británie, zo Španielska. Takže ide o vysunutú prítomnosť jednotiek, len to nie je stále rozmiestnenie vojakov.

Ako by ste opísali hybridné výzvy, ktorým NATO momentálne čelí na východnom krídle a v susedných oblastiach?
Základom hybridnej vojny je vytvoriť neistotu. Nie je to nič nové. Rusi sa k tejto taktike uchyľujú už dlho. Či už používajú dezinformácie, podvody, infiltráciu svojich ľudí do etnických skupín či snahy o zvrhnutie vlád. Je to pre nich dobre známa taktika. Vytváranie neistoty má pritom svoje následky. Alianciu tvorí 28 štátov, ktoré sa musia zhodnúť, aby NATO začalo konať. Polovicu krajín zaujímajú iné hrozby, nie vždy budú riešiť súčasné obavy. Čím viac neistoty Rusko vytvorí, tým je to väčšia výzva pre 28 štátov, aby sa na niečom zhodli. USA a ostatní však v poslednom roku ukázali prostredníctvom Atlantic Resolve, že poskytneme záruky a budeme pokračovať v cvičeniach, aby sme pomohli zlepšiť schopnosti tých krajín východného krídla, ktoré čelia možným hrozbám.

Čo by mali ohrozené krajiny robiť v súvislosti s hybridným konfliktom?
V informačnom priestore musí Západ prísť na to, ako sa v demokratickej spoločnosti s veľmi aktívnymi médiami môžeme postaviť proti tomu, čo tvrdia Rusi. Oni nie sú zviazaní tým, že by mali hovoriť pravdu. Informácie používajú ako delostrelectvo a rakety. Naše vlády tak musia rozmýšľať, ako tomu čeliť presnými informáciami, ale oveľa agresívnejším, aktívnejším spôsobom. Novinári by sa mali hlasno smiať vždy, keď počujú ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova tvrdiť, že zjednotenie východného a západného Nemecka bolo nelegálne. Každá krajina však musí akceptovať aj zodpovednosť za vlastnú obranu. Nielen sa pozerať na NATO ako na veľký bunker, do ktorého sa dá schovať. Aliancia je spoločenstvo krajín, z ktorých sa každá podieľa na celkovej bezpečnosti. Všetky krajiny musia investovať do dobre vycvičených mužov a žien a najlepšej výzbroje, ktorá umožní spoluprácu s ostatnými spojencami. Gratuloval som ministrovi obrany Mirceovi Duşovi za rozhodnutie Rumunska dosiahnuť do roku 2017 cieľ dve percentá HDP na obranu. Je to skvelé a ostatné krajiny by to mali urobiť tiež.

Celý rozhovor (v angličtine) si prečítajte na www.defencematters.org

odkaz
Defense Matters, NATO

Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ